Hrabanie a izolácia doku

29/04/2022 0 Od BlueBlooded

Technické riešenia, ktoré prekonávajú výzvy vo výstavbe futbalového štadióna v doku Bramley-Moore, sa dokonale odrážajú v latinskom klubovom motte Evertonu.

V doterajších dieloch sme vám objasnili prvé etapy, ktoré smerovali k príprave pôvodného kotviska na jeho nový účel. A to poskytnutie opory pre základy vyše päťdesiattisícového svätostánku priaznivcov kráľovskej modrej. Takéto základy musia mať pevné podložie. A aby Everton nezačal budovať štadión prakticky pod úrovňou mora, musel sa podujať na odvážny technický plán. V podstate vysušiť dok a stavať na ňom.

Tento prístav, uvedený na zozname II. stupňa Historických pamiatok Anglicka, je približne 10 metrov hlboký a naplnený vodou do výšky 8 metrov. Na dne doku sa nachádza až 3 metre hlboké mäkké bahno, ktoré sa tam nahromadilo v dôsledku toho, že ide o prevádzkový dok. Pred naplnením v morskom prostredí by sa dok zvyčajne vybagroval, aby sa odstránil tento mäkký nános. Inžinieri však prišli s riešením, ktoré ušetrí náklady.

Bagre nebolo treba

Položili si totiž otázku, či je vôbec nutné odstraňovať materiál, ktorý už je na mieste a môže byť užitočný. Preto prišlo rozhodnutie ponechať mäkké bahno na mieste a výplň sypať navrch. Nielenže to znížilo celkový stavebný program a cenu, ale je tu aj obrovský prínos z hľadiska udržateľnosti, čo klub zdôraznil ako dôležitý faktor pri výstavbe. Tým, že sa nemuselo bahno odstrániť, sa následne znížil celkový objem dovezeného materiálu o 75 000 metrov kubických – čo je dosť na naplnenie 30 olympijských bazénov.

Dvojfázový pozemný prieskum odobral vzorky mäkkého bahna z lodí. To umožnilo vykonať geotechnické laboratórne testy, ktoré replikovali podmienky zaťaženia a dlhodobé správanie podložia pri umiestnení výplňového materiálu na vrch. Výsledky boli sľubné. Ukázali, že rozsah dlhodobého usadnutia pôdy sa dá zvládnuť starostlivými návrhmi a plánmi nápravy. Ďalším krokom bol výber a testovanie výplňového materiálu.

V tomto prípade to bol piesok vybagrovaný z Liverpoolskeho zálivu a Írskeho mora, asi 40 kilometrov severne od doku Bramley-Moore. Vzorky boli pripravené v laboratóriu a to vedcom umožnilo predpovedať, ako bude piesok dlhodobo fungovať v rôznych hĺbkach po zhutnení a konečnom vyrovnaní miesta.

Na overenie konštrukčných predpokladov sa vytvorila špecifikácia, ktorá definovala požadované vlastnosti materiálu a načrtla požadovaný testovací postup, ktorý sa má na mieste dodržať pre dovážaný materiál. Výpočty boli dokončené, analýza vykonaná, no ďalej bol potrebný starostlivo naplánovaný sled prác. Po vyčistení dna od nebezpečných objektov a premiestnení vodných živočíchov sa hrabalo.

Systematické hrabanie dna doku za pomoci účeľovo postaveného plavidla. (fotozdroj: Buro Happold)

Hrabanie a sanácie stien doku

Aby sa v budúcnosti minimalizovalo narušenie neskoršie položených pilótových základov, bolo potrebné identifikovať a odstrániť všetky kovové predmety a prekážky v mäkkom bahne. Po sonarovom prieskume začali obrie hrable ťahané zo zadnej časti účelovo postavenej lode systematicky presúvať uviaznuté predmety pozdĺž dna doku smerom k východnému prístavisku. Nahrnuté objekty boli potom vyzdvihnuté na breh, zdokumentované a vhodne zlikvidované. Na rade boli sanačné práce na zachovanie stien dokov nad a pod hladinou vody v doku. Tie sú tiež v zozname II. stupňa historických pamiatok.

Bol to nevyhnutný krok pre navrhovaný rozvoj oblasti, pretože chráni múry dokov pre budúce generácie. Opäť ide o fázu, o ktorej klub veľmi hlasno hovoril, odkedy bol projekt v štádiu konzultácií. Na ochranu stien doku pred štrukturálnym poškodením počas vypĺňania, zhutňovania a hromadenia boli merače naklonenia vertikálne upevnené v existujúcich prestupoch, aby sa monitoroval bočný pohyb. Frekvencia zberu údajov sa pohybovala od každých 15 minút počas zhutňovania až po každých šesť hodín počas zasypávania.

Izolácia povodia

Potom sa konečne mohlo pristúpiť k „zaštupľovaniu“ doku. Totiž piesok, ktorý sa má v budúcich etapách priviesť potrubím do doku, musí aj zostať v doku. Na jeho severnej strane bola preto potrebná dočasná izolačná štruktúra. Tá zachová výplň doku a zabezpečí, že v nej zostane piesok, ktorý by inak prenikal späť do mora. Návrh prešiel mnohými iteráciami a konečným riešením bol udržateľný podvodný hranol vyrobený z lomového kameňa. Táto voľba mala tú výhodu, že dočasnú izolačnú štruktúru bolo možné upraviť na požadovaný uhol a veľkosť stálej konštrukcie, pričom boli pridané ďalšie hľadiská týkajúce sa ochrany pred odieraním a vlnami.