Everton – Tottenham Hotspur 3:2

Sean Dyche sa za dva roky nedočkal oslavného chorálu od fanúšikov. Davidovi Moyesovi stačili dva zápasy. Odniesli si to Kohúti, ale nevzdávali sa do posledných chvíľ.

„Konečne!“ – mohli si povedať fanúšikovia po výkone, ktorý po dlhom čase zodpovedal tomu, čo si verní priaznivci predstavujú pod pojmom Everton Way. Drzá a nátlaková hra do tela, ktorá znervózňuje oponentov už v tuneli pred výkopom. Vediac, že hráči v modrom nebudú rezignovane čakať na vlastnej polovici, ale budú nútiť súperovi vlastnú hru a diktovať tempo, v ktorom nebude priestor na chyby.

Takéto niečo naordinoval ryšavý, pardon, už šedivý Škót svojmu tímu, a podobne ako pred dvanástimi rokmi, slávi úspech. Vtedy to bolo tiež napínavé do posledných minút. Karamelky museli zásluhou Pienaara a Jelavića otáčať nepriaznivé jednogólové manko. Tentoraz to bolo naopak. Až trojgólový deficit museli doháňať po prvom polčase hostia. Takmer sa im to podarilo, lebo… trochu sme pomohli.

1.polčas

Po nemastnej, neslanej hre s Villou už Dave mal načmárané nejaké tie poznámky. Výsledok bol, že Younga v základe nahradil konečne Jake O’Brien, a Harrisona Dán Lindstrøm. Najmä ten žiaril ako nikdy predtým. Ak by ste sa pýtali v akej formácii sme hrali, zrejme by vám to nikto presne nepovedal. Sám Moyes tvrdil, že vysokého Íra postavil na pravého beka. Ale realita bola skôr taká, že Mykolenko s Lindstrømom hrali wingbackov a vzadu ostávala trojka nekompromisných stopérov. A vpredu, no tam vyzeralo tiež veľmi premenlivo, keď sa nonstop dostupoval súper na jeho polovici. 3-5-2? 5-3-2? 5-4-1? Who cares…

A žalo to úspech. Po trinástich minútach prelomil 17-zápasové mlčanie Dominic, keď zúžitkoval skvelú prácu Lindstrøma (ten chvíľu predtým takmer prekonal Kinského sám) po nahrávke Gueyeho. Sám si poradil s tromi obrancami (seriózne) a pohotovo zakončil na 1:0. Wau… ale tam sme nekončili. Hrozili sme z takmer každej rozvinutej akcie. V 25. minúte mohol Mangala zvýšiť náskok na dva kúsky, ale Kinský ho končekmi prstov len tak tak zarmútil. O päť minút mu Ndiaye však už nedal šancu.

Narazil si s Gueyem (ktorý si tak nevinne pripísal aj druhú asistenciu) a upaľoval do polovice ihriska na bránu. Nikto sa mu neopovážil postaviť do cesty, uvedomujúc si jeho driblingové schopnosti, a tak sa dostal až do vápna, odkiaľ to poslal rovno pod brvno. 2:0 a nestačilo. V nadstavenom čase prvého dejstva ešte posielal center na zadnú žrď Lindstrøm, kde to Tarkowski vracal pred bránu. Calvert-Lewin to tečoval a Gray si to následne sám zrazil do brány (za ním bol hneď pripravený O’Brien) na 3:0.

2.polčas

Moyes zatiaľ z čudného presvedčenia asi po ex-manažérovi strieda výsostne konzervatívne. Snáď ho takéto výkričníky poučia o chybách jeho predchodcu. Inak sa nedajú nazvať prínosy striedaní ako Young či Keane. Tie len venujú zvýšenú iniciatívu súperovi. Neodľahčia nás od tlaku, len mu povolia ventil. Presne to sa začalo diať dvadsať minút do konca. Chcelo to čerstvú krv na miesta, ktoré zamestnávali súpera.

Miesto toho sme sa viac a viac sťahovali. V 77. minúte spôsobil rýchly útok po ľavej strane zmätok v našej obrane. Pickford musel vybiehať proti Maddisonovi, v bráne ho nikto nezastúpil, a tak po zblokovanej strele na druhý pokus Spurs načali domácich nonšalantným lobom Kulusevskeho na 3:1.

Nebolo by to to pravé EFC, ak by charitatívne neprispelo aj na trápenie len striedajúceho Richarlisona v bielom drese. Postaral sa o to Keane, keď naňho pri vzdialenejšej tyči po centri Moorea zabudol ako na zohriatu vodu v kanvici. 3:2 a vlasy dupkom! Dave, to nemyslíš vážne. Alebo si to stále ty, Sean?! Uf, našťastie nie…

David Moyes po zápase:

„Bolo skvelé vyhrať. Úžasný pocit ísť po polčase tunelom 3:0 a pre fanúšikov, že boli svedkami naozaj dobrého výkonu v prvom polčase. Možno sme mali trochu smolu, že sme v prvom polčase nedali päť gólov, ale nesťažoval som sa, to je jasné. Teším sa, že dostanem viac informácií do hráčov. Vložil som sa do toho a možno to bolo dosť ťažké, ale ako som povedal, myslím, že tím si proti Aston Ville neviedol až tak zle. Ale jednoducho sme nemali dosť šancí a premárnili sme niekoľko. Ak by to bola remíza, nemyslím si, že by niekto oponoval. Myslím si, že dnes sme opäť hrali proti skutočne ofenzívnemu tímu, ktorý útočil a vždy dával góly. Dať prvé tri góly bolo pre nás veľkým povzbudením, pretože to ukazuje, že vieme skórovať a vieme hrať dopredu. Robíme správne veci a mali sme niekoľko dobrých prihrávok – ale aj tak som si myslel, že sme v zápase veľa lôpt strácali v druhom polčase.“

Come on you Blues !!!

(fotozdroj: theanalyst.com)

Zostrihy: HooFoot.com / Everton TV

Góly: 13´ Calvert-Lewin (Gueye), 30´ Ndiaye (Gueye), 45+7´ Gray, 77´ Kulusevski, 90+2´ Richarlison (Moore)

Žlté karty: 40´ Bergvall, 43´ Calvert-Lewin, 67´ Doucouré

Everton FC: Pickford – O’Brien (88´ Keane), Tarkowski, Branthwaite, Mykolenko – Lindstrøm (70´ Young). Gueye, Doucouré, Mangala, Ndiaye (81´ Patterson) – Calvert-Lewin

Tottenham Hotspur FC: Kinský – Porro, Drăgușin (46´ Richarlison), Davies, Spence – Bergvall, Gray, Sarr (73´ Moore) – Kulusevski, Son, Maddison

Rozhodca: John Brooks  Diváci: 39 326  Hráč zápasu EFC: Jesper Lindstrøm