Wolverhampton Wanderers – Everton 1:1
No fuj! Už sme si zvykli na lepšie, a hoci výsledok ešte ako tak akceptujeme, predvedená hra po návrate z horúceho kempu na Blízkom východe bola akási priškvarená.
No fuj! Už sme si zvykli na lepšie, a hoci výsledok ešte ako tak akceptujeme, predvedená hra po návrate z horúceho kempu na Blízkom východe bola akási priškvarená.
Tak si to povedzme otvorene a bez politickej korektnosti. Vo včerajšom zápase obrali rozhodcovia a nefunkčný VAR v nadstavenom čase Karamelky o možné víťazstvo! A žiadny diskusný stôl „change my mind“.
Klasik by sa vždy opýtal: „Keby vám niekto pred touto sezónou povedal, že skončíte pred Tottenhamom a Manchesterom United, brali by ste to?“ Yes, sir!
Ešte raz a naposledy privíta Stará Dáma červeného suseda spoza Stanley Parku. Toho s červeným plášťom, ktorého netreba menovať. Závidíme tým pár desiatkam tisíc šťastlivcom, ktorí budú tomu svedkom naživo.
Keď sme naposledy hrali proti Čerešniam, bolo to také zlé, že som takmer zložil pero, resp. odpojil klávesnicu. Niekto však vypočul tých pár zúfalých riadkov a zmenil nám život. Ten fanúšikovský. Tak málo stačí ku šťastiu.
Už môžeme hovoriť o tradícii. Každoročné zápolenie tuzemských futbalových fanklubov na zelených trávnikoch bude toto leto zapisovať svoju päťročnicu. A my Evertonians, samozrejme, tam nebudeme chýbať.
Sean Dyche sa za dva roky nedočkal oslavného chorálu od fanúšikov. Davidovi Moyesovi stačili dva zápasy. Odniesli si to Kohúti, ale nevzdávali sa do posledných chvíľ.
Keďže čerstvo bývalý manažér Evertonu nedostal príležitosť rozlúčiť sa s Evertonians cez klubové kanály, urobil tak aspoň cez Asociáciu ligových manažérov.