Narozen: 09. 07. 1985, Stevenage, Anglie
Výška: 175 cm
Váha: 65 kg
Post: Obránce
V EFC od: 13. 07. 2023
Smlouva do: 30. 06. 2025
Hráč začal svoju kariéru vo Watforde, keď sa pripojil k ich akadémii vo veku 10 rokov. Svoj seniorský debut pod vedením Raya Lewingtona absolvoval v septembri 2003, keď skóroval ako náhradník proti Millwallu. Pod vedením Aidyho Boothroyda v sezóne 2005/06 Young nastúpil do 41 ligových zápasov, skóroval 15-krát. A to vrátane gólu v semifinále play-off proti Crystal Palace, keď sa Watford dostal do finále play-off. Nakoniec porazili Leeds United 3:0 na zápasy a získali postup do Premier League.
Young odohral 98 zápasov za Watford a potom v januári 2007 prestúpil do Aston Villy. V auguste toho istého roku si Steve McClaren po prvýkrát vybral Younga do anglickej reprezentácie. Debutoval v nej ale až v novembri, ako striedajúci po polčase v prípravnom zápase proti Rakúsku.
V sezóne 2007/08 skončil Young so 17 asistenciami v Premier League na druhom mieste za Cescom Fabregasom a bol zaradený do tímu roka PFA. Young pokračoval v ohromovaní aj počas nasledujúcej kampane, keď sa stal prvým hráčom, ktorý v tom istom roku vyhral tri ocenenia Premier League Player of the Month. V sezóne 2008/09 sa opäť objavil v tíme roka PFA Premier League.
Po 157 zápasoch za klub z Midlands sa Young v júni 2011 upísal ligovému majstrovi Manchestru United. V Lige majstrov debutoval v septembri 2011, keď strelil gól hlavou v 90. minúte a pomohol United remizovať proti Bazileju 3:3. Nastúpil vo všetkých štyroch zápasoch Anglicka na majstrovstvách Európy v lete 2012, ktoré sa skončili štvrťfinálovou prehrou s Talianskom na penalty.
V sezóne 2014/15 manažér United van Gaal experimentoval s Youngom ako krídelným obrancom v Holanďanovom obľúbenom systéme 3-5-2. Ďalej hral za United ako pravý a ľavý obranca. V apríli 2017 bol Young po prvý raz kapitánom Červených diablov, keď jeho tím triumfoval víťazstvom 2:0 nad Chelsea. Neskôr bol v auguste 2019 vymenovaný za kapitána klubu.
Young bol menovaný aj do 23-členného kádra Garetha Southgatea na Majstrovstvá sveta 2018. Tam hral ako prvý ľavý obranca Anglicka a pomohol Trom levom dostať sa do semifinále spolu s Jordanom Pickfordom. Po 192 zápasoch za Manchester United sa Young v januári 2020 upísal Conteho Interu Miláno na zvyšok sezóny 2019/20, čo zahŕňalo aj opciu na predĺženie o ďalší rok.
Po dosiahnutí finále Európskej ligy vo svojej prvej kampani na apeninskom polostrove zostal Ashley na druhú sezónu, a Inter vyhral Serie A 2020/21. Prvý titul pre klub po viac ako 10 rokoch. V júni 2021 sa Young vrátil do Aston Villy, kde strávil ďalšie dve sezóny a odohral 53 zápasov Premier League.
V Evertone začal Young veľmi zlými výkonmi, no postupne sa vypracoval medzi dôležitých hráčov kádru, ktorí nastupovali na oboch krajoch obrany aj ako pravý záložník. Za dve sezóny, počas ktorých oslávil aj 40. narodeniny, odohral 70 zápasov, v ktorých strelil dve góly a na štyri prihral. Po skončení zmluvy v lete 2025 sa s klubom rozlúčil.
