Narozen: 28. 06. 1996, Birmingham, Anglie
Výška: 183 cm
Váha: 75 kg
Post: Křídelník
V EFC od: 22. 07. 2021
Do: 07. 09. 2023
Gray je rodákom z Birminghamu. Za juniorku hrával v tíme miestneho amatérskeho Cadbury Athletic. Ako desaťročný prešiel do akadémie Birminghamu City a v roku 2012 dostal aj dvojročné štipendium. Potom, čo ohúril trénera Leeho Clarka, si v októbri 2013 pripísal aj debut ako 17 ročný v druholigovom zápase proti Millwallu, keď striedal Lingarda v nadstavenom čase pri výhre 4:0.
O dva mesiace neskôr úž podpisoval prvú profesionálnu zmluvu, a sezónu sa mu podarilo zakončiť s ocenením Hráč akadémie roka. V nasledujúcej sezóne začal pravidelne hrávať, keď manažér Lee Clark, a aj nástupca Gary Rowett začali oceňovali jeho rýchlosť, triky a mentálnu vyspelosť. Nebol lenivý ani brániť, dobre sa pohyboval bez lopty a klinickosť v zakončení mu tiež nechýbala.
Demarai v tej sezóne participoval až v 41 ligových zápasoch – z toho do 28 nastúpil ako člen základnej zostavy. Strelil šesť gólov a na dva prihral. Ročník zavŕšil debutom v anglickej reprezentácii do 20 rokov na turnaji v Toulone, kde sa stretol s Jordanom Pickfordom v bráne. Tri Levy dosiahli semifinále. Birmigham mu opäť udelil klubovú cenu, tentoraz Mladý hráč sezóny.
Nasledujúce leto, aj v predchádzajúcom zimnom prestupovom termíne, sa objavili špekulácie o jeho odchode, aj kvôli zlej finančnej situácie klubu. Ponuky prichádzali, ale boli zmietané zo stola ako nedôstojné. Aj kvôli čerstvému predĺženiu zmluvy. Gray tak ešte polroka ostal v druhom najväčšom meste Anglicka. Krátko po otvorení prestupového okna v januári 2016 putoval k Líškam za necelé 4 milióny libier.
Po príchode na King Power Stadium očakávane zbieral minúty len sporadicky, no bol chválený aj za ten marginálny prínos počas udržania si prvého miesta v úspešnej honbe Leicesteru za historicky prvým titulom. V sezóne 2016/17 sa predstavil v 30 zápasoch Premier League. V deviatich z nich od začiatku. Ukázal sa aj v Lige majstrov, a to v septembri 2016. Dokopy si zahral päťkrát v debutovej kampani Leicestru v poprednej európskej klubovej súťaži. A to vôbec nie je na škodu.
V nasledujúcich dvoch sezónach 17/18 a 18/19 hrával krídelník na pravidelnej báze, pripísal si ďalších 40 ligových štartov a tiež 23-krát naskočil z lavičky. Potom sa však s príchodom Brendana Rodgersa veci zmenili a Gray sa ocitol v istej nemilosti. Najmä objav Harveyho Barnesa mu veľmi nepomohol. To vyústilo v nelichotivý klubový rekord, keď sa Demarai stal hráčom s najväčším počtom štartov z lavičky. Zo svojich 169 zápasov vo všetkých súťažiach v drese Líšok až 94 bolo práve z lavičky náhradníkov. Celkovo si v Leicesteri pripísal 13 gólov a 17 asistencií. A ako sa priznal v jednom z rozhovorov, už sa v klube necítil viac žiadaný a cenený. Chcel zmenu.
Polroka pred koncom zmluvy, ktorej predĺženie zo strany Leicesteru odmietol, zamieril do nemeckej Bundesligy v nádeji, že ako veľa anglických hráčov pred ním, dostane patričný priestor, bude úspešný a presadí sa. Zmluvu podpísal len na rok a pol. Hneď pri debute proti Stuttgartu vsietil gól a v nasledujúcich dvoch zápasoch pridal aj po asistencii. Lenže to bolo po zvyšok sezóny všetko. V 12 stretnutiach z 18 možných, si 6-krát pripísal štart v základnej zostave a 6-krát bol žolíkom.
Pol polročnom pôsobení v Nemecku si Graya vyhliadli Toffees, ktorí aktivovali jeho klauzulu v kontrakte. Výkupná suma by sa mala pohybovať na úrovni 1.7 milióna libier a podpísaná zmluva na Goodison Parku platí na tri roky, s opciou na štvrtý. V novom pôsobisku bude „Dimi“ nosiť na drese číslo 11. Na ihrisku preferuje pozíciu ľavého krídla, hoci sa nebráni ktorejkoľvek úlohe v útoku. Sám pre seba si stanovil cieľ stať sa dôležitou súčasťou tímu nového manažera Rafu Beníteza. Napokon, to sa mu ešte v Leicesteri ani v Leverkusene nepodarilo.
Na Goodison Parku nakoniec Gray vydržal dva roky, počas ktorých odohral veľmi slušný počet 75 stretnutí, v ktorých strelil 12 gólov a na ďalších šesť prihral. Jeho výkonnosť ale často kolísala, počas pôsobenia manažérov Beníteza a Lamparda to ešte stačilo na základnú zostavu, z ktorej ale vypadol po príchode Seana Dychea na začiatku kaledárneho roku 2023.
V lete 2023 si aj preto Gray vytrucoval prestup, kedy odmietal ďalej trénovať v Evertone, do saudského celku Al-Ettifaq, ktorý za neho zaplatil desať miliónov libier. Okrem nedôstojného konca si fanoškovia budú pamätať aj niekoľko jeho svetlých momentov, vrátane krásnych gólov proti Arsenalu a Manchestru City, a tiež asistenciu na gól Calverta-Lewina, ktorý v sezóne 2021/22 znamenal obrat v domácom zápase proti Crystal Palace a zachránil Everton od zostupu.
