Modré dynamo

14/11/2016 0 Od BlueBlooded

Opäť ďalší z rozhovorov, tentoraz s pánom Nepostrádateľným, sa objavil v Everton Magazine minulý mesiac. Idrissa Vám porozpráva o jeho začiatkoch v Senegale.

Ak ste postrehli na začiatku septembra predstavenie Gueyeho, v článku “Volajte ma Gana”, určite si na veľa faktov spomeniete. Preto bude zbytočné opätovne si pripomínať detaily Diambarskej akadémie a iných, aj keď dôležitých detailov. Poďme teda rovno na vec, akými chodníčkami si musel Senegalčan prejsť za mlada.

„V Diambars som bol od mojich štrnástich do devätnástich rokov, čiže pokým sme tam boli,  naše rodiny sme vídali len cez prázdniny. Napriek tomu nám to dalo radosť zo života, čo je skvelá charakteristika na človeku a naučilo nás to viac rešpektu. Vštiepilo nám to vôlu zlepšovať sa a rozvíjať. V akadémií neboli len kreatívni futbalisti, ale aj kreatívni ľudia v zmysle, že vedeli ako si počínať v nerovných podmienkach, keďže veľa detí pochádzalo z chudobných podmienok, iné zas z lepších. Ak si všetci mali byť rovní, museli zaviesť isté pravidlá. Poprvé sme museli poslať vlastné oblečenie naspäť domov, aby sme všetci nosili rovnaké veci a pod druhé, nikomu nebolo povolené používať telefón.”

Viete si predstaviť taký režim? A to všetko, aby sa nádejné talenty mohli dostať tam, kde je teraz Gueye. Aj vďaka vzdelaniu. Gramotnosť v tej oblasti Afriky je to totiž jedna z najnižších. Čo sa futbalu týka, Idrissa nebol odjakživa pressujúci stroj stredu zálohy. To sa však postupom času v akadémií menilo.

„Pôvodne som bol viac ofenzívny záložník, než tomu je teraz. Od mala som mal rád loptu prilepenú na nohe, behať s ňou, prihrávať a vracať sa brániť. Keď som tam prišiel, bol som čistá desiatka. Až v Diambars ma naučili ako napádať a následne byť agresívny v jej držaní. Dosť ma inšpiroval vtedy aj jeden chlapík, menom Matar, ktorý bol viac šestka. Prvý rok som sa nedostal do týmu, takže som ho len sledoval z tribúny alebo lavičky a osvojil si spôsob akým pressoval po celom ihrisku. Hrali sme s na dvoch defenzívnych záložníkov, čiže cesta do týmu viedla práve cez túto pozíciu. Začalo mi to tam klapať a stal sa zo mňa kapitán. Možnože desiatka je slávnejšia pozícia, ale svoju úlohu na ihrisku mám rád.”

Patrick Vieira, ktorý stojí za celým projektom senegalskej akadémie, v nedávnom rozhovore pre portal FourFourTwo opísal, aké by mali byť charakteristiky defenzívneho záložníka na najvyššej úrovni.

„Musíte byť takticky uvedomelý a vaši spoluhráči sa na vás potrebujú spolahnúť. Tiež používate rozum, pretože musíte byť v správnom čase, na správnom mieste. Je to ťažká úloha, lebo v prvom rade ste tam na to, aby ste pomohli ostatným a až potom sebe.”

Ak Vám pripomínajú Ganu, je to správne. A mimochodom, nemá rád porovnávanie s ex-hviezdou Leicesteru. Nebyť neúspechu The Villans, N´Golo Kanté by nebol jediný ospevovaný v britských plátkoch.

„V Aston Ville sa to neskončilo dobre. Mojím jediným zdrojom motivácie boli fanúšikovia, ktorí ocenia snahu, ktorú do toho vložíte, makáte a odvediete svoje maximum. Presne o to som sa snažil.”

„Počul som o tom, ale nepovedal by som, že tam je v skutočnosti čo porovnávať. On je on a ja som ja. Chápem na akom základe ma porovnávajú, hoci ja sám sa vidím viac v Lassanovi Diarrovi. Keď som bol mladší, vzhliadal som k Beckhamovi. Ale ako som sa posunul hlbšie, založil som moju hru na Diarrovi.”

Aktuálny kouč Olympique Marseille, Rudi García, sa o Gueyem rozhovoril takto:

„Keď k nám Idrissa ako veľmi mladý prišiel, mal veľa kvalít. A jednou z nich bola ambicióznosť. Už vtedy bol silný zálažník a fantastický bojovník na ihrisku, s veľkou výdržou. A samozrejme veľmi dobrý človek. V tak mladom veku ešte len objavoval svet profesionálneho futbalu. S jeho sebavedomím a pomocou od veľkých hráčov, sa stal jedným s najdôležitejších náhradníkov v sezóne, v ktorej sme získali double. Cesta za slávou v Premier League je dlhá a ťažká a Idrissa je pracant, takže sa určite bude zlepšovať každou sezónou.”

Tá tohtoročná je v plnom prúde a v novom klube to ide ako po masle. Za svoj prestup je neskutočne vďačný a odzrkadľuje sa to aj na trávniku.

„Everton vo mne niečo videl a teraz je to o tom, vrátiť  im to späť. Som vďačný za nimi prejavenú dôveru.  Sezóna začala fakt skvele… bolo to ako automatické  porozumie so spoluhráčmi.Oni boli medzi tými, ktorí mi  náramne pomohli usadiť sa veľmi rýchlo. Je to cnostný  cyklus – čím viac vykonáte, tým lepšie sa usadíte a čím  lepšie sa usadíte, tým viac vykonáte.”

Najlepšie na koniec – prečo má letná posila nad číslom 17 “GANA” ?

„Je to moje stredné meno, ktoré mi dal otec z úcty k môjmu starému otcovi, hoci nikdy futbal rád nemal. Otec ho hrával, moji dvaja starší bratia ho hrávali, ale starý otec sa oň vôbec nezaujímal. Za to ja ním žijem… Všetci v Senegala milujú futbal, okrem môjho starého otca.”

(pôvodný rozhovor: evertonfc.com)