Biely Pelé v bronze

26/01/2017 0 Od BlueBlooded

Posledný z Holy Trinity o jej minulosti, prítomnosti s vnukom a o pocte byť zvečnený v chystanom súsoší. Slovo má nikto iný ako… Colin Harvey

Hráč, tréner, manažér. To všetko v jednom klube. Žijúca legenda. A predsa tak neskonale skromná. Sám by sa tak nikdy neoznačil a jeho rozpačitý úsmev pri prezentácií už tohtoročného bronzového stvárnenia Svätej Trojice, či pokorné prevzatie Ceny Howarda Kendalla, ho charakterizujú do bodky.

„Absolútne úžasné… rozprávam o státi na Boy´s Pen v Goodison Parku, vy teraz o soche a vôbec sa mi to nezdá skutočné. Je to bezpochyby veľkolepá pocta a bude skvelé sem s vnukom prísť a pozrieť sa, keď to bude hotové. Len mi je ľúto, že TÍ dvaja už nebudú mať tú možnosť zdielať to s nami.“

Sochy Harveyho, Balla a Kendalla, by mali byť hotové niekedy v tomto roku, tak dúfajme, že navrhovaná stretávka v srdci Liverpoolu, bude už v spojení obhliadky tejto skulptúry. A možno sa nám podarí aj spatriť samotného Colina osobne.

„Chodím skoro na každý domáci zápas s mojím vnukom, tiež už šikovným malým futbalistom. Je to blázon do Evertonu, pozná každého hráča a aj na akej pozícií hrá. Pred každým zápasom mi napíše jeho zostavu a spýta sa, či si myslím, že dnes takto nastúpime. A nemáva ďaleko od pravdy. “

Toffees majú v poslednej dobe príjemné starosti. Ešte pred Tomom Daviesom kradol titulky pre seba Gana Gueye, ktorý práve reprezentuje na AFCONe, a nevyhol sa porovnávaniu s inými veľkými hráčmi kráľovskej modrej.

„Počul som niekoho v miestnom novinovom stánku porovnáť Idrissu Gueyeho s Ballom, čo samo o sebe bolo dosť zábavné, pretože prednedávnom som sa zrovna pozeral na jeho štatistiky. Bally odohral za Everton 251 zápasov a skóroval 79 gólov, čo je pre záložníka absolútne úžasné. V prvých troch sezónach strelil 18, 20 a znovu 18 gólov respektíve. Je to naozaj fantastické a ak sa Gueye priblíži k tomu aspoň o trochu, tak potom ich môžete porovnávať. O Allanovi je aj zopár kníh a jedna z nich nesie názov “Ball of Fire”.

To je jeho presná charakterizácia. Bally bol pravdepodobne najlepší hráč s akým som hral a Howard bol fantastický tiež. Prihrávanie z prvej, skvelý odoberač lôpt… v tej dobe vlastne asi najlepší. A samozrejme, skvelý manažér. Videl som ho ísť do súbojov a nikdy v nich nebol neskoro, alebo prehnane. Vyhrával ich proti hráčom omnoho ťažším, než bol on sám a to už čo to povie o chlapovi. Možno ste boli gentleman, keď ste vkročili na ihrisko, ale sotva ste sa do toho dostali, nebol priestor na maznanie. V tom čase behalo po trávnikoch veľa tvrdých chlapcov a takisto veľa vám aj prešlo u rozhodcov. Muselo. Dnes je tomu inak.“

Na jednej strane radostné spomienky zašlej slávy, na tej druhej zármutok nad stratou kolegov a priateľov, s ktorými písal históriu. Najčerstvejšia rana je práve po odchode Kendalla. Minuloročné výročie bolo len prvé z mnohých ďalších, o nič menej bolestivých, ktoré budú nasledovať.

„Áno, často naňho myslím. Je to až neuveriteľné, že to bol už rok. Čas beží rýchlo, no pre mňa akoby stál. Zvykli sme sa vídavať, nie len v Goodison Parku, ale aj vo Formby, kde sa zvykol zdržiavať. Chýba mi. Mal ten úžasný spôsob zoznamovania sa, nech ste boli ktokoľvek. Doslova si užíval spoznávanie sa s ľuďmi.“

Na pamiatku je teraz na tribúne Upper Bullens, ich umelecké vyobrazenie. Či zámerne, to nevieme, každopádne sa k tomu viaže ďalšia historka.

„Pondelkové rána po domácich zápasoch bola práve naša práca, trochu poupratovať vrchnú časť Bullens Road. A nebolo to zlé, niekedy sme našli aj nejaké peniaze… hlavne v okolí baru. Preto ma prekvapuje, nájsť sa na tom plagáte po tých skromných začiatkoch. Vtedy ešte ako fanúšik, som zažil zaplnený Goodison Park sedemdesiatimi tisíckami ľudí, na opakovanom zápase FA Cupu proti Charltonu Athletic. Príde mi zvláštne, že dnes sa ich sem zmestí o 30 000 menej.“

Po pravde, v ten deň bolo za bránami Starej Dámy presne 74 782 fanúšikov. 14 ročný Colin vtedy sledoval 4. kolo pohára, v stredu 28.1.1959. Everton deklasoval Addicks 4:1 za pomoci Davea Hicksona a Bobbyho Collinsa. Vráťme sa však do prítomnosti. Čo hovorí na dnešných hráčov Toffees?

„Gueye veľmi dobre číta hru. Nikdy nestráca loptu a vie aj ako ju zobrať. Vyzerá na skvelú posilu. Aj Ashley Williams sa mi páči.  Má medzinárodné skúsenosti a hrá už dosť dlho. Pamätám sa, ako som pred mnohými rokmi chodil s Terrym Darracottom a vídal ho hrať za Stockport County. Dobre tu zapadol a stihol ukázať aj niečo zo svojej skúsenosti. A takisto si pamätám Bolasieho. Ako striedajúci hráč nastúpil za Plymouth v zápase s Barnsley a úplne zmenil hru. Vtedy ma napadlo, prečo bol vlastne na lavičke. V jednom okamihu vie byť na druhom konci ihriska. Je nebezpečný a ponúka niečo iné smerom dopredu.“

A posledné vety… ako vidí pokrok Evertonu?

„Zmeny tam sú. Ešte síce máme odohrať ťažšie zápasy, ale kto hovorí, že Everton nebude jeden z tých lepších tento rok? Dúfajme.“

Tento rozhovor bol z októbrového Everton Magazine.