Arsenal – Everton 3:1

Všeobecne známy, povestný, notorický. Jednoducho Everton, z poslednej dekády, ako ho poznáme. Keby tomu tak nebolo, možno ho až tak nezbožňujeme. A možno by nás považovali za normálnych. Lenže nie, túto úchylku s veľkou radosťou, ochotou a s prispením aj blízkych pestujeme. S otázkou, do akých rozmerov? Čo nám zdravie a peňaženka dovolí…

Nie, žiadna tragédia sa včera nekonala. A pravdepodobne, je to horšie za nami. Ale tá pálčivá myšlienka opätovného premrhania 21 ročnej príležitosti tam bude vždy. A tak to má byť. O tom je šport, o súťaživosti. Čiže úprimne, ruku hore, kto veril na 3 body. Všetci. A koľkí vedeli, že to ostane len zbožným prianím? Zas všetci??? Známy syndróm…

Tretí odstavec a nie a nie sa dopracovať k samotnému zápasu. Takže sa ospravedlňujem za zbytočné zdržiavanie hry, s pokorou prijímam žltú a poberám sa splniť redaktorskú povinnosť. Ňou bude opísanie 38. kola Premier League, v podaní Evertonu.

Arséne Wenger, pod tlakom okolností a najmä verejnosti, prežíva horšie obdobie. Byť skoršieho termínu, Karamelky by Francúzových zverencov nezastihli v laufe. Tí nastúpili vo formácií 3-4-3 a to už samo o sebe neveštilo nič dobré. Koeman samozrejme nemal čím kontrovať a to najlepšie sa mu hodí len do osvojeného 4-3-3. Za Everton teda nastúpila rovnaká zostava z pred týždňa, s výnimkou, že Ross Barkley bol opäť raz posadený.

Nie však nadlho. Hostia začali s plynom na podlahe a pramenil z toho gól, už v ôsmej minúte stretnutia. Özilove kombinácie so Sánchézom si poradili s chaotickou obranou hostí a voľný Bellerín zakončil trestuhodné minutie od Welbecka do prázdnej brány. 1:0. Nič sa nedeje, premotivovanosť sa nevypláca.

O chvíľu neskôr to zistil aj Koscielny, keď si vybehol na Valenciu, ktorý svojou rýchlosťou a priamočiarosťou robil problémy. Asi ako jediný. Nevyberavo, bez lopty skosil Ekvádorčana a pán Oliver mu láskavo ukázal najprísnejšiu kartu vo svojom portfóliu. Predstavte si tie nádeje v hlavách Evertonians. 76 minút dokonca. Početná prevaha a nutné, minimálne dva góly. To musí vyjsť!

Ale január 1996 sa nekonal. Vlastne z našej strany sa nekonalo nič. Až na striedanie Daviesa Barkleym, ktoré Holanďan zdôvodnil veľkým počtom stratených lôpt blonďatej nádeje. A keďže sa teda hostia k činu nemali, iniciatívu prebrali domáce hviezdy. Sánchez v pohodlí vystrelil na bránku z väčšej vzdialenosti a jeho strelu zblokoval Jagielka. Nevedno prečo, celá obrana zmrzla a akoby čakala na nejaký verdikt ruky či ofsajdu Welbecka. Školácka chyba. Hrá sa do hvizdu arbitra. Joel nechcel ďalšiu penaltu na svojom krku, takže sa nikomu pod nohy tentoraz nehádzal a spomínaný Welbeck tak v kľude nahral Čiľanovi do prázdna. 2:0.

A odpoveď a slepá nádej sa sa zrodila až v druhom polčase. Po centry Bainesa sa snažil loptu z vápna odpratať Monreal a na prikázanie „ruku svoju nepoužiješ“ príliš nedbal. Penalty sa zhostil Lukaku, už pravdepodobne bez nároku na trón strelcov, a premenil bez obáv. 2:1. Čo sa dialo potom? Ako všetci dobre vieme, dobíjanie nie je silnou stránkou Karameliek. Takže to preskočím. V nadstavenom čase Everton konečne inkasoval, áno čitate správne, aspoň z kategórie výstavných. Všetky ostatné boli totiž trápne. Ramsey sa našteloval na hranici 16tky a krásnym spôsobom vymietol ľavú šibenicu Roblesa v bráne. 3:1.

Zhodnotenie nechám na diskutujúcich. Jedno je však isté. Koniec sezóny prišiel v najlepšom možnom čase.

Muž zápasu: Alexis Sánchez (BBC), Héctor Bellerín (Sky)

Zaujímavé štatistiky:

• Everton nevyhral posledných 21 ligových zápasov na pôde Gunners.
• Romelu Lukaku strelil od sezóny 2011/12 v lige najviac gólov (25) bez výhry Zlatej Kopačky. Vtedy sa to nepodarilo Rooneymu, s 27 presnými zásahmi.
• Danny Welbeck naposledy dvakrát asistoval v apríli 2012, taktiež proti Evertonu.
• Koscielny si vyslúžil už piatu červenú kartu za jeho pôsobenia v PL. Nikto za ten čas nebol vylúčený viackrát. Rovnako je jediný, komu sa podarilo byť vylúčený dvakrát, už v prvej štvrťhodine zápasu.
• Gunners museli túto sezónu čeliť až desiatim penaltám. Za éry Premier League sa podarilo dosiahnuť dvojciferné číslo v inkasovaných penaltách len dvom mužstvám. Tým druhým je Hull City, tiež túto sezónu (11).
• Naposledy, keď Arsenal skončil mimo prvej štvorky, sa písala sezóna 1995/96. Vtedy viedol Londýnčanov ešte Bruce Rioch.

Ohlasy po zápase:

R.Koeman – „Výkon nebol dosť dobrý. Dnes sme videli, čo potrebujeme do nasledujúcej sezóny. Viac produktivity z toľkého držania lopty. A to bol dnes rozdiel medzi nami a Arsenalom. Spravili sme všetko pre výhru, avšak neskórovali sme v prvom polčase. A gól z penalty pri tak dlhej hre 10 na 11 nestačí. S podporou rady sa cez leto budeme snažiť pridať do tímu viac kvality a potom uvidíme.“

A. Wenger – „Spravili sme si svoju prácu až do konca. Aj dnes, i keď s desiatimi, myslím, že sme boli skvelí. Je to nepríjemné, mali sme ťažké obdobie počas sezóny a je to ťažké aj z môjho osobného hľadiska, keď hráme v nevraživom prostredí. Ale ako skupina držíme pri sebe. Červená karta bola prísna, ale museli sme ju prijať.“

Góly: 8´ Bellerin, 27´ Sánchez, 58´ Lukaku (pen), 90+1´ Ramsey

ŽK: 19´ Williams, 39´ Jagielka, 52´ Gabriel, 61´ Schneiderlin, 62´ Holding, 73´ Baines

ČK: 14´ Koscielny

Arsenal FC: Čech – Bellerin, Gabriel, Koscielny, Holding Monreal, Xhaka (62´Coquelin), Ramsey, Özil, Welbeck, Sánchez (68´Iwobi)

Everton FC: Robles – Holgate, Jagielka, Williams, Baines, Gueye (46´Barry), Davies (26´Barkley), Schneiderlin, Valencia (79´Koné), Lukaku, Mirallas

Rozhodca: Michael Oliver

Počet divákov: 59 976, Emirates Stadium (Londýn)