Davide Ancelotti: Váha mena
09/03/2020Asistent manažéra nesie na svojich pleciach ťažké bremeno rovnakého priezviska. Spolu však preskákali viac futbalových dobrodružstiev ako ktokoľvek iný.
Byť synom velikána vie byť trest aj požehnanie zároveň. Ako najmladší trénerský asistent v Premier League, tridsaťročný Davide, narodený v Parme 22. júla 1989, to však berie s prostoduchosťou života. Je to tak, nezmení to a preto sa zmierený snaží z tejto situácie vyťažiť maximum pre svojich zverencov, nech je kdekoľvek.
„Samozrejme, vždy je tam kvôli menu tento druh tlaku, ktorý mám na ramenách. Ale pre mňa je to extra motivácia ukázať moje schopnosti a znalosti ako trénera. Núti ma to pracovať tvrdšie každý deň. Zvykol som si pripúšťať ten tlak, postupom času som sa však naučil s tým žiť a premenil som to na moju výhodu. Jedného dňa sa chcem stať manažérom, takže mám v ňom perfektný príklad. V tomto ohľade mám veľké šťastie byť jeho synom. Podľa mňa je to tá najlepšia vec na svete, ktorá sa vám môže stať, ak chcete byť manažérom.“
Ako hráč, na rozdiel od jeho otca, najvyššiu úroveň nikdy neokúsil. Najprv pôsobil v mládežníckych výberoch AC Miláno, ktoré vtedy viedol práve Ancelotti starší. Neskôr, ale na krátko, prestúpil do Borgomanera. Klubu, ktorý hrá na amatérskej úrovni, momentálne v piatej (regionálnej) lige.
„Keď otec prestal s futbalom, mal som len dva roky. Áno, isteže som videl videá z jeho kariéry. Nestrieľal veľa gólov, ale zopár pekných dal. Bol to dobrý hráč, dobrý záložník. Ja som ale nehral futbal na vysokej úrovni. Bol som príliš pomalý. Moja hlava stíhala, ale moje nohy nie.“
„Nezvládali všetko, čo po nich moja myseľ chcela. Nemal som dostatok talentu, aby som sa stal profesionálnym hráčom. Ale všimol som si, že futbal bola moja vášeň odkedy som bol dieťa. Vyrástol som s mojím otcom prakticky v šatni. Vždy som vedel že musím robiť to, čo robím. Je to môj život.“
„Keď som sa potom rozhodol prestať vo veku 22/23 rokov, začal som štúdium. Študoval som športovú vedu v Taliansku a hneď po štúdiu som išiel do Paríža, kde som pracoval v akadémii. Vtedy mi bolo 24 a v Taliansku si nemôžete spraviť trénerskú licenciu až kým nie ste tridsiatnik. Takže som tam začal ako kondičný tréner.“
„A keďže v dnešnom futbale je podľa mňa kľúčové, aby mal tréner znalosti zo športovej vedy, bol to skvelý prvý krok k manažovaniu. Spolu s otcom sme išli potom do Madridu v roku 2013. Ostali sme tam dve sezóny a potom som si začal robiť svoju prvú trénerskú licenciu a stal som sa asistentom trénera v Mníchove, Neapole a teraz sme tu“
Nie každému sa dostane také privilégium pracovať so svetovými hviezdami, a ešte k tomu v tak mladom veku. Odkedy sa syn pripojil k otcovmu tímu, junior zažil len tie najväčšie kluby, najlepšie zariadenia a najprofesionálnejší prístup. Fanúšikovia môžu len dúfať, že tieto skúsenosti využije na transformáciu Evertonu.
„Musím povedať, že opäť som bol dieťa šťasteny, keď som mohol spoznať takých hráčov, pretože otec pracoval len s najlepšími. Naučil som sa a videl som, ako sa veľkí hráči správajú. Je to obrovská skúsenosť a chcem si z toho zobrať čo najviac do môjho súčasného aj budúceho života, môcť to zužitkovať.“
„Sprvu bolo skľučujúce pracovať s hráčmi takého kalibru. Ste z nich v jednom kuse ohromený. Ale koniec koncov, je to moja práca, takže musím byť profesionál a využiť moje znalosti najlepšie ako viem. Prinútiť ľudí veriť v to, čo hovorím. Ak sa vyznáte a viete o čom hovoríte, nakoniec vám musia uveriť.
„Hráč môže začať dôverovať svojmu trénerovi až vtedy, keď spozná, že jeho pokyny prinášajú na ihrisku reálny rozdiel. Potom vôbec nezáleží ako sa voláte a koho ste syn. Ste prosto tréner. Keď som sa v Mníchove stal asistentom manažéra, začal som riadiť časť tréningov, technické nácviky, prípravu stratégii zápasov.“
„Vtedy som začal mať väčšiu zodpovednosť. Aj som sa cítil na to pripravený. Môj otec dáva veľa zodpovednosti svojím hráčom aj realizačnému tímu. A pre asistenta je to len dobre. Lebo aj keď môžete spraviť chyby, rovnako sa z nich môžete poučiť. Podľa mňa, keď manažér dokáže do veľkej miery dôverovať svojím ľuďom, čo nie je ľahké ak je líder, preukazuje to jeho kvalitu.“
Davide Ancelotti hovorí štyrmi cudzími jazykmi – anglicky, francúzsky, nemecky a španielsky. Vo všetkých týchto krajinách, vrátene Talianska, pracoval a nabral nemalé skúsenosti, preto mu rýchla adaptácia nerobí problémy. Vo svojej profesii je odborník a počúva ho aj otec, inak prirodzená autorita.
„Mám teóriu, že futbal je jeden jazyk a v rôznych krajinách musíte zvládnuť jeho prízvuky. Musíte zvládnuť kultúru danej krajiny a rôzne okolnosti, napríklad aj počasie. Dĺžka tréningov sa napríklad môže líšiť. A mať možnosť hovoriť rôznymi jazykmi vám to pravdaže uľahčí. Myslím, že sa môžeme Anglicku veľmi rýchlo prispôsobiť.“
„Tréningové jednotky na ostrovoch sú napríklad omnoho intenzívnejšie ako kdekoľvek inde, ale sú kratšie. V Taliansku sú dlhšie, aj kvôli počasiu. Ak je vonku príliš chladno, nemôžete stráviť s hráčmi celý deň pod holým nebom. Musíte trénovať kratšie, ale o to intenzívnejšie. Aj taký má na futbal vplyv počasie.“
Príchod v strede sezóny so sebou vždy prináša výzvy. Obzvlášť ak prichádzate pozdvihnúť tím, ktorému sa až tak nedarí. Na všetko je menej času a neustály zhon má určite vplyv aj výsledky, ktoré si žiadajú okamžitú zmenu, najlepšie nápravu. Tie naše sa zdajú v poriadku, a možno viac než to. Čakajú nás konečne lepšie časy?
„Zatiaľ sa mi tu páči, mám dobrý vzťah so všetkými. Prirodzene však potrebujeme čas sa spoznať navzájom. Začiatok bol rýchly. Len sme prišli a hneď sme hrali zápasy. Až neskôr sme dostali viac priestoru na spoluprácu a vzájomné porozumenie. Podrobné zoznámenie sa typológiou hráčov a analýzou ich hry.“
„Od prvého dňa na mňa spravil dojem pocit spolupatričnosti v klube. Každý tento klub miluje a vy to môžete cítiť od prvej chvíle. Od fanúšikov až po zamestnancov. Je to niečo iné. Aj spolupráca s takou legendou, akou je Duncan Ferguson, vám dáva ten pocit. Cítite, že klub naozaj miluje, takže sa to prenáša aj na vás.“
„Mal som príležitosť pracovať pre veľké kluby a myslím, že Everton disponuje všetkým potrebným na to, aby bol na rovnakej úrovni. Zázemie má úžasné, jedno z najlepších v Európe. Vždy sme bojovali o tituly a to isté chceme robiť aj tu. To je naša mentalita, takú má môj otec a chceme ju priniesť aj sem.“
