Koniec Sandra v Evertone?

08/05/2020 3 Od BlueBlooded

Španielsky útočník trávi už tri sezóny na hosťovaniach v Španielsku. Zdá sa, že až tretí klub v poradí je spokojný s jeho službami a bude sa usilovať o jeho služby.

Sandro Ramírez Castillo, ako znie jeho celé meno, je dvadsaťštyriročný rodák z kanárskeho Las Palmas. Postavou nevysoký forvard prestúpil do Evertonu v lete roku 2017. Klub z Merseyside si vtedy mädlil ruky nad prefíkaným obchodom, ktorý mal kasu stáť len 5.2 milióna libier. Medzi jeho prvé vyjadrenie patrí aj toto:

„Viem, prichádzam z odlišnej ligy. Je ťažké sa prispôsobiť, ale prišiel som s veľmi, veľmi otvorenou mysľou a voľou pracovať veľmi, veľmi tvrdo. Myslím si, že si privyknem rýchlo.“

Ale ako to už pri modrom klube z Liverpoolu býva, od najväčšieho očakávania neočakávajte nič. Presne tak aj bolo. Bývalý hráč Barcelony, prevažne mládežníckych tímov a B tímu, sa do pozornosti európskych klubov dostal potom, čo sa raketovo zapísal do gólových štatistík Málagy. Andalúzsky klub ho získal zadarmo.

Odpísaný veľkoklubom

Barcelona ho totiž na konci sezóny 2015/16 prepustila ako nepotrebného. A nezabudla dodať, že v klube bol poslednú sezónu len z dôvodu trestu od orgánu FIFA, ktorý zakázal katalánskemu gigantovi nakupovať hráčov. Potvrdil to vtedy Robert Fernández, vtedajší technický riaditeľ Blaugranas, neskôr nahradený Ericom Abidalom.

A dodal, že ponuky na jeho skorší predaj z tohto dôvodu zamietli. V čase, kedy sa mu podarilo nakuknúť do prvého tímu Barcelony, mu bola vyčítaná veľká prchkosť pred bránou. Často sa snažil až príliš zapôsobiť, čo spôsobovalo presne opačný efekt. Poznávacím znamením bolo prílišné prekombinovanie, či bezhlavé strely.

Ako sa vyššie píše, Sandrovi agenti teda pre „voľného hráča“ vyjednali veľmi nízku výkupnú klauzulu na trojročný kontrakt. To všetko pre prípad, že by sa hráč chcel posunúť vyššie. Málaga napokon veľmi dobre poslúžila ako odrazový mostík už po roku. Španiel v LaLige nastrieľal štrnásť gólov a na ďalších päť prihral.

V rebríčku produktivity ho v sezóne 2016/17 vynieslo na ôsme miesto. Markantne lepšie bolo len trio Messi – Suárez – Ronaldo, a on sa ocitol v spoločnosti hráčov ako Aduriz, Griezmann či Morata. Predbehol dokonca Neymara alebo Benzemu. Vďačil za to aj zmene pozície. Z kraja sa v novom klube presunul do stredu útoku.

Veľký prestup bol na spadnutie. A nemusel to byť len Everton. Nebyť ďalšieho zákazu prestupov, o útočníka by podľa viacerých zdrojov jednoznačne zabojovalo aj madridské Átletico. Karamelky však nenechali nič na náhodu a Sandra presvedčili podpísať zmluvu ešte počas Majstrovstiev Európy do 21 rokov v Poľku.

Walshov zisk = risk

Odchovanec UD Las Palmas predstavoval diel do skladačky druhej sezóny Ronalda Koemana. Holandský manažér spolu so športovým riaditeľom obdivovali, aj osobne na tribúnach, Sandrove technické nadanie, ktoré hráč veľmi ochotne spájal s nesebeckým pracovným nasadením pri neustálom nátlaku na súpera.

Phil Kirkbride z denníka Liverpool Echo predpokladá, že tento prestup zrealizoval práve Steve Walsh, prvý športový riaditeľ v histórii klubu. Bol to totiž jeho skaut pre Španielsko a Portugalsko, Dave Worthington, kto poslal prvotné správy o novom objave. Martyn Glover, ako Vedúci skautingu, ho neskôr odobril. Obaja už z Evertonu medzičasom sami odišli a pre Brandsa teraz pracuje Nathan Fisher z Middlesborough.

Pred sebou mal 175 centimetrov vysoký reprezentant piatich mládežníckych vekových kategórii Španielska neľahkú úlohu. Nahradiť aspoň časť prínosu belgického obra menom Lukaku. Romelu nechal za sebou na Merseyside nezmazateľnú stopu, a to v podobe 87 gólov, nehovoriac o 29 asistenciách za The Toffees.

Tie sa pod holandským vedením museli zmieriť už s jeho istým odchodom. Koeman v tom čase nepočítal s Niassem, Deulofeuom, Koném a hosťujúci Enner Valencia taktiež nepresvedčil. Šuškalo sa teda o príchode Oliviera Girouda. Tento sen sa však rozplynul a prepukli drahé rozkoly v stratégii nákupov.

Nedôvera v ťažkých časoch

Strata Lukaka a neschopnosť nahradiť jeho služby sa všeobecne považujú za hlavnú príčinu zlyhania holandskej hráčskej legendy na lavičke Evertonu. A kríza, ktorá tím sprevádzala počas týchto udalostí sa podpísala aj na Ramírezovi. Pod výsledkovým tlakom sa nedostával na trávnik. Nemal sa ako adaptovať.

V prvom septembrovom zápase Premier League, doma proti Tottenhamu Hotspur, bol pri prehre 0:3 cez polčas vystriedaný a už sa v žiadnom z ďalších (len) piatich zápasov, v ktorých nastúpil, neobjavil v základe. Jediný gól zaknihoval v novembri, v poloprázdnom Goodison Parku, pri potupe 1:5 od talianskej Atalanty.

Na druhú koľaj ho postupne okrem Koemana odsunul aj Unsworth a Allardyce. Hráč preto odišiel na hosťovanie do Sevilly. Späť na Pyrenejskom polostrove hrával pod vedením Vincenza Montellu a Joaquína Caparrósa opäť pravidelne, čo vyústilo vo vyjadrenia do médií, že by na juhu Španielska rád ostal.

To sa mu aj splnilo, lenže v inom tíme. Nový manažér na L4, Marco Silva, mu však ešte predtým ponúkol šancu zotrvať v klube a bojovať a svoje miesto na krídle. Po víťaznom zápase v ligovom pohári proti Rotterhamu, v ktorom Sandro vynikal a dokonca prihral na gól Sigurdssonovi, sa vtedajší tréner Karameliek vyjadril pochvalne:

„Verím v neho, aj napriek tomu, čo sa mu stalo. Dnes mi ukázal, že je fantastický profesionál a neprekvapuje ma to. Aj keby niekto za hodinu zavolal, a o to sa Sandro snaží, tak by som bol rád, aby ostal v tíme, pretože je to hráč, v ktorého mám dôveru.“

Bol to Sandrov jediný súťažný duel v onej sezóne za Everton. Do prvých troch ligových kôl nezasiahol a aj do tohto stretnutia sa dostal len kvôli početným zraneniam iných hráčov. Treba tiež pripomenúť, že počas letného prestupového obdobia sezóny 2018/19 káder obohatilo sedem nových hráčov.

Odpísaný Evertonom

Real Sociedad bol teda druhým klubom, ktorý si ho požičal. Hráč sa neskôr aj vyjadril, že herný štýl Evertonu pod Silvom mu nesedel, preto zvolil odchod. V Baskicku tiež hrával pomerne pravidelne, hoci s menšou minutážou, a jeho výkony nikoho neoslnili. Pôsobil ťažkopádnym dojmom, bez formy a kondície. Jeho sebavedomie taktiež utrpelo, nakoľko súťažnú trefu nezaznamenal od Atalantskej tragédie.

Logicky, modrú budúcnosť Španielovi pred rokom už nikto nepredpovedal. Marcel Brands mal znovu za úlohu nájsť anglicky stále nehovoriacemu útočníkovi minimálne dočasný domov. Ťažká úloha. Sandro vďaka Walsh-ére podľa viacerých zdrojov poberá plat okolo stotisíc libier týždenne, čo je pri jeho úrovni absurdné.

Záujemca sa ale našiel. Real Valladolid, s brazílskou hviezdou Ronaldom, čoby vlastníkom a prezidentom klubu. A spolu s manažérom Sergiom Gonzálezom to konečne klaplo. Prvý gól po dvoch rokoch (702 dní), respektíve, 52 zápasoch. A neostalo len pri ňom. Síce nejde o horibilné čísla (4), je to však tím bojujúci o záchranu.

Čo je zaujímavé, Valladolid hrá v dobre organizovanej formácii 4-4-2, podobne ako Ancelottiho Everton. Sandro je poväčšine využívaný ako mobilnejší útočník a tvrdo pracuje pre tím. To samozrejme evokuje podobnosť s úlohou Richarlisona v Evertone. No klub aj hráč samotný, by museli veľmi dlho rozmýšľať, či sa im oplatí rok pred koncom zmluvy špekulovať o možnej reinkarnácii ostrovnej kariéry.

Nepravdepodobná spása

Možnosť to ale určite je. Najmä ak sa situácia s Keanom nevyvinie podľa predstáv. Vek je na jeho strane, to najlepšie má v futbalovom živote ešte pred sebou. No musel by spraviť aj niečo naviac. Jazykové bariéry a pohodlie domoviny mu úspech v Evertone neprinesú. Ak nie, tak hráč zúfať nemusí. V novom pôsobisku zaujal a Valladolid určite bude skúmať možnosti ponechania si ho. No jednoznačne s nižším platom. Pre rádio Marca Valladolid to potvrdil športový riaditeľ Realu, Miguel Angel Gomez:

„Sandro má kontrakt s Evertonom, a my musíme nájsť spôsob, ako to obísť. Musíme vedieť, či je tu spokojný alebo nie, a či chce pokračovať. Potom sa môžeme pozrieť na detaily takej operácie a na to, či ich môžeme prijať.“

(foto zdroj: SITA, Marek Mrviš )

Sandro post-Málaga (transfermarkt.com):

Klub Z  ŽK ČK  min.
Celkovo : 81 5 6 6 3.938′
16 1 2   735′
18 3 806′
26 4 1.155′
21 4 1 2 1.242′