Kde sa musí Everton zlepšiť?

05/08/2020 8 Od BlueBlooded

Letná prestávka nebude dlhá a preto družina okolo Ancelottiho nemôže zaháľať. Talian si určite zapísal radu domácich úloh, ktorých splnením by posunul tím vyššie.

(článok obsahuje subjektívny názor autora)

Po záverečnom hvizde 38. kola sa z Goodison Parku šírilo sklamanie. Domáci nestačili motiváciou na The Cherries, ktoré bojovali o holé prežitie. To sa napokon nepodarilo, a tak smutné tváre hostí zatienili tie kyslé domácich. Karamelky negatívne pokorili šestnásť rokov úspešnejších sezón a Carlo na lavičke objavil nové dno.

Tímy pod jeho vedením totiž ešte nikdy neskončili horšie ako na šiestom mieste. Samozrejme, okolnosti treba rátať. Za dvadsať zápasov málokedy odškodníte zvyšných osemnásť. Avšak aj to je perspektíva, a prišla vhodná do článku, rezumujúcom o strádaní klubu z Merseyside. Na čo by sa mal teda Ancelotti v lete zamerať?

I. Štandardné situácie

Bránenie priamych a rohových kopov už nejaký ten rok pokrivkáva. Niekoľko trénerov sa snažilo implementovať ich zónové bránenie, nikdy však s väčším úspechom. Ancelotti nie je výnimka, ale snaží o hybridný systém (podobne ako neskôr Silva), ktorý má stále k dokonalosti ešte ďaleko.

Túto sezónu už síce nie je Everton najhorší, stále sa však s 15 inkasovanými gólmi po štandardkách radí na 18. miesto. Horší sú už len v Norwichi a vo Watforde. Môže za to nedostatok skúseností v obrane? Môj názor je – nie. Aj pred odchodom Bainesa, Jagielku či Williamsa panoval vzadu chaos a nedorozumie, preto si myslím, že riešenie spočíva len v tvrdej a nekonečnej práci na tréningu. Uvidíme, či ju bude praktizovať Carlo.

II. Brankárska otázka

Pickford a jeho neohrozené štarty v lige, aj napriek hrubým chybám a nekoncentrácii, musia byť adresované. A to nie len kritickými slovami, ale aj činmi. Potrebná je pravá konkurencia, schopná kedykoľvek zastúpiť reprezentanta Troch Levov. Ak ňou podľa realizačného tímu Lössl nie je, Brands má o robotu naviac.

Jordan v tomto ročníku spravil štyri chyby priamo vedúce ku gólu. Len Dúbravka z Newcastle United spravil o jednu viac. Zároveň si pripísal pokles čistých štítov zo 14 (osobné maximum) na 9 oproti vlaňajšku. Zaujímavú štatistiku predkladá aj graf percentuálneho znázornenia úspešnosti zákrokov podľa počtu striel:

(obrázok si otvorte na novej karte)

III. Preferencia hry odzadu

Už od čias Martíneza sme si začali zvykať na to, že náš útok väčšinou začína nekonečnou rozohrávkou medzi stopérmi a brankárom. Často aj na úkor efektivity, nie to ešte efektu. Kúpa Pickforda bola jedným z dôvodov. Ako brankár má vynikajúcu prácu nôh, a s loptou si dokáže dovoliť veci pudom sebazáchovy zakázané. Aj preto napríklad túto sezónu skončil tretí v počte prihrávok medzi gólmanmi (1184).

Takéto štatistiky ale nie sú vždy pozitívne. Kvôli nástojčivosti moderného prvku futbalu tak The Toffees veľakrát strácajú loptu na vlastnej polovici častejšie, než na súperovej, čo vytvára obrovské šance pri mnohopočetnom pressingu súpera. Len v zápase s Bournemouthom sa to na vlastnej polovici stalo šestnásťkrát – na súperovej dvanásť. Náš protivník mal v tejto „disicplíne“ skóre 9-17.

IV. Progresivita v útoku

Nie je nič horšie pre fanúšika, ako sledovať vlastný tím, trápiaci sa pri úmornom, nudnom dobíjaní súperovej, ani nie brány, ale dokonca polovice ihriska. Sprievodné javy? Nekonečné nič neriešiace prihrávky do strán. Pomalý, až žiadny pohyb hráčov bez lopty. Málo kolmých prihrávok a užitočných prenesení hry.

Everton si akoby zvykol na sterilné držanie lopty pod Martínezom, a anabáza so Silvom mu len osviežila pamäť. To treba hráčov okamžite odnaučiť. Na lopte, aj bez nej, požadovať rýchlosť, agresivitu a konečný produkt. Zbytočné sú pekné kombinácie, ak neskončia strelou na bránu / centrom do vápna, ale ako nahrávka brankárovi.

V. Tvorivá nezávislosť

Je útok The Toffees od niečoho závislí? Ľahká odpoveď – od množstva vytvorených šancí. Kto vytvára najviac šancí, buďme konkrétni – gólov? Túto sezónu sú to krajní obrancovia. Bez nich a ich pozične agresívnej hry sa jednoducho mužstvo nevie presadiť. Obzvlášť pri formácii s dvomi útočníkmi. To je rovnako chyba nekompetentného personálu na trávniku, ako aj nedostatočne vyspelého herného plánu.

Len Digne a Sidibé vypracovali spoločne v tomto ročníku pre Everton viac gólov (11) ako Sigurdsson, Walcott, Bernard, Iwobi, Gomes, Davies a Delph dokopy (9). To je tak markantná štatistika, že bez zlepšenia v tejto oblasti sa jednoznačne Ancelottiho tím nikam neposunie. Ak spočítame prínos všetkých obrancov (5 hráčov) v kreatívnej činnosti  – 16 asistencii na gól – vyjde nám totiž, že obrancovia v modrom sú rovnako produktívni ako ich kolegovia v zálohe a útoku (7 hráčov) skombinovane – 16 asistencii na gól.

(záložník Anthony Gordon do štatistík nebol započítaný)

Súhlasíte s myšlienkami autora? Alebo sa vám zdá, že Everton trápia iné problémy. Ako by ste ich riešili? Dajte nám vedieť v komentároch. Vyjadríte tak svoj názor a podporíte diskusiu!

(foto zdroj: Everton FC)