Kvalita potrebuje kvantitu

V tomto blogu sa budeme zaoberať otázkou rozdelenia gólového prínosu hráčov a efektivity lavičky náhradníkov. Čísla tu nepustia, Everton stále potrebuje viac než má.

Prínos, o ktorom sa ideme baviť, je jednoznačne gólový. Vsietené aj inkasované, tie rozhodujú zápasy. Prvá kategória nás zaujíma určite najviac. Srdce fanúšika plesá len pri nich a na tom sa do budúcna určite nič nezmení.

V tejto sezóne nám to padá o trochu viac ako v minulej. Už teraz naša potencia vyvážila tú minuloročnú, a ak sa nič tragické nestane, s vysokou pravdepodobnosťou ju preváži už v budúcom zápase proti The Villans. Informácia na okraj – je tiež vysoko nepravdepodobné, že by sme v zostávajúcich šiestich dueloch inkasovali šestnásť gólov, takže zodpovedne môžem prehlásiť, že zlepšenie je vidieť na oboch koncoch ihriska. Toľko hrubá informácia, poďme na tie čiastkové, ktorých hlavným štatistickým zdrojom bol portál The Athletic.

Rozloženie ligových gólov

Ako môžete vidieť nižšie, Everton čerpá svoj relatívny úspech v tejto sezóne najmä vďaka štandardným situáciám, ktoré sa od príchodu Ancelottiovcov náramne zlepšili. Prečo píšem množné číslo? Pretože všetku slávu tu neberie senior Carlo, ale aj junior Davide Ancelotti, ktorý je priamo zodpovedný za túto oblasť tréningu na Finch Farm. Počet gólov zo štandardiek má tiež na svedomí aj kvalita ich zahrávania, nakoľko The Toffees disponujú excelentnými exekútormi ako Lucas Digne, Gylfi Sigurdsson a James Rodríguez.

Podľa druhu situácie:

• Z hry = 28
• Rohy = 8
• Nepriame kopy = 4
• Pokutové kopy = 4

Takže v súčte Everton v tejto sezóne nasúkal súperom 44 gólov. „Vlastním“ pričinením však o dva menej. Ten zvyšný pár predstavuje vlastné góly, zhodou okolností oba od hráčov Arsenalu, pekne rozložených medzi domáci (Rob Holding) a vonkajší duel (Bernd Leno). Takže pre korektnosť budeme počítať iba naše.

Ale! Veľké pozor, pretože odstránime aj góly dosiahnuté penaltami – čiže 38, nakoľko tie nie sú objektívnym ukazateľom gólového prínosu hráča v zápasoch. Aj v našom prípade neplatí, že sám faulovaný hráč by automaticky zahrával aj vlastný pokutový kop. Sorry Gylfi, musíš sa snažiť viac.

Podľa autora – strelec, očakávané góly, počet gólov, percentuálny podiel:

• Dominic Calvert-Lewin: 13.2 xG = 14 gólov – 36,8%
• James Rodríguez: 2.2 xG = 6 gólov – 15,7%
• Richarlison: 6.2 xG = 6 gólov – 15,7%
• Michael Keane: 1.4 xG = 3 gólov – 7,9%
• Gylfi Sigurdsson: 2 xG = 2 góly – 5,2%
• Abdulaye Doucouré 2.1 xG = 2 góly – 5,2%
• Yerry Mina: 1.2 xG = 2 góly – 5,2%
• Alex Iwobi: 0.8 xG = 1 gól – 2,6%
• Bernard: 0.3 xG = 1 gól – 2,6%
• Mason Holgate: 0.9 xG = 1 gól – 2,6%

(*štatistika očakávaných gólov rátaná z údajov do 1. apríla, brať orientačne)

Pre Evertonians nie je ťažké si vycucať z prsta aj bez zobrazených údajov vyššie, že Karamelky túto sezónu ťahal v útoku najmä efektívny DCL. A to najmä v prvej polovici sezóny, keď mal All-inclusive servis od najlepších nezranených spoluhráčov a vyváženejšej hernej taktiky, preferujúcej aj útok.

Lenže tam to zhruba končí. Richarlison je túto sezónu takmer tieňom svojho bývalého ja, a až do polovice februára vsietil len po dva razy. Nemožno tiež opomenúť, že spomenutí dvaja sú profilom jediní „užitoční“ útočníci v prvom tíme, z toho jeden hráva väčšinu sezóny na kraji. Aj z tohto dôvodu preto môžeme ďakovať za dar z nebies v podobe Jamesa Rodrígueza, ktorý prekonáva množstvo a kvalitu šancí, ktoré sa mu naskytnú, a triafa nepravdepodobné situácie, ktoré neraz zohrali rolu v zisku bodov.

Podľa pozícií – počet gólov – percentuálny podiel:

• Útočníci = 20 gólov – 52,6%
• Záložníci = 12 gólov – 31,5%
• Obrancovia = 6 gólov – 15,7%

Z prvého pohľadu by sa mohlo zdať, že góly z jednotlivých pozícií ihriska sú rozumne rozdelené. Ale to len do momentu, kedy nezačnete rozmýšľať nad tým, kto a kam patrí. Špecifický je prípad ofenzívne talentovaného Rodrígueza, ktorý sa často nachádza na súpiske s ďalšími troma a viac záložníkmi.

Ako by ste ho klasifikovali? Ako útočníka? Na ihrisku sa pohybuje podľa vlastnej príčetnosti (rozumej očividné problémy tímu s rozohrávkou a kreatívnym zakladaním útokov, pressing súpera), raz ako pravé krídlo, potom ako kreatívny podhrot a o chvíľu čo by rozohrávač, dirigent od zadných radov.

Jeho šesť gólov je úžasných, najmä vzhľadom na jeho priemerné xG, ktoré sa zvykne pohybovať trochu severne od čísla dva. U mňa je zatiaľ v zálohe, nech to vyznie priaznivejšie pre celú situáciu Evertonu. No ak by sme ho rátali medzi útočníkov, keďže chceme, aby sa čo najviac zapájal do akcii v a okolo šestnástky, potom by sa prínos záložnej rady znížil radikálnym spôsobom, čo už tak priaznivo nevyznie.

• Útočníci = 26 gólov – 68,4%
• Záložníci = 6 gólov – 15,7%
• Obrancovia = 6 gólov – 15,7%

Táto perspektíva hádže potenciu zálohy Evertonu pod vlak. Takéto cifry gólov v podaní stredových formácii patria k najnižším v lige. Pre ilustráciu – podobné má Sheffield. Avšak sprevádza ho Tottenham, a najmenšie má Liverpool. Z ich útokom sa ale ten náš naozaj nemôže porovnávať, hoci pomer prínosu jednotlivých ofenzív je na porovnateľnej, teda najvyššej úrovni, kde patríme do Top 4.

Ešte ak spomeniem ten stred poľa, tak najviac gólov od špílmachrov (cca 60%) padá vo West Hame, Leedse, Wolverhamptone a Leicesteri. V rámci gólovosti defenzívnych hráčov sme na tom dobre, radíme sa k priemeru ligy, keď najvyšší podiel gólov obrancov je okolo 30% (West Brom) a najnižší okolo 5% (Spurs).

Prínos z lavičky náhradníkov

Určite nebudeme zavádzať, ak tvrdíme, že Everton je momentálne jeden z najslabšie vybavených tímov prvej polovice tabuľky, čo sa do hĺbky kádra týka. Klub nemá pokryté kraje obrany, ani kraje útoku, a záloha je vždy jednou nohou na operačnom stole. Obstojné je jedine stopérske párovanie, ktoré ako do počtu, tak do kvality a možných taktických variácií obstojí v porovnaní s konkurenciou.

Strážcu svätyne schválne nepočítam. Predsa len sme všetci radšej, ak ho meniť príliš často nemusíme, tobôž nie počas zápasov. Avšak aj tam sme vybavení k relatívnej spokojnosti, ktorú nám doprialo hosťovanie Olsena z AS Rím. Mladý Virgínia si tiež nepočínal zle pri svojom debute za áčko.

Ale k pointe tohto odseku. Tou je zhodnotiť prínos žolíkov, ktorých Ancelotti posiela na už rozjazdený trávnik. Údaje od poslednej reprezentačnej prestávky hovoria, že náš taliansky kormidelník strieda v priemere okolo 70. minúty v ligových stretnutiach. To je pekný stred tabuľky spomedzi všetkých tímov. Najneskôr strieda West Ham (cca 75´) a najskôr Bielsov Leeds (cca 64´).

Ak sa bavíme o počte využitých náhradníkov z lavičky, tak Don Carlo patrí medzi najpilnejších a na ihrisko posiela takmer každý zápas všetky svoje dostupné tromfy (priemer 2.8 striedaní). Priam vzorom nešetrnosti je Arteta, ktorý zakaždým vystrieľa celý zásobník (priemer 3 striedania). Paradoxne, jeho učiteľ Guardiola razí opačnú stratégiu. Divoké karty tasí v priemere dve za zápas.

Pýtate sa, na čo sú nám tieto údaje? Keď sa teraz pozrieme na štatistiku priamej efektivity striedaní, čiže góly alebo asistencie striedajúcich hráčov, môžeme si ľahšie odvodiť, do akej miery sú nám prospešní. Ak by napríklad Ancelotti striedal príliš neskoro, žolíci by mali menej času na ovplyvnenie zápasov.

Aj počet priemerne striedajúcich hráčov napovedá, koľko a aké možnosti sa dostávajú pravidelne na trávnik. Pri väčšom čísle je väčšia šanca, že striedania obsahujú aj hráčov, ktorých úlohou je zvrátiť priebeh zápasu ofenzívnym poňatím hry, čiže s prispením gólov alebo nahrávkami na gól. Tak sa na to pozrime.

Najviac využívaní náhradníci – počet striedaní – priamy prínos:

1. Gylfi Sigurdsson – 11 striedaní – 1 gól / 1 asistencia
2. Alex Iwobi – 11 striedaní – žiadny gól / 1 asistencia
3. André Gomes – 8 striedaní – žiadny gól / 1 asistencia
4. Josh King – 8 striedaní – žiadny gól / 0 asistencií
5. Seamus Coleman – 7 striedaní – žiadny gól / 1 asistencia
6. Tom Davies – 7 striedaní – žiadny gól / 0 asistencií
7. Bernard – 6 striedaní – žiadny gól / 0 asistencií
8. Cenk Tosun – 5 striedaní – žiadny gól / 0 asistencií
9. Fabian Delph – 4 striedania – žiadny gól / 0 asistencií
10. Jonjoe Kenny – 3 striedania – žiadny gól / 0 asistencií
11. James Rodríguez – 2 striedania – žiadny gól / 0 asistencií
12. Anthony Gordon – 2 striedania – žiadny gól / 0 asistencií
13. Michael Keane – 2 striedania – žiadny gól / 0 asistencií
14. Ben Godfrey – 2 striedania – žiadny gól / 0 asistencií
15. Dominic Calvert-Lewin – 1 striedanie – žiadny gól / 0 asistencií
16. Richarlison – 1 striedanie – žiadny gól / 0 asistencií
17. Allan – 1 striedanie – žiadny gól / 0 asistencií
18. Yerry Mina – 1 striedanie – žiadny gól / 0 asistencií
19. J.P. Gbamin – 1 striedanie – žiadny gól / 0 asistencií

Ako môžete vidieť, priama efektivita striedajúcich hráčov je mizerná. V tomto kompletnom rebríčku vidíme navrchu najobľúbenejšie, respektíve povedzme že „najlepšie“ možnosti, ktoré Ancelotti má a pravidelne využíva. Pridám užitočnú poznámku – Sigurdssonov gól z lavičky pramenil z penalty na Anfielde. Opäť ďalší ukazovateľ toho, ako sa The Toffees musia spoliehať len na ideálnu základnú zostavu.

Okrem jediného gólu Islanďana sú zobrazené ešte štyri lavičkové asistencie. Ak zoberieme do úvahy dostupné údaje do poslednej reprezentačnej prestávky (teda odrátame Colemanovu asistenciu), Everton sa zaradí do toho horšieho priemeru priamej efektivity so štyrmi gólmi (1g+3a).

Lepší priemer je šesť. Na chvoste je Burnley s absolútne žiadnou efektivitou, a na vrchole Manchester United s dvanástimi gólmi – 8 priamo, 4 asistenciou. A tu sa ešte vrátim k nášmu priemeru štyroch gólov. Ich pomer 1:3, je „najhorší“ spomedzi siedmych tímov s rovnakými číslami. Zostupujúci Sheffield má 4:0. Pre zaujímavosť pripájam aj tabuľku najvystriedanejších hráčov The Toffees.

Najviac striedaní hráči – počet vystriedaní:

1. James Rodríguez – 13
2. Alex Iwobi – 11
3. Tom Davies / Richarlison / André Gomes – 9
4. Gylfi Sigurdsson – 7
5. Dominic Calvert-Lewin / Abdoulaye Doucouré – 6
6. Seamus Coleman – 4
7. Mason Holgate – 3
8. Bernard / Allan / Mina – 2
9. Delph / Gordon / Keane / Kenny / Nkounkou / Pickford – 1

Záverečné dojmy

Vieme si predstaviť s týmto kádrom hrať európskej súťaže? Isteže nie. Everton so súčasným stavom kádra stúpa a klesá v závislosti od počtu zranení kľúčových hráčov. Prečo sú kľúčoví? Lebo sú lepší – strojovo povedané výkonnejší ako tí ostatní. A bohužiaľ pre Karamelky, nie je ich dosť.

V poslednom zápase tejto sezóny, keď sme bojovali o trofej – štvrťfinále FA Cupu proti Manchesteru City – náš súper dokázal za nerozhodného stavu povolať z lavičky Kevina De Bruyneho a Riyada Mahreza. Pričom na lavičke stále zohrieval svoje miesto čakajúci Sergio Aguero.

Ancelotti bol naopak, aj a výrazne vďaka zraneniam, nútený vyberať iba z troch hráčov z predchádzajúcimi skúsenosťami v prvom tíme. Obrátil sa v daných okolnostiach iba na jedného z nich – Iwobiho, aj to v 87. minúte – a jeho prínos a kvality sú Evertonians dobre známe. Alebo skôr neznáme?

Blíži sa koniec sezóny, leto a s ním prestupové okno. Už dlhodobo kompetentní v klube hlásajú, že neplánujú urobiť viac ako tri podpisy. Samozrejme, ak sa nevyskytnú „neočakávané“ odchody typu Kean a podobne.

Všeobecne sa ráta, že medzi nové posily bude patriť nové krídlo, pravý obranca, a tretí zrejme brankár, keďže Ancelotti sa dušuje za Olsenovo zotrvanie. A keby aj teda prišli len dve mená, radšej nech sú zvučné, pretože Everton si nemôže dovoliť dotovať len ďalšiu skupinu kategórie náhradníci náhradníkov.

(fotozdroj: Jan Kruger/Pool via REUTERS)