Zomrel Jimmy Gabriel
11/07/2021Výnimočný bývalý škótsky záložník Evertonu nás včera opustil vo veku 80 rokov. Počas éry Cattericka vyhral s klubom v sezóne 1962/63 ligový titul a aj FA Cup 66´.
Rodák z Dundee narodený 10. októbra 1940 začal v rovnakom meste aj so svojou futbalovou kariérov. Jeho prvé kroky na trávniku riadil Tyneside Boys Club. Už v mladom veku začal nastupovať na pravom krídle, kde to dotiahol až do mládežníckych výberov Škótska. A hoci za seniorskú reprezentáciu nastúpil len po dva razy, práve počas týchto zápasov si ho všimol manažér Willie Thornton z Dundee FC a zlanáril ho do svojich radov ako pätnásťročného. Na rok bol poslaný na hosťovanie do Dundee North End Juniors, a neskôr bol stiahnutý späť pre potreby materského klubu. Debut za A tím Dundee si pripísal ako 17 ročný v ligovom pohári proti Motherwellu.
Za dva roky si pripísal 67 zápasov v prvom tíme a mal sa stať integrálnou súčasťou jeho budúcnosti. Lenže o dobrého mladého hráča bol záujem aj inde. A keď klubu predostreli ponuku £27,000 od Evertonu, vtedy manažovaným Johnom Careym, nedalo sa odolať. Jimmy sa stal najdrahším škótskym hráčom.
Everton
Aj keď mu trvalo istý čas, kým si zvykol na tempo anglického futbalu, Gabriel disponoval silným odhodlaním uspieť. Presadil sa v Evertone ako silový pravý krajný záložník, ktorého preferencia defenzívnych úloh z neho urobila užitočného partnera v strede poľa pre útočnejšieho Briana Harrisa po ľavej strane.
Následne prišli už spomínané úspechy v podobe titulu a pohára, až prišlo k zvýšeniu konkurencie na jeho poste. Allan Ball a Howard Kendall, další z velikánov Evertonu, sa pretláčali do popredia na pozíciách v strede poľa. S tým sa Jimmy nevedel zmieriť. A hoci sprvu ponuky z juhu krajiny odmietal, druhé husle hrať nechcel. Napokon ho Ted Bates v lete 67´ prilákal do Southamtonu za peknú sumu £42,500. Za sedem rokov na Merseyside odohral Gabriel v kráľovskej modrej 303 zápasov a dal 37 gólov
Jimmy Gabriel o Evertone v roku 2009:
„Everton máte v krvi – to sa stane, keď hráte za nich. Samozrejme, občas myslím na Southampton, pretože som tam strávil päť rokov, ale Everton bol môj veľký klub. Je to miesto, kde som vyhral ligu a FA Cup. Užívam si život tu v Seattli, ale vždy je tu časť mňa, ktorej chýba domov. Keď začína sezóna, to mi naozaj chýba. Vždy to bolo veľké vzrušenie. Áno, vidíte to v televízii, ale nie je to to isté. Nič neprekoná ísť do Goodisonu.“
Po Evertone
Na štadióne The Dell bol Gabriel dôležitou súčasťou obrany po boku Johna McGratha a Denisa Hollywooda. Niekoľkokrát pomohol Svätým vyhnúť sa zostupu. Tvrdý obranca so znamenitou technikou občas hrával dokonca aj ako pohotovostný útočník. Celkovo odohral v červeno bielych farbách 224 zápasov, strelil 27 gólov a bol veľkým obľúbencom fanúšikov. Do Bournemouthu, kde odohral 53 stretnutí, odišiel na konci sezóny 1971/72. Krátky čas strávil aj na hosťovaní v Swindon Town a posledná hráčska zastávka pred odchodom s rodinou do Spojených štátov bola v Brentforde.
V tíme Seattle Sounders pôsobil od roku 1974 ako hráč aj asistent trénera. V onej sezóne stabilizoval obranu Sounders a získal uznanie, keď ho vybrali do All Star tímu. Počas roku 1976 sa Sounders presťahovali do novopostaveného štadiónu Kingdome. Tam strelil aj historicky prvý gól proti New Yorku Cosmos s Pelém. V roku 1977 nahradil Johna Besta vo funkcii hlavného trénera Sounders.
Manažérska kariéra
Keď sa stal hlavným trénerom, mal vo svojom tíme niekoľko legiend Sounders, vrátane Mika Englanda, Geoffa Hursta a Bobbyho Moora. Pod jeho vedením sa Seattle prebojoval do majstrovského zápasu, no prehral s nenávideným New Yorkom Cosmos. Na prvý úspešný rok ale nedokázal nadviazať a v roku 1980 ho Seattle nahradili Alanom Hintonom. V roku 1980 prijal ponuku od Phoenix Fire, tímu, ktorý mal rozšíriť ASL, ale klub pred sezónou po necelom roku existencie skončil.
Gabriel potom pokračoval v trénovaní v San José Earthquakes (NASL), kde hral aj George Best. V rokoch 1980–1982 na jednu vonkajšiu sezónu a dve halové sezóny. O štyri roky neskôr sa vrátil do Británie, kde pôsobil v trénerských štruktúrach Bournemouthu až do návratu do Goodison Parku v roku 1990, keď sa stal asistentom Colina Harveyho. Následne prevzal vedenie rezervného tímu Evertonu. Gabriel aj dvakrát nastúpil na pozíciu dočasného manažéra. V novembri 1990 na jeden zápas pri víťazstve 3:0 nad Queens Park Rangers. A tiež na sedem zápasov v decembri 1993 až do januára 1994.
Návrat do Ameriky
Gabrielov druhý pobyt v Evertone trval sedem rokov a skončil sa v roku 1997, keď odišiel znova do Seattlu, kde pracoval v rôznych trénerských pozíciach. 29. marca 2009 bol Gabriel poctený novým klubom Seattle Sounders FC, už celkom z MLS, cenou „Zlatý šál“ za zásluhy o futbal v Seattli. Šál dostal na slávnostnom ceremoniáli na ihrisku pred druhým zápasom Sounders proti Realu Salt Lake.
Usadil sa s manželkou Pat. S ňou mal tri dcéry. Dočkal sa aj jedenástich vnúčat a šiestich pravnúčat. James Gabriel naposledy vydýchol včera v univerzitnej nemocnici Banner Health Center v americkom Phoenixe.
Bill Kenwright pre oficiálny web:
„‘Anjel’ Gabriel bol jedným z mojich prvých skutočných hrdinov. Do Evertonu prišiel v prvej kapitole nášho obdobia „milionárov“ krátko potom, čo sa klubu ujal sir John. Veľmi rýchlo sa stal inšpiratívnym pravým záložníkom a vytvoril úžasné nekompromisné partnerstvo s Brianom Harrisom vľavo.“
„Bol to typ mládenca, ktorý mohol a hral kdekoľvek. Nikdy nezabudnem na prvýkrát, keď z nevyhnutnosti hral vpredu a okamžite vyzeral ako pravý útočník Evertonu. Pamätám si, ako sme si mysleli, že sme našli nášho nového Davea Hicksona! Bol nebojácny a desivý pre súperov. Mnoho z nás bolo smutných, keď sa vrátil späť do stredu poľa. Ale nech hral kdekoľvek, vždy dal zo seba všetko a je skutočne jedným z najväčších klubových velikánov.“
„Bol to tichý a skromný muž mimo ihriska a je mi cťou, že som ho osobne spoznal, keď sa začiatkom 90. rokov znovu pripojil k The Blues ako asistent Colina Harveyho. Futbalisti prichádzajú a odchádzajú do klubov. Ale v Evertone máme veľa ľudí, ktorí tam, zdá sa, boli navždy. Jedným z nich bol aj Jimmy Gabriel. Vždy modrý, hovoril mi. A vždy legenda pre tých šťastlivcov, ktorí boli svedkami jeho obetavosti a odhodlania k modrému dresu…“
Děkuji za pěknou vzpomínku.