Úvod do nadzemných prác
24/09/2022Pevné základy sú hotové, hor sa na rozbor múrov a rohov štadióna! Tie sa začali stavať v decembri 2021 a k dnešnému dňu už stoja a podpierajú prvé obrysy tribún.
Po polroku prác na mieste budúceho domova Evertonu bola postavená prvá časť betónovej nadstavby nového štadióna v Bramley-Moore Dock. Klub a dodávateľ udržali stabilný pokrok od získania plánovacieho povolenia z mestskej rady Liverpoolu koncom februára 2021, pričom práce sa začali v lete, keď klub prevzal kontrolu nad miestom a razom ho premenil na pilné stavenisko hýriace životom.
Obrovské prefabrikované betónové panely a stĺpy inštalované počas chladných decembrových týždňov, tesne pred vianočnými sviatkami, predchádzajú povoľovacím a stavebným prácam. Sú prvými konštrukčnými prvkami severozápadného jadra, ktoré bude zahŕňať vstupné turnikety na severnú tribúnu a vytvorí podporu pre vstupné a výstupné schodisko do haly. Tri dvojstenové sekcie a jeden konštrukčný stĺp, dodané z priekopníckeho výrobného závodu menom „Centrum excelentnosti pre moderné stavebníctvo“ dodávateľa Laing O’Rourke, boli starostlivo umiestnené na jednom z prvých dokončených základov na severnom nábreží.
Colin Chong, riaditeľ Evertonu pre výstavbu štadióna:
„Je to symbol pokroku, ktorý sme doteraz dosiahli, a je to do veľkej miery vyjadrenie zámeru do budúcnosti. Pred menej ako šiestimi mesiacmi sme stále zapĺňali dok. A teraz je tento proces dokončený. Podarilo sa nám tiež po prvýkrát zrealizovať dôležitý míľnik nadzemnej výstavby, pretože časť základnej štruktúry štadióna v podobe Severnej tribúny je na mieste. Tešíme sa na rok 2022, kde budeme pokračovať vo výstavbe štruktúry štadióna na severe a nakoniec v južných prístavoch.“
Práce, postupne rozrastajúce sa na všetkých štyroch rohoch štadióna s kapacitou 52 888 miest, onedlho ponúkli prvý skutočný pohľad na rozsah tohto projektu. A keďže výstavba vstupuje do novej fázy, roky popredného plánovania priekopníckej „digitálnej zostavy“ sa čoskoro naplnia do fyzickej realizácie. Štadión Evertonu sa totiž skladá dohromady pomocou technologicky vyspelej metódy známej ako Design for Manufacture and Assembly (DfMA). Povieme si, čo to znamená v praxi.
Veľká betónová skladačka
Najskôr sa muselo vyrobiť 11 000 prefabrikovaných betónových komponentov, ktoré budú tvoriť nadstavbu a vnútorný ovál nového štadióna. Mnohé z nich budú pochádzať zo špecializovanej továrne firmy Laing O’Rourke v Nottinghamshire, ktorú sme spomínali, a budú prevezené na miesto, kde sa zmontujú práve včas.
Tieto na mieru vyrobené stavebné bloky dorazia na miesto vo vopred určenom poradí a efektívne sa spoja pomocou 3D modelovania, čím sa vytvoria podlahy, steny a nosné stĺpy ako príprava na oceľový skelet a murovaný plášť. Prefabrikované jednotky boli digitálne navrhnuté tak, aby urýchlili následnú inštaláciu elektroinštalácie a vodoinštalácie. Tento proces bude v priemere o 30 % rýchlejší ako tradičná konštrukcia.
Prijatím moderných stavebných metód založených na výrobe mimo staveniska a dôsledným plánovaním výrobného rozvrhu vopred sa technickému tímu Laing O’Rourke podarilo použiť pre tieto komponenty menej cementu v betónových zmesiach, a tak znížiť celkový obsah uhlíka v budove. Prečo je to dôležité?
Priemysel už roky zameriava svoje úsilie v oblasti klímy na zníženie prevádzkovej spotreby energie z osvetlenia, kúrenia, chladenia, teplej vody a iných zdrojov. A urobil veľké pokroky pri zvyšovaní účinnosti a dodávok obnoviteľnej energie. S budovami však súvisí aj ďalší, menej zrejmý zdroj emisií skleníkových plynov. Po slovensky takzvaný „stelesnený“ uhlík. V čase, keď sa materiály dostanú na miesto stavby, je tento uhlík už v atmosfére a ticho ohrieva našu planétu, stotinu po stotine – konkrétne o 0.08°C ročne.
Klíma na prvom mieste
A v prípade nových budov sú jeho vplyvy na klímu takmer rovnaké ako v prípade prevádzkovej energie. Stelesnený uhlík pozostáva zo všetkých emisií skleníkových plynov spojených s výstavbou budov. Vrátane tých, ktoré vznikajú pri ťažbe, preprave, výrobe a inštalácii stavebných materiálov na mieste, ako aj z prevádzkových emisií a emisií po skončení životnosti spojených s týmito materiálmi.
Bohužiaľ, stelesnený uhlík je ťažšie merať a sledovať ako prevádzkový uhlík, ktorý sa dá relatívne jednoducho extrapolovať z účtov za energiu. Stanovenie obsiahnutého uhlíka v akomkoľvek stavebnom materiáli nie je možné zistiť len z hotového výrobku. Vyžaduje si vlastné posúdenie a transparentnosť procesu zo strany výrobcu.
Dva materiály môžu vyzerať identicky, stáť rovnakú sumu, fungovať podľa rovnakého štandardu. Ale majú úplne odlišné stelesnené uhlíkové charakteristiky. Napríklad 100-percentne recyklovaný oceľový nosník vyrobený pomocou obnoviteľnej energie sa môže zdať identický s nosníkom z primárnej ocele vyrobeným pomocou pece spaľujúcej uhlie – má však výrazne odlišné úrovne stelesneného uhlíka.
Ben Townsley, hlavný projektový manažér v Laing O’Rourke:
„V mnohých ohľadoch je to skôr obrovská komplexná zostava než tradičná konštrukcia. Betón je niečo, čo existuje už od rímskych čias. Avšak spôsob, akým ho vyrábame, je priekopnícky. V tomto prípade sú tisíce komponentov budovy prefabrikované v našom výrobnom závode. Tradične by sme návrh betónového rámu dokončili možno až koncom tohto roka. Ale v tomto prípade sme museli navrhnúť celý rám oveľa skôr. V skutočnosti sme to urobili minulý rok.
Tento proces odstraňuje množstvo potenciálnych problémov s kvalitou a bezpečnosťou na stavenisku. Kontrolované prostredie minimalizuje odpad a zlepšuje udržateľnosť. Namiesto toho, aby ste potrebovali ťažkú prácu na zriadenie dočasných prác na liatie betónu, doveziete ho a umiestnite na montážnu linku, a tak vám na stavbe ostanú len zdvíhacie a žeriavové práce na inštaláciu jednotiek.
Inštalačné práce nie sú v skutočnosti zaliate do betónových prvkov. Naopak, je potrebné zaliať do konštrukcie dutiny, aby bolo možné nainštalovať rozvody a inštalatérske práce. Použitím tejto metódy sa vám vynoria všetky kolízie, komplikácie a problémy, s ktorými sa bežne môžete stretnúť, než sa vôbec dostanete na stavenisko. To umožňuje ich vyriešenie ešte predtým, ako začnete.“
4 mesiace = 4 rohy
Na konci marca tohto roka sa stavba konečne dočkala prvých kompletnejších kontúr. Štvrté jadro, základ juhovýchodného rohu štadióna, bolo osadené prefabrikovanými betónovými stenami. Deväťmetrové a dvanásťtonové monolity ponúkali vzrušujúci pohľad na obrovskú veľkosť budúcej ikonickej nábrežnej stavby. Nadstavba nadzemnej konštrukcie je teraz v plnom prúde na všetkých štyroch rohoch. Začalo to jadrami na severnej tribúne a potom v juhozápadnom rohu.
A teraz na záver v juhovýchodnom rohu budovy, čo je konečná fáza dvíhania budovy od zeme. Štyri jadrá v podstate poskytujú celému štadiónu veľkú stabilitu. Teraz, keď sú postavené, sa budeme v budúcej časti venovať oceľovým konštrukciám, ktoré sa ako prvé začali montovať na severnej časti, spolu so štartovacími podložiami na východnej a západnej tribúne. Formovanie tým naberá rýchly spád.
(fotozdroj: evertonfc.com)
Vďaka za článok. Hlavne časť o uhlíku ma dosť zaujala. Zaujímalo by ma, čo by na to povedali chlapci, čo nám stavali národný štadión.
Že sa im to predražilo, a nikto im to už nezaplatí. Možno po voľbách…
S jakým se vůbec počítá jménem pro stadion? Nebo to budem prodávat sponzorům?
Pravdepodobne by sa volal Bramley-Moore Stadium alebo podobne, ale samozrejme meno ponesie podľa sponzora. Predkupné právo na pomenovanie zaplatil USM (_USM Stadium?). Táto dohoda však padla, hoci peniaze sme vrátiť nemuseli. Hľadá sa teda nový záujemca ochotný platiť. V tejto kríze a zdražovaní však pravdepodobne nikto nebude ochotný platiť len za predkupné právo, a preto asi bude bitka až keď bude kolos stáť a jagať sa v odrazoch vody…