Everton – Brentford 2:4

Mal niekto po víťazstve v Nottinghame pocit, že EFC konečne prelomí svoju dlhoročnú novoročnú kliatbu? Nuž, nový rok, staré chyby a siréna, ktorá kričala márne.

Realita na Hill Dickinson Stadium nás včera veľmi rýchlo vrátila späť na zem. Nový rok sa pre The Blues opäť nezačal víťazstvom – naposledy sa to podarilo ešte v roku 2017 – a domáci zápas proti Brentfordu bol ďalším bolestivým pripomenutím, že tento tím je stále schopný sabotovať vlastné nádeje v rekordnom čase.

Už samotný úvod naznačil, že to nebude príjemné popoludnie. Letecká siréna znela na štadióne sedem či osemkrát, zbytočne dlho hulákala z reproduktorov, kým sa hráči aj s rozhodcom konečne zoradili v tuneli. Atmosféra bola plná očakávaní, studený vzduch pri brehoch bodavej januárovej Mersey rezal do tváre a pred výkopom sa spomínalo na Evertonians, ktorí nás v roku 2025 opustili. O to krutejšie pôsobilo, že po záverečnom hvizde Anthonyho Taylora zostal na tribúnach už len piskot obsadených a frustrácia prázdnych sedadiel.

Zostavy a zmeny v tíme

Jack Grealish sa po chorobe vrátil späť do základnej zostavy Evertonu, zatiaľ čo Kiernan Dewsbury-Hall naďalej chýbal pre zranenie hamstringu. Tyler Dibling si po dobrom výkone v predchádzajúcom stretnutí udržal miesto v jedenástke, rovnako ako Dwight McNeil, ktorý naposledy zohral úlohu pri oboch góloch Blues.

Do obrany sa po zdravotných problémoch vrátil Michael Keane, čo znamenalo opätovný posun Jakea O’Briena na pravý kraj obrany na úkor Pattersona. Charly Alcaraz zostal mimo zostavy, zatiaľ čo Harrison Armstrong, čerstvo späť z hosťovania v Prestone, figuroval medzi náhradníkmi spolu s dvojicou brankárov.

Brentford urobil oproti bezgólovej remíze s Tottenhamom tri zmeny v základnej zostave. Do tímu sa vrátili Aaron Hickey v obrane, Mathias Jensen s Mikkelom Damsgaardom v zálohe, zatiaľ čo Rico Henry, Jordan Henderson a Keane Lewis-Potter začali stretnutie na lavičke náhradníkov.

1.polčas a nádej, ktorá trvala pár minút

Everton začal aktívne. Vysoký pressing priniesol prvú šancu, Grealish našiel McNeila a jeho prízemnú strelu musel Caoimhín Kelleher len končekmi prstov vytlačiť mimo bránu. Z následného rohu hlavičkoval Tarkowski a Igor Thiago musel loptu vykopávať z bránkovej čiary. Vyzeralo to sľubne. Vyzeralo to… naivne.

Brentford sa rýchlo otriasol a začal robiť presne to, v čom bol lepší: hrať jednoduchšie, rýchlejšie a s väčšou fyzickou intenzitou. A potom prišla prvá zo série školáckych chýb. James Tarkowski, kapitán tímu, poslal v nebezpečnom priestore nepochopiteľnú prihrávku do priestoru, v ktorom ju Vitaly Janelt okamžite premenil na asistenciu. Presný center, prvý dotyk Igora Thiaga a Pickford bol bez šance. 0:1.

Od tohto momentu Everton pôsobil otrasene. Brentford vyhrával súboje, zbieral druhé lopty a domáci sa začali topiť vo vlastnej nepresnosti. Iroegbunam síce jeden moment loptu vysoko vybojoval, no jeho strelecký pokus bol slabý a nepresný. Na druhej strane museli Keane s Mykolenkom hasiť ďalšie nájazdy Thiaga, zatiaľ čo Pickford držal skóre aspoň na prijateľnej úrovni. Pre hostí…

Karamelky sa do prestávky prakticky len bránili a mohli ďakovať brankárovi, že neodchádzali do šatní za stavu 0:3. Piskot tribún po prvom polčase bol úplne zaslúžený. V strede poľa sme nemali prezenciu, odbehali nás a odprihrávali. My sme sa len hľadali, no nevideli pre oči. A Moyes zrejme nič nevidel tiež.

2.polčas hazardu manažéra s totálny kolapsom

Šedivý Škót reagoval radikálne – možno až príliš. McNeil a Dibling šli dolu. Nahradili ich Röhl a Beto. Everton prešiel na rozostavenie s dvomi útočníkmi. Problém? Týmto ťahom si sám odstránil oboch hráčov, ktorí dokázali niečo vytvoriť medzi líniami, a ešte k tomu aj oslabil pokrytie priestoru v strede ihriska. Tam inak dominovalo štítové duo Yarmolyuk-Janelt, podporované všadeprítomným Damsgaardom, a ešte sa k nim z pravého kraja sťahoval aj Jensen, tiež vyučený špílmacher.

Spomínaný Dán s číslom 24 bol schopný režírovať rozohrávku aj vytvárať prechod do útoku, či zahusťovať stred. Presne to, čo McNeil nerobil. Hoci na jeho obranu treba povedať, že väčšinu času strávil zbytočne vysokým napádaním, čo ho efektívne vypojilo z defenzívnejšej činnosti hlbšie, najmä ak bránime v bloku štyroch. Pritom možno stačilo jemne pozmeniť rozostavenie, ak sme aj neboli spokojní s personálom.

A ak mal niekto pocit, že zmena prinesie impulz, The Bees ho okamžite vyviedli z omylu. Roh Damsgaarda, jednoduchá hlavička Christiana Ajera na bližšej tyči – obklopený modrými dresmi – a 0:2. O pár sekúnd neskôr ďalší kolaps! Schade, Thiago, kombinácia stredom obrany, VAR síce skúmal ofsajd, no gól platil. 0:3.

Everton bol na kolenách. V tejto fáze zápasu už Brentford nepôsobil len lepšie. Pôsobil sebavedome, organizovane a hladne. Tím, ktorý prišiel na Merseyside po dvoch dňoch kratšieho oddychu, vyzeral fyzicky aj mentálne sviežejšie než domáci.

Falošná nádej

Z ničoho nič však Everton predsa len ukázal záblesk života. Tarkowski preveril Kellehera hlavičkou, ktorú írsky brankár vytlačil spod brvna. A potom prišla jedna z mála naozaj kvalitných akcií domácich. Grealish si spracoval loptu na ľavej strane, obalamutil obrancu a poslal presný center na Betoovu hlavu. Portugalský útočník trafil k vzdialenejšej tyči – 1:3. Aj tribúny sa na chvíľu prebrali.

Karamelky sa snažili, Armstrong po príchode z lavičky priniesol aspoň energiu a pohyb. Lenže snaha bez systému a kvality nestačí. Brentford čakal na chybu – a tá prišla. V 88. minúte, keď mali modrí všetkých hráčov v útočnej polovici, Brentford zachytil mizerný center Röhla a Thiago mal pred sebou polovicu ihriska. Bez tlaku, bez odporu, v pokoji obišiel Pickforda a skompletizoval hetrik. 1:4. Game over.

Grealish ešte v nadstavenom čase poslal ďalší výborný center, ktorý Thierno Barry premenil na konečných 2:4. Gól pekný, okolnosti trpké. A to už vsietil v druhom stretnutí za sebou, wau. No aj jeho dovtedajší výkon a ponechanie na ihrisku priniesli Evertonu zmar a prepadnutie tabuľkou. Ako sa hovorí, pozor na to, čo si želáme, ak chceme od Moyesa viac odvahy a proaktivity v striedaniach.

Individuálne výkony bez alibi

Ak niekto z Evertonu obstál, bol to Jack Grealish. Dve asistencie, snaha tvoriť, schopnosť dostať sa z tlaku. Bez neho by výsledok vyzeral ešte horšie. Ale aj on bol väčšinu zápasu na periférii. Beto priniesol aspoň bojovnosť a odmenu v podobe gólu. A Armstrong v krátkom čase ukázal viac chuti než niektorí spoluhráči za celý zápas.

Na opačnom konci spektra bol Michael Keane. Viditeľne bez energie, prehrávajúci súboje a priamo zapojený do gólových situácií Brentfordu. James Tarkowski, líder obrany, bol pri prvom góle absolútne kľúčovým vinníkom a počas zápasu sa viac sústredil na osobný súboj s Thiagom než na organizáciu defenzívy. Iroegbunam po výbornom výkone proti Forestu tvrdo narazil – straty lopty, zlé rozhodnutia, slabá realizácia. A Dwight McNeil v role číslo 10? Jednoducho to nefungovalo pre vyššie spomenuté dôvody a taktickú zvrchovanosť súpera.

Záver bez ilúzií

Everton bol proti Brentfordu prešprintovaný, prečítaný a prebitý. Rovnako ako doma proti Newcastlu či Spurs, aj tentoraz pôsobil otvorene, zraniteľne a nepripravený na intenzitu súpera. Siréna na začiatku hulákala zbytočne dlho. A akoby symbolicky predznamenala popoludnie plné hluku, chaosu a frustrácie bez výsledku. Doslova varovala pred bombardovaním našej brány Thiagom…

V stredu prídú Wolves. Spodok tabuľky a kandidát na najhorší tím Premier League. Ideálna šanca na reakciu. Ale po tomto výkone platí jediné: nikto nemá nárok na večeru, kým neukáže charakter na ihrisku. Evertonians chcú vidieť boj, energiu a kumšt. Včera videli len ďalšie predstavenie, ktoré im pokazilo chuť do večere.

Moyes po zápase:

„Myslím, že sme začali dobre. Prvých desať minút sme hru ovládali a vlastne ani neviem presne, kedy dali gól. Brankár síce predviedol niekoľko dobrých zákrokov, ale my sme im darovali hrozný gól a potom sme už väčšinu polčasu iba dobiehali. Po tom góle sme sa už nikdy nedostali do hry naplno. Mali sme šancu tesne pred prestávkou, možno sme mohli vyrovnať.“

Takže sme nehrali dosť dobre, dostali sme sa do stavu 0:1, čo nám malo dať príležitosť v druhom polčase pokúsiť sa hrať lepšie. Ale bolo to netypické pre nás. Štyri góly často neinkasujeme, a myslím, že dnes sme ich dostali naozaj, naozaj slabým spôsobom Ak sa pozriete, ako dobre bránili v stredu [pri víťazstve 2:0 v Nottingham Forest] v porovnaní s dneškom, jednoducho to nesedelo.

Ale jasné, snažili sme sa doma vyhrať, boli sme trochu otvorenejší, snažili sme sa veci rozbehnúť a myslím, že nás za to potrestali. Prvý gól, a samozrejme aj tie ďalšie, boli úplne netypické pre nás. Takže nám to nikdy nedalo šancu vyhrať. Bola to jednoducho slabá defenzíva.“

(fotozdroj: Getty Images)

Come on you Blues !!!

Góly: 11´ Thiago (Janelt), 50´ Collins (Janelt), 51´ Thiago (Schade), 66´ Beto (Grealish), 88´ Thiago (Collins), 90+1´ Barry (Grealish)

Žlté karty: 31´ Yarmolyuk, 39´ Kayode

Everton FC: Pickford – O’Brien, Keane, Tarkowski, Mykolenko – Dibling (46′ Rohl), Garner, Iroegbunam (77′ Armstrong), Grealish – McNeil (46′ Beto), Barry.

Brentford FC: Kelleher – Kayode, Ajer, Collins, Hickey (76′ Henry) – Janelt, Yarmoliuk, Damsgaard – Jensen (64′ Henderson), Thiago, Schade (64′ Lewis-Potter)

Rozhodca: Anthony Taylor  Diváci: ? (Bramley-Moore)  Muž zápasu EFC: Jack Grealish