Everton – Wolverhampton Wanderers 1:1

Mal to byť pokojný večer a isté tri body. Namiesto toho sme dostali ďalšiu kapitolu zo sezónnej kroniky absurdít, nervov a seba deštrukcie.

Šialený večer plný frustrácie, červených kariet a premrhaných šancí. Deväťčlenné Karamelky nakoniec udržali remízu 1:1 proti poslednému tímu tabuľky, no pocit po zápase je skôr ako po prehre. Vstupovali sme do zápasu oslabení – zranenia a AFCON stále držia mimo zostavy Idrissu Gueyeho a Ilimana Ndiayeho, ktorí práve postúpili do štvrťfinále. Jedinou zmenou oproti víkendu bola prekvapivá nominácia mladíka Harrisona Armstronga namiesto 42-miliónovej letnej posily Tylera Diblinga.

Do prestávky sme mali viesť o tri góly

Everton začal tradične – Pickfordov dlhý nákop a strata lopty. Prvých päť minút bolo futbalovo dosť bolestivých, ale postupne sa Blues dostali do tempa. Kombinácie Grealisha s Armstrongom začali fungovať, no finálne riešenia boli biedne. Iroegbunam sa dostával do dobrých pozícií, ale jeho zakončenia aj centre boli slabé.

Zlom prišiel v 26. minúte. Po štandardke McNeila poslal Iroegbunam loptu späť do ohňa a Michael Keane ju pohotovo dorazil – 1:0. Everton mal navrch a mal to potvrdiť. O pár minút neskôr Keane trafil hlavou žrď, Garner následne preveril Sáa. Keby bola Keaneova hlavička o pár centimetrov inde, Wolves by sa možno zosypali.

Armstrong zaujal – sebavedomý, pohyblivý, pýtal si loptu, kombinoval. Jedno z jeho preniknutí zakončil nebezpečným centrom, no Iroegbunam tesne nezareagoval včas. Everton šiel do kabín s vedením, ale realita mala byť úplne inde – pokojne 3:0. Ale premieňanie šancí je naša achillova päta už niekoľko rokov.

Zo šatne už klasický kolaps koncentrácie

Po prestávke Everton spomalil, Grealish zasa príliš držal loptu, namiesto strely či centra. Tarkowski spravil hlúpy faul na Arokodareho, ktorý pokojne mohol byť penaltový, keby VAR zasahoval. Wolves sa postupne osmelovali.

A prišiel moment, ktorý poznáme až príliš dobre. Matheus Mané sa elegantne preštrikoval stredom obrany a vyrovnal. Z ničoho nič 1:1. Zápas, ktorý mal byť dávno rozhodnutý, sa úplne otočil. No a v 83. minúte prišla, ktorá sa zapíše do klubovej histórie bizarností. Michael Keane potiahol Arokodareho za vrkoč.

Nigérijský útočník to okamžite hlásil rozhodcovi. VAR poslal Thomasa Kirka (len jeho druhý ligový zápas!) k monitoru. Po prezretí situácie verdikt: violent conduct – červená karta. Totálny výsmech. David Moyes vybuchol, vbehol na ihrisko a dostal žltú. Atmosféra zhustla, v Bramley-Moore to stíchlo. Wolves zacítili krv.

Grealish bol už predtým rozčúlený, dostal žltú za protesty. O pár minút neskôr vybojoval faul, a ironicky zatlieskal rozhodcovi. Kirk mu bez zaváhania ukázal druhú žltú. Everton v deviatich. Deväť nadstavených minút. Totálny chaos. Wolves tlačili. Bueno vypálil delovku, Pickford vytiahol fantastický zákrok končekmi prstov. Patterson odhlavičkoval nebezpečný center, Arokodare hlavičkoval tesne mimo. Deväťčlenné EFC to nejako ustálo.

Sebareflexia nutná

Áno, rozhodcovia Everton túto sezónu poškodzujú – spomeňme neodpískanú penaltu proti Arsenalu či žltú kartu za brutálny faul Hwang Hee-chana na Armstronga. Ale klub si musí siahnuť do svedomia aj sám.

Po záverečnom hvizde sa Tarkowski ostro rozprával s Arokodarem, ktorý mu vraj povedal, že si nepýtal červenú, len faul. Podľa pravidiel je ťahanie za vlasy „violent conduct“, ale miera sily je subjektívna. Ako ju mohol neskúsený Kirk posúdiť, keď skúsený VAR rozhodca Kavanagh už naznačil smer?

Ale nech je rozhodnutie akékoľvek – Everton mal zápas dávno rohodnúť. Je ťažké hľadať svetlé momenty, ale Harrison Armstrong mal skvelý debut. Sebavedomý, pokojný, aktívny. Ak takto bude pokračovať, na hosťovanie určite nepôjde. Zmena rozostavenia na 4-3-3 fungovala. Iroegbunam síce nemá kvalitu v poslednej fáze, ale výborne zbiera lopty a posúva tím dopredu. Aspoň asistoval pri góle.

Moyes po zápase:

„Nebolo to násilné, nebolo to silové a nebolo to úmyselné. A práve preto to nemala byť červená karta. Už samotné poslanie rozhodcu k monitoru bolo zlé rozhodnutie. Keď Cucurellovi niekto úmyselne potiahne vlasy – áno, to je violent conduct, s tým nemám problém. Ale toto bolo v hre, pri výskoku za loptou. Pokiaľ ste futbal nikdy nehrali, možno to nepochopíte. Ja som býval stopér a neexistuje šanca, že by som pri výskoku premýšľal: ‘tak, idem ho preskočiť a popritom mu ešte potiahnem vlasy’. Neviem o nikom na planéte, kto by dokázal takto rozmýšľať vo vzduchu. Bolo to smiešne rozhodnutie rozhodcu, ale ešte horšie rozhodnutie VAR. Tá absurdita prišla práve od VAR.“

Odvolanie zamietnuté

Futbalová asociácia následne zamietla odvolanie Evertonu proti „absurdnej“ červenej karte pre Michaela Keanea. Panel FA potvrdil rozhodnutie VARu. Najviac bolestivé na celej veci je, že Keane dostal automatický trojzápasový trest, čo je absolútne neprimerané vzhľadom na charakter incidentu. Moyes priznal, že je „nesmierne sklamaný a prekvapený“. Zároveň dodal, že mu bolo trápne za VAR, ktorý podľa neho „hľadal tie najmenšie detaily“ v zápase, kde bol hlavný rozhodca ešte veľmi neskúsený.

Góly: 17´ Keane (Iroegbunam), 69´ Mané (Larsen)

Žlté karty: 43´ Sá, 57´ Mosquera, 77´ Hwang, 77´ Iroegbunam, 84´ Moyes, 87´+90´ Grealish

Červené karty: 83´ Keane, 90´ Grealish

Everton: Pickford – O’Brien, Keane, Tarkowski, Mykolenko – Armstrong (87′ Patterson), Garner, Iroegbunam (77′ Armstrong) – McNeil (90+1′ Rohl), Barry (87´ Beto), Grealish

Wolverhampton: Jose Sá – Mosquera, Santiago Bueno, Krejci (67′ Larsen) – Tchatchoua, Arias (46′ André), Joáo Gomes, Mané, Hugo Bueno – Arokodare, Hwang (90+5′ Lima)

Rozhodca: Tom Kirk Diváci: ? (Bramley-Moore)  Muž zápasu EFC: Tim Iroegbunam