Aston Villa – Everton 0:1

Dvojhodinová cesta po M6 do druhého mesta krajiny sa vyplatila. Skántrený káder Karameliek šokoval Villans a berie si obrovské tri body z Villa Parku!

Everton cestoval do Birminghamu s poriadne okliešteným kádrom a proti rozbehnutej Aston Ville nebol rozhodne favoritom. Domáci mali pred zápasom výbornú formu. Od začiatku decembra prehrali iba raz, a to s Arsenalom. O to cennejšie je, že práve vo Villa Parku dokázali Blues vybojovať ďalšie mimoriadne dôležité víťazstvo, ktoré ich posúva už na 10. miesto tabuľky, a piate je v dosahu ďalšej výhry.

David Moyes urobil oproti víkendovej prehre so Sunderlandom dve zmeny. Do základnej zostavy sa vrátili Grealish a Barry, zatiaľ čo Dibling a Beto začali na lavičke. Coleman bol opäť k dispozícii aspoň ako náhradník. Keane si odpykával trest, Branthwaite a Dewsbury-Hall sa blížia k návratu, Iroegbunam stále zranený.

Za Villu nastúpil Ollie Watkins v útoku po prestupe Donyella Malena do AS Rím. Emi Martinez sa vrátil do brány po tom, čo Marco Bizot odohral zápas proti Spurs vo víťaznom zápase FA Cupu. Youri Tielemans tiež išiel do základnej zostavy po tom, čo bol Boubacar Kamara vyradený pre zranenie.

1.polčas

Zápas začal ako z hororu pre domácich. Už po 12 sekundách poslal Pickford dlhý nákop na Barryho, ten sklepol loptu pre Röhla a jeho prudká strela preletela okolo Martíneza… ale skončila len na žrdi! Chýbali centimetre a bol by to najrýchlejší gól sezóny. Everton pokračoval aktívne. Grealish poslal Mykolenka do krídla, jeho center však Martínez pozorne zlikvidoval. Villa sa postupne dostávala do hry a Buendía s Rogersom vyslali prvé varovanie, keď Rogers prekopol bránu.

Hra bola tvrdá, každý dotyk domácich si pýtal faul. McNeil videl žltú po zatiahnutí Buendíu. Villa tlačila, ale obrana Evertonu pracovala disciplinovane. Watkins síce dostával lopty do dobrých priestorov, no cez Tarkowského s O’Brienom sa nedostal. McGinn si poranil koleno a musel striedať za Guessanda.

Prišla ďalšia šanca Blues – po rohovom kope Garner našiel na zadnej tyči Grealisha, jeho volej však zablokoval Bogarde. Everton presoval vysoko a spôsoboval domácim problémy. Zlomový moment prišiel po ďalšom rohu. Garner poslal center, Jake O’Brien hlavou skóroval – 0:1! Ale čiarový rozhodca zdvihol zástavku.

VAR to preskúmal a gól neuznal s odôvodnením, že Armstrong sa vracal z ofsajdu, hoci sa lopty ani nedotkol. Ďalší „majstrovský“ verdikt videa. Villa mala svoje chvíle. Pickford musel vytiahnuť výborný zákrok proti Rogersovi, potom ho zachránila brvno po hlavičke Guessanda, keď ho preloboval. Do polčasu už gól nepadol, no Everton bol lepším tímom a mal ísť do šatne minimálne s jednogólovým náskokom.

2.polčas

Po zmene strán hneď žltá pre Garnera za taktický faul. Villa zvýšila tempo, Tielemans hlavičkoval tesne vedľa. The Blues však bojovali ako levy. A potom to prišlo. Torres spravil chybu v rozohrávke, McNeil vystrelil, Martínez jeho pokus vyrazil – a tam číhal Thierno Barry. S pokojom zabijaka prehodil brankára a lopta zapadla do siete! 0:1! Fantázia. Barryho návrat do zostavy hneď priniesol ovocie. Villa znervóznela a tlačila. Rogers spálil ďalšiu šancu, Pickford predviedol zákrok zápasu, keď jeho strelu mieril do horného rohu.

Obrana Evertonu blokovala, padala do striel, každý súboj bolel. Moyes nechával základnú zostavu na ihrisku, až v závere prišiel Beto namiesto Barryho – a hosťujúci fanúšikovia ho vyprevadili potleskom. Villa tlačila, ale čím viac sa blížil koniec, tým viac pôsobili bezradne. Hemmings pálil do bloku, Buendía trafil Tarkowského, Digneho nožničky skončili v rukách Pickforda. Štyri minúty nadstavenia. Everton predviedol učebnicový time management. Grealish si pýtal fauly, držali loptu, zbierali sekundy. Posledná šanca – Tielemans poslal parádny center, Buendía hlavičkoval… ale vedľa. Koniec. Píšťalka. A z hosťujúceho sektora sa ozvalo „Spirit of the Blues“.

David Moyes po zápase:

„Na Evertone niečo je – na tej odolnosti, niečo na klube, niečo na fanúšikoch – čo dokáže vytvoriť takéto magické momenty. Musím povedať, že som sem prišiel trochu znepokojený tým, čo máme k dispozícii a ako to budeme riešiť. Ale celý týždeň sme na tom pracovali. Sme poriadne dolámaní z posledného týždňa a úprimne, mal som problém ukázať sa ľuďom na oči, pretože chcem, aby sme boli úspešní, a cítil som, že po vypadnutí z pohára sme to nezvládli tak dobre, ako by sme mali.

Hráčom som povedal: ‚Poďme dnes dať fanúšikom niečo späť.‘ A s hráčmi, ktorých sme mali k dispozícii – a nie je to voči nim žiadna neúcta – je to neuveriteľný výsledok proti tímu, ktorý bojuje o čelo ligy. Oni síce postrádali jedného stredopoliara, ale my sme nemali štyroch či piatich stabilných hráčov, čo sa ukázalo v našich posledných výkonoch – dnes sa to však neukázalo.

Myslím si, že nám to dodá obrovský impulz. Čakali sme na nejaké nakopnutie a posledné tri-štyri týždne boli ťažké – ľudia vypadnutí, strata Kierana Dewsbury-Halla, Charlyho Alcaraza, a dokonca aj dnes pred zápasom sme mali v zákulisí jeden-dva problémy a nevedeli sme, či budú niektorí hráči k dispozícii, takže sme sa s tým všetkým museli vyrovnať. Ak ste Evertonian, momentálne by ste určite chceli byť fanúšikom na výjazdoch. Dosahujeme skvelé výsledky vonku.

Vieme, že to teraz musíme preniesť aj na domáce zápasy, ale ak sa sústredíme len na dnešok, hráči odviedli fantastickú robotu a makali až do konca. Stále bránili, stále blokovali strely, keď to bolo potrebné – a navyše nám ešte neuznali gól, po desiatich sekundách sme trafili žrď – takže sme boli v hre veľké časti zápasu. Myslím si, že sme k tomu všetkému hrali naozaj veľmi dobre.“

Hodnotenie hráčov

Everton mal v tomto zápase pevné základy už od brankára. Jordan Pickford bol od úvodu aktívny v rozohrávke, keď jeho dlhý pas po jedenástich sekundách prakticky okamžite otestoval defenzívu súpera. V samotnom zápase potom predviedol niekoľko špičkových zákrokov, vrátane famózneho reflexu proti Morganovi Rogersovi v druhom polčase, čím opäť potvrdil svoju dôležitosť pre tím a podceňovanosť u súperových fanúšikov.

Defenzívna línia pôsobila kompaktne a disciplinovane. Nathan Patterson zvládol svoju pravú stranu veľmi solídne, držal pod kontrolou kreatívnych hráčov súpera a viackrát sa zapojil aj do ofenzívy. James Tarkowski bol oporou v strede obrany – hoci sa v úvode nevyhol pár nepresnostiam v rozohrávke, postupne sa dostal do zápasu a jeho zákroky aj čítanie hry boli kľúčové. Jake O’Brien mal smolu, keď mu VAR odobral gól po štandardnej situácii, no jeho výkon tým neutrpěl – naopak, v defenzíve bol výborný a jeden z jeho blokov z bezprostrednej blízkosti zabránil takmer istému gólu. A spomínal som, že sme s ním ešte na stopérovi neprehrali a nedostali gól?

Na ľavej strane si Vitalii Mykolenko prešiel rozporuplnejším večerom. Na jednej strane dobre vystihol situáciu pri prienikovej prihrávke a dokázal súpera rozhodiť v rozhodujúcom momente, na druhej však prehral vzdušný súboj, po ktorom len s dávkou šťastia neskončila lopta v sieti. Svoje si však odrobil aj smerom dopredu, keď donútil brankára súpera k zákroku po strele spoza šestnástky.

Výborný výkon podal Röhl, ktorý už po pár sekundách takmer otvoril skóre, keď jeho strela orazítkovala žrď. Napriek občasným stratám lopty odohral svoje najlepšie vystúpenie v drese Evertonu a výrazne pomohol udržať tempo hry. Veľmi pozitívne zapôsobil aj Armstrong, ktorý od návratu z hosťovania pôsobí neuveriteľne vyspelo. Jeho pokoj na lopte, pozičná disciplína a herná inteligencia opäť vynikli. Smolu mal pri situácii pred O’Brienovým neuznaným gólom, keď bol prísne posúdený ako hráč v ofsajde.

Na krídlach odviedol Dwight McNeil množstvo čiernej práce. Dokázal potrestať chybu súpera, keď jeho strela viedla k otváraciemu gólu, a zároveň odmakal veľa defenzívnych metrov. Na opačnej strane zaujal rovnakým prínosom Jack Grealish. Ten si zachoval chladnú hlavu napriek piskotu z tribún. Držal loptu, získaval štandardné situácie a jednou z nich takmer skóroval po voleji na zadnej tyči.

V útoku žiaril Thierno Barry, ktorý si pripísal ďalší presný zásah. Jeho technické zakončenie pri bližšej tyči bolo ukážkové. Okrem gólu zaujal aj prácou s loptou chrbtom k bráne, fyzickou hrou a dobrým prepojením so stredom poľa. Výkon mladého Francúza tak len potvrdil jeho rastúcu formu a aklimatizáciu na ostrovný futbal.

Máme v tíme reprezentačnú kvalitu?

Stred poľa patril Jamesovi Garnerovi. Jeho vyspelosť a herná inteligencia boli opäť viditeľné. Prakticky neurobil chybu, bol neustále k dispozícii pre spoluhráčov a vyhrával osobné súboje. Bol jasnou postavou zápasu a zaslúžene si odniesol ocenenie pre hráča stretnutia. Ešte na konci minulej sezóny stál jeho príbeh v Evertone na križovatke – hoci pravidelne nastupoval, často sa zdalo, že od neho tréneri čakajú viac.

Objavovali sa záblesky kvality, no chýbala konzistentnosť. Od prípravy však prišiel výrazný posun. Garner sa postupne vyprofiloval ako jeden z lídrov mužstva a v posledných mesiacoch možno ako jeho úplne kľúčový hráč. V čase, keď Evertonu chýbajú opory ako Gueye či Dewsbury-Hall, prevzal zodpovednosť práve on. A to aj napriek kolísavým výsledkom tímu – jeho individuálne výkony si držali vysoký štandard.

Proti Aston Ville to bolo obzvlášť viditeľné. Pri absencii skúseností v strede poľa ležala ťarcha hry prakticky celá na jeho pleciach, čo zvládol ukážkovo. Dirigoval mladších spoluhráčov, ovládol stred poľa a pred očami reprezentačného trénera Thomasa Tuchela predviedol dominantný výkon.

Štatistiky hovoria jasne. Bol najlepší na ihrisku v počte dotykov s loptou, ziskov, súbojov aj zákrokov. Okrem fyzickej stránky zaujal aj hernou vyspelosťou a taktickou disciplínou. V poslednom období pôsobí mimoriadne vyzreto, čo dokazuje aj fakt, že dlhodobo dokázal hrať na hrane bez suspendácie. Hoci v zápase inkasoval žltú kartu, zachoval pokoj a koncentráciu. Nechýbalo veľa a pripísal by si aj asistenciu, keď jeho presný center našiel O’Briena, no VAR situáciu posúdil ako ofsajd.

Napriek tomu bol práve Garner tým, kto si po záverečnom hvizde vyslúžil najväčší potlesk. Moyes dlhodobo hovorí o jeho šanciach dostať sa do reprezentácie a pri aktuálnej forme sa zdá, že pozvánka môže prísť už čoskoro. Klub zároveň rokuje o novej zmluve, a Garner ukazuje, že je investíciou, ktorá sa oplatí.

(fotozdroj: Getty Images)

Come on you Blues !!!

Gól: 59´ Barry

Žlté karty: 23´ McNeil, 47´ Garner, 56´ Bogarde

Aston Villa FC: Martínez – Cash, Konsa, Torres, Maatsen (71′ Digne) – Bogarde (71′ Hemmings), Tielemans, McGinn (18′ Guessand) – Rogers, Buendia, Watkins

Everton FC: Pickford – Patterson, Tarkowski, O’Brien, Mykolenko – Garner, Röhl, Armstrong – McNeil, Barry (83′ Beto), Grealish

Rozhodca: Tonny Harrington  Diváci: ? (Villa Park)  Muž zápasu EFC: James Garner