Brentford – Everton 2:2

Budíček v Londýne prišiel neskoro, a tak sa zachraňovalo v hodine dvanástej. Karamelky teda berú aspoň bod z Gtech Community Stadium po dráme v závere.

Nekonečná trojtýždňová reprezentačná a pohárová prestávka je konečne za nami a my sme sa v sobotu vybrali na 350-kilometrový výlet do Londýna. Tradičný termín počas víkendu Veľkej národnej (Grand National) sľuboval napínavý súboj o pohárovú Európu, keďže oba tímy do zápasu vstupovali s rovnakým počtom bodov.

David Moyes mal k dispozícii takmer kompletný káder, pričom jedinú zmenu spravil v obrane. Jarrad Branthwaite sa vrátil do základu na úkor Michaela Keanea. Úprimne, prvé minúty pôsobili, akoby chlapci ešte stále sedeli niekde na letisku medzi terminálmi. Lenže futbal má tú krásnu vlastnosť, že ti dá šancu na reparát. A Everton ju tentokrát chytil. Doslova v poslednej chvíli, vďaka čomu stále držíme 8. miesto.

1.polčas

Šoková terapia už po minúte. Ak si niekto myslel, že naši chlapci vybehnú na trávnik Gtech Community Stadium nabití energiou, mýlil sa. Everton bol v úvode „na facku“. Už po 80 sekundách preletela dlhá lopta domáceho brankára cez celú našu obranu, Pickford zostal v lese, zostrelil útočníka a pískala sa penalta. Igor Thiago sa z bieleho bodu nepomýlil a my sme už v druhej minúte prehrávali. Vitajte späť v ligovom kolotoči!

Prakticky ešte predtým, než si fanúšik stihne poriadne sadnúť, už musí naraz vypiť celé pivo, aby to vstrebal. Everton bol otrasený, dezorientovaný a niekoľko ďalších minút pôsobil ako tím, ktorý sa snaží pochopiť, čo sa vlastne práve stalo. Brentford cítil krv. Tlačil, bol agresívny, sebavedomý. My naopak ustráchaní, bez energie.

Kombinácia nepresností a pasivity v strede poľa len podčiarkovala, že návrat do zápasového tempa nebude jednoduchý. Trvalo nám dobrých 20 minút, kým sme vôbec dostali do hláv, že sa hrá súťažný zápas. Naša hra bola rozháraná, Gana Gueye strácal lopty a pressing bol čistá utópia. Iskru nádeje vykresal až Branthwaite, ktorý si výletom dopredu a nebezpečnou strelou pýtal vyrovnanie.

Až po zhruba polhodine sa začal Everton pomaly dostávať do zápasu. Kiernan Dewsbury-Hall začal viac ťahať loptu dopredu, Idrissa Gueye sa zapájal do kombinácie a zrazu to začalo mať hlavu aj pätu. Prvá veľká šanca prišla po štandardke. Gueyeho strela a následná dorážka Beta donútili Caoimhina Kellehera k výborným zákrokom. Everton mal skórovať. Ale boli to jednoznačne chvíle Portugalca.

Dvakrát ho síce famózne vychytal Kelleher, ale v 30. minúte už portugalský tank nezaváhal. O’Brien vybojoval loptu v rohu (domáci márne kričali, že po faule), Gana poslal milimetrový center a Beto hlavou k tyči vyrovnal. Bol to jeho štvrtý gól v posledných piatich zápasoch. Zdá sa, že včasné centre do vápna mu chutia.

Zvyšok prvého polčasu bol otvorený, fyzický a miestami poriadne divoký. Brentford hrozil najmä zo štandardiek a centrov, Everton odpovedal rýchlymi prechodmi dopredu. Do šatní nás ešte podržal Pickford, ktorý končekmi prstov vytlačil Jensenovu gólovku. Obrana musela hasiť niekoľko kritických situácií priamo v šestnástke, ale do kabín sa išlo za stavu 1:1 s pocitom, že zápas sa môže zlomiť na ktorúkoľvek stranu.

2.polčas

Po zmene strán to bol opäť Brentford, kto diktoval tempo. Tlačili cez krídla, skúšali strely z diaľky. Collins trafil brvno a Schadeho hlavička tesne minula bránu. My sme sa zatiahli do hlbokého bloku a len vďaka obetavým blokom Branthwaitea sme neinkasovali. Keď už sme sa konečne dostali k lopte, Ndiaye predviedol pekný tanec medzi obrancami, ale Kelleher reflexívne nohou zachránil domácich.

Na druhej strane mal veľkú príležitosť Dewsbury-Hall, no namiesto zakončenia zvolil ešte jednu otočku – a šanca bola preč. Moment, ktorý mohol zmeniť zápas. Štvrťhodinu pred koncom sa Moyes rozhodol pre trojité striedanie. Dole išli Beto, McNeil a Gana, hore čerstvá krv – Barry, George a Iroegbunam. Efekt?

Bohužiaľ okamžitý, ale na opačnej strane. Kým sa striedajúci hráči stihli rozkukať, Kayode sa preštrikoval k strele, Thiago ju nešťastne tečoval a Pickford bol bezmocný. 2:1 pre „Včely“ a zdalo sa byť po zápase. Everton sa však nevzdal. Príchod mladého Tyriquea Georgea vniesol do našej hry potrebnú drzosť, hoci mal prsty v inkasovaní.

Výrazne oživil hru. Priamy, odvážny, ochotný ísť jeden na jedného. Presne to, čo Evertonu dovtedy chýbalo. Jeho strely a centre začali robiť problémy, obrana Brentfordu sa dostávala pod tlak. Everton konečne hral s naliehavosťou, akú si situácia vyžadovala. A keď už sa zdalo, že čas vyprší, Keramelky zatlačili ešte raz.

Dlhé vhadzovanie, odrazené lopty, tlak. Iroegbunam potiahol akciu, O’Brienova zblokovaná strela sa odrazila k Dewsbury-Hallovi a ten z ostrého uhla takmer roztrhal sieť. Emócie v sektore hostí? Absolútny masaker. Domáci ešte v závere zahrozili, ale Everton to už ustál a udržal tak kontakt s európskymi priečkami, hoci Mykolenko musel v posledných sekundách upratovať nebezpečný center z bránkovej čiary.

Moyes po zápase:

„Máme v sebe určitú dávku futbalovej dospelosti a myslím si, že v zápasoch vonku sme to už viackrát ukázali. Dnes sme to museli potvrdiť znova. Brentford nie je miesto, odkiaľ sa body berú ľahko, a museli sme ukázať poriadnu odolnosť, držať sa plánu a veriť, že šanca ešte príde.Hovorí to o hráčoch strašne veľa. Sú to naozaj charakterní chlapci, ktorí sa snažia biť o každú jednu príležitosť. Nechceme prehrávať, a občas, keď sa až príliš vrhnete do útoku, sa môže stať, že sa otvoríte a prehrávate o dva góly. Ale my sme sa nezlomili, neinkasovali sme tretíkrát a to nám dalo šancu vrátiť sa do hry. Vonku odvádzame v tejto sezóne kus dobrej práce, väčšinu našich bodov sme vybojovali práve na cestách. Do Londýna sa v rámci sezóny vrátime ešte trikrát, takže musíme hľadať spôsoby, ako tu aj v budúcnosti bodovať.Tyrique nám po príchode dodal presne to, čo sme potrebovali – odvahu a priamočiarosť. Páči sa mi, ako sa nebojí hrať na krídle jeden na jedného a tlačiť sa do vápna. Veľmi sa spoliehame na Ndiayeho, som si istý, že Brentford sa tiež veľmi spolieha na Schadeho a svojich krajných hráčov. Myslím si, že ako krajný hráč musíte prispieť gólmi a asistenciami. Je to mladý chlapec, ktorý sa bude samozrejme ďalej rozvíjať, o tom nepochybujem.

Zhodnotenie

Po katastrofálnom úvode to bol výkon o charaktere. Nie dokonalý, miestami kostrbatý, ale odhodlaný. Vzhľadom aj na priebeh druhého polčasu musíme bod brať všetkými desiatimi. Hráčom zápasu bol jednoznačne Dewsbury-Hall, ktorý kontroloval stred poľa a svoj výkon korunoval dôležitým gólom. Už je kľúčový hráč.

Everton však stále hľadá balans. Stále má výpadky. Stále pôsobí, akoby mal viac verzií samého seba. Ale zároveň – stále bojuje. A stále je v hre. A presne takéto body, vydreté v posledných sekundách, často robia rozdiel medzi „dobrou sezónou“ a „špeciálnou sezónou“. Kontinentálna súťaž je stále vidieť v diaľke na horizonte. Stále nezapadá za obzor aj napriek/vďaka takýmto výkonom potvrdzujúcim spevňujúci sa charakter mužtva.

Potešujúce sú však aj iné faktory. Beto jednoznačne potvrdzuje formu. Štvrtý gól v posledných piatich zápasoch a opäť ukázal, že vie byť tam, kde má byť. To je jeho hra, neignorujme ju. Tyrique George priniesol po príchode energiu a priamočiarosť, ktorá zápas otočila. Táto dravosť mladého talentu by si nabudúce zaslúžila možno aj viac minút. A aj Pickford podržal tím v kritických momentoch, hoci sám v úvode masívne kixoval.

(fotozdroj: Getty Images)

Come on you Blues !!!

Gól: 3´ Thiago (penalta), 26´ Beto (Gueye), 76´ Thiago (Kayode), 90+1´ KDH

Žlté karty: 3´ Pickford, 47´ Garner

Brentford FC: Kelleher – Lewis-Potter, Collins, Van den Berg, Kayode – Jensen, Yarmoliuk – Schade, Damsgaard (46′ Nelson), Ouattara – Thiago.

Everton FC: Pickford – O’Brien, Tarkowski, Branthwaite, Mykolenko – Gana (74′ Iroegbunam), Garner – McNeil (74′ George), Dewsbury-Hall, Ndiaye – Beto (74′ Barry)

Rozhodca: Farai Hallam  Diváci: 17 220 (Gtech Community Stadium)  Muž zápasu EFC: Kiernan Dewsbury-Hall