West Ham United – Everton 2:1

Štyri zápasy do konca a sme na 11. mieste. Hoci nás od 6. miesta delia stále len 3 body, s takouto defenzívou v záveroch zápasov to bude nesmierne ťažké.

Everton sa túto sobotu vybral do hlavného mesta s jasným cieľom. Hodiť za hlavu bolestivé derby a udržať si nádej na európske poháre. Pre Davida Moyesa to bol špeciálny návrat na „miesto činu“ – jeho 750. zápas v Premier League v úlohe manažéra. Bohužiaľ, oslava (aj narodenín, dúfam) sa nekonala. Scenár bol až príliš povedomý. Inkasovaný gól z rohu, vybojované vyrovnanie v závere a následne totálny kolaps v nadstavenom čase, ktorý pripomínal skôr grotesku než profesionálnu obranu…

Už pred výkopom bolo jasné, že to bude bolieť. Branthwaite je do konca sezóny mimo, takže do stopérskej dvojice k Tarkowskému sa vrátil Keane. Na hrote chýbal Beto, ktorý si z derby odniesol otras mozgu, a tak šancu v základe dostal Barry. Zvyšok zostavy Moyes nemenil, pričom lavička opäť prekypovala mladým talentom, ktorý kouč tradične nechal „vyrásť“ sledovaním zápasu v bunde… spolu s Colemanom.

Prvý polčas

Zápas odštartoval v typickom poobedňajšom tempe pod jarným slnkom. Everton vo vonkajšej sade dresov pôsobil v úvode celkom kompaktne. Mykolenko sa snažil od začiatku vysúvať Thierna Barryho, ktorý v úvode pôsobil o poznanie agilnejšie než v nešťastnom derby. No fyzická absencia Beta bola na ihrisku poznať.

Prvé nebezpečenstvo však musel hasil práve Mykolenko, keď včas zablokoval nebezpečného Bowena. Hneď na to sa ukázal Summerville, no Garner mu čisto vypichol loptu. Nepochopiteľne sa však pískal faul, čo Tarkowského vytočilo do biela. Na druhej strane sa do akrobacie snažil pustiť Barry po centri McNeila, ale nožničky mu nevyšli.

Najväčšia frustrácia prišla po polhodine hry. Kiernan Dewsbury-Hall predviedol famózny brejk a poslal Barrymu loptu, ktorú stačilo len zasiahnuť v sklze a upratať do prázdnej brány. Thierno však namiesto výpadu „zastavil stroje“ a nechal Hermansena loptu pokojne skryť v náručí. Ten chlapec si nevie načasovať veci, ani vybrať miesto. Chvíľami Barry v súbojoch s Disasim pôsobil ako žiačik proti chlapovi.

V poli to bolo vyrovnané, Ndiaye sa snažil tvoriť, Keane schytal pár rán, ale do šatní sa išlo za bezgólového stavu, ktorý odzrkadľoval neschopnosť oboch tímov premeniť náznaky šancí na niečo poriadne. Pričom, mali sme pocit, že West Ham je hrateľný, ak by sme vpredu neboli takí bojazliví, a v krajoch takí zatiahnutí.

Druhý polčas

Druhá polhodina začala pre Toffees najhorším možným spôsobom. Pickford síce v 50. minúte zázračne vychytal Castellanosa v situácii jeden na jedného (VAR dokonca skúmal možnú penaltu po kontakte, ale našťastie nič), no z následného rohu udrelo. Bowen poslal prudký center na prednú tyč a Tomáš Souček sa hlavou nepomýlil – 1:0. Opäť raz sme inkasovali gól z kategórie „všetci o tom vedia, ale nikto mu nebráni“.

Hoci bolo už v polčase jasné, že O’Brien nestíha Summervilla a Barry je v útoku nevýrazný, Moyes čakal so striedaniami až do momentu, kedy sme museli doháňať výsledok, a to bola hodina preč. Postupne prišli Iroegbunam a mladý Tyrique George, čo našu hru rozhýbalo. Tlak Evertonu silnel. Barryho hlavičku vyblokoval Souček tiež hlavou z bránkovej čiary na brvno a celý štadión sa dožadoval penalty po jasnej ruke Fernandesa, no rozhodca ostal neoblomne slepý, rovnako ako inštitúcia VAR, kde už nikto nič negarantuje.

Keď už sa zdalo, že odídeme naprázdno, v 88. minúte Tarkowski geniálne hlavou sklepol loptu a Kiernan Dewsbury-Hall ju nekompromisným volejom poslal do siete – 1:1! Limbs v sektore hostí! Bod bol na dosah. Radosť však trvala len pár minút. Konkrétne štyri, pretože prišiel skrat v nadstavenom čase. Namiesto kontrolovania bodu sme predviedli v obrane totálny chaos. Lopta prepadla na zadnú tyč, kde ju Bowen sklepol a Wilson zblízka pochoval naše nádeje na stály kontakt s európskymi priečkami.

Ponaučenie?

Bránenie štandardiek je opäť horor. Zdalo sa, že s Branthwaiteom sme tento problém vyriešili, ale bez neho a bez Beta (ktorý zvyčajne stráži prednú tyč) sme opäť zraniteľní. Van Dijk minulý týždeň, Souček teraz. Pickford je skvelý na čiare, ale ak pred ním stopéri spia, nemá šancu. Toto absolútna priorita na nápravu.

A James Garner? Potrebuje dovolenku a paradoxne vtedy, keď ho najviac potrebujeme. Jimmy má za sebou fantastickú sezónu a zaslúži si nomináciu na MS, ale v posledných dvoch zápasoch pôsobí „odpálene“. Niet sa čo diviť, odohral tretí najvyšší počet minút z hráčov v poli v celej lige.

Pozitívum na záver? Dewsbury-Hall je prestupom roka. Aj keď tímovo stagnujeme, Kiernan doručuje výsledky. 8 gólov a 4 asistencie hovoria jasnou rečou. Bol to on, kto nás vrátil do zápasu v Brentforde, on asistoval Betovi v derby a on teraz vyrovnal. Ak nám Európa ujde, nebude to jeho chyba. Aáá… koho teda?

Moyes sa nemení. Jeho najväčšia devíza – pragmatizmus, je zároveň jeho najväčším prekliatím. Proti Kladivárom nastúpil s cieľom „neprehrať“, čo sa odrazilo na letargickom výkone bez tempa a naliehavosti. Karamelky strácajú na 6. miesto len tri body, ale šance nám pretekajú medzi prstami. Moyes teraz stojí pred otázkou, či má vôbec inú možnosť, než v posledných štyroch kolách odhodiť strach a začať hrať útočnejšie? Ak chce udržať európsky sen pri živote, musí prestať hrať na istotu. Je čas zložiť nohu z brzdy, lebo po dlhej dobe konečne niet čo stratiť…

(fotozdroj: Jonathan Brady/PA)

Come on you Blues !!!

Gól: 51´ Souček (Bowen), 88´ Dewsbury-Hall (Tarkowski), 90+2´ Wilson (Bowen)

Žlté karty: 38´ O’Brien, 47´ Tarkowski, 63´ Garner, 70´ Castellanos, 90+3´ Disasi, 90+5´ Wilson, 90+9´ Alcaraz

West Ham United FC: Hermansen – Walker-Peters, Mavropanos, Disasi, Diouf – Fernandes, Souček – Summerville, Bowen, Pablo (81′ Wilson) – Castellanos (79′ Potts)

Everton FC: Pickford – O’Brien (65′ Iroegbunam), Tarkowski, Keane, Mykolenko – Garner, Gueye (86′ Alcaraz) – McNeil (65′ George), Dewsbury-Hall, Ndiaye – Barry.

Rozhodca: Stuart Attwell  Diváci: 62 454 (London Stadium)  Muž zápasu EFC: Kiernan Dewsbury-Hall