Everton – Sunderland 1:3

Karamelky zakončili svoju prvú domácu sezónu v Bramley-Moore spôsobom, ktorý dokonale vystihol ich bolestivú nekonzistentnosť počas posledných týždňov.

Ešte počas nedeľného popoludnia sa zdalo, že boj o Európu je stále živý. Hill Dickinson Stadium veril, fanúšikovia hnali mužstvo dopredu a Sunderland pôsobil ako súper, ktorého treba jednoducho zvládnuť. O pár hodín neskôr však prišiel ďalší tvrdý návrat do reality. Prehra 1:3, ktorá znamená šiesty zápas bez víťazstva.

Atmosféra sa včera z nádeje zmenila na frustráciu, sklamanie a nepríjemné otázniky smerom k budúcnosti Davida Moyesa aj viacerých hráčov. Prečo asi? Everton nastúpil v nezmenenej zostave, pričom na lavičke sa opäť objavil Seamus Coleman. Mnohí dúfali, že legendárny kapitán dostane v poslednom domácom zápase sezóny dôstojnejšiu rozlúčku, no napokon sa všetko obrátilo presne opačným smerom.

1. polčas

Už od úvodných minút bolo cítiť nervozitu. Domáci sa okamžite vrátili k notoricky známym Pickfordovým dlhým nákopom, ktoré pravidelne znamenali len rýchlu stratu lopty a odovzdanie iniciatívy súperovi. Prvá výraznejšia šanca prišla po výbornej práci Merlina Röhla, ktorý našiel Beta vo vnútri šestnástky, no portugalský útočník nedokázal skrotiť odskok lopty a ďalšia potenciálne nebezpečná situácia vyšumela do prázdna.

Celý prvý polčas bol v podstate prehliadkou nepresností, zle riešených protiútokov a zvláštnej nervozity na oboch stranách. The Black Cats síce pôsobili o niečo kompaktnejšie, ale Toffees mali viacero momentov, keď sa stačilo rozhodnúť správne a zápas mohol vyzerať úplne inak. Namiesto toho prišli ďalšie typické problémy.

Ndiaye síce dokázal fantasticky vybojovať loptu v strede poľa, no o pár sekúnd ju v tej istej zóne úplne zbytočne stratil. Beto sa síce snažil bojovať, podržať loptu a rozdávať fyzické súboje, ale keď prišiel moment na finálne riešenie situácie, Everton opäť zlyhával. Garnerove centre nenachádzali adresáta, O’Brien musel viackrát hasiť nebezpečné situácie vzadu a celková kvalita futbalu bola alarmujúco nízka.

Až ku koncu prvého dejstva sa domáci konečne dokázali nadýchnuť. Dewsbury-Hall sa začal viac dostávať do hry, nachádzal priestory medzi líniami hostí a práve on bol hlavným motorom najlepších domácich akcií. Jeden z jeho prudkých centrov ešte Beto tesne minul, no krátko pred prestávkou prišiel moment, ktorý vyzeral ako ideálny scenár. Dewsbury-Hall pretlačil loptu cez stred, Sunderland ju síce dokázal čiastočne odvrátiť, ale Röhl zostal pri situácii, napriahol spoza šestnástky a jeho strela sa po teči Granita Xhaku odrazila za bezmocného Roefsa. Everton viedol 1:0 a Hill Dickinson Stadium explodoval!

2. polčas

Lenže ak prvý polčas priniesol aspoň náznak kontroly, druhé dejstvo ukázalo všetko, čo Everton momentálne brzdí. Sunderland po prestávke úplne prevzal iniciatívu. Everton sa začal sťahovať čoraz hlbšie, strácal agresivitu v strede poľa a hostia postupne cítili krv. Pickford musel viackrát zasahovať, Mykolenko a Tarkowski odvracali jeden center za druhým a tlak narastal. Varovanie prišlo po katastrofálnej finálnej prihrávke Ndiayeho.

Everton mohol definitívne zlomiť zápas, keď mal Beto obrovské množstvo priestoru na ľavej strane, no Ndiaye pokazil jednoduchú prihrávku tak dramaticky, že loptu prakticky odovzdal brankárovi Sunderlandu. Presne tento moment dokonale vystihol jeho výkon. Senegalčan odohral pravdepodobne najhorší zápas v drese Evertonu. Nešlo len o nepresnosti či zahodené situácie. Chýbala energia, pressing, agresivita aj pracovitosť bez lopty.

A Everton za to okamžite zaplatil. O’Brien pokazil jednoduchú rozohrávku, Brian Brobbey sa dostal do otvoreného priestoru, absolútne prevalcoval Tarkowského a chladnokrvne vyrovnal. Gól visel vo vzduchu už niekoľko minút a po tlaku Sunderlandu pôsobil takmer nevyhnutne. David Moyes medzitým opäť pôsobil zvláštne pasívne. Zmeny prichádzali neskoro, Coleman stále sedel na lavičke a Everton sa nedokázal nadýchnuť.

Sunderland cítil chaos a pokračoval v útokoch. Keď potom Enzo Le Fee jednoducho obišiel Ndiayeho, vystrelil spoza obrany a prekonal Pickforda, štadión ostal v šoku. Zápas, ktorý sme mali pod kontrolou, sa rozpadol pred očami fanúšikov. Moyes následne poslal na ihrisko Colemana aj McNeila, no bolo už neskoro.

Škaredá bodka kapitánovej kariéry

Colemanova rozlúčka sa namiesto emotívneho momentu zmenila na smutný symbol herného stavu súčasného Evertonu. Klubová legenda dostala len pár sentimentálnych minút v zápase, ktorý sa rúcal do katastrofy, a napokon bola čiastočne vinná pri treťom inkasovanom góle, keď Everton v absolútnom zúfalstve daroval Sunderlandu definitívny klinec do rakvy. Najsmutnejšie na tom všetkom bolo, že ešte krátko po polčase bol Everton virtuálne ôsmy a priamo v hre o Európu.

O deväťdesiat minút neskôr padol až do spodnej polovice tabuľky. Šesť zápasov bez víťazstva odkrylo staré problémy, ktoré sa len dočasne schovali pod pozitívny impulz po Moyesovom návrate. Samotný Škót po zápase priznal, že výkon ukázal, že Everton „pravdepodobne ešte nie je pripravený na Európu“. A mal pravdu. Nie preto, že by tím nemal kvalitu na jednotlivých pozíciách, ale preto, že v rozhodujúcich momentoch nedokáže pôsobiť ako mužstvo pripravené zvládať tlak. EFC opäť nezvládlo momentum, znovu psychicky odpadlo po inkasovanom góle a zase raz sa rozsypalo pri prvom väčšom náznaku chaosu.

Kiernan Dewsbury-Hall bol jedným z mála svetlých bodov. Hoci ani on momentálne nehrá v životnej forme, aspoň sa neustále pýtal po lopte, snažil sa tvoriť a bol prakticky pri všetkom nebezpečnom. James Garner takisto bojoval až do konca. Ale príliš veľa ďalších hráčov jednoducho zlyhalo. O’Brien mal katastrofálny zápas, Tarkowski pôsobil fyzicky aj mentálne vyčerpane a Ndiaye úplne odišiel. A práve preto tento zápas pôsobí ako potenciálny bod zlomu. Nie nutne definitívny koniec Moyesa, ale moment, keď aj fanúšikovia, ktorí ho doteraz vehementne obhajovali, začínajú pochybovať…

Moyes síce Everton stabilizoval, zdvihol úroveň mužstva a priniesol späť určitú organizáciu, ale zároveň je čoraz jasnejšie, že má svoje limity. Stále sa vracia k rovnakým riešeniam, stále dôveruje hráčom mimo formy a stále reaguje skôr neskoro než proaktívne. A možno najhoršie zo všetkého? Seamus Coleman si zaslúžil oveľa lepšiu rozlúčku s domácou sezónou než toto. Everton mu dlhuje omnoho viac než pár minút v zápase, ktorý sa zmenil na ďalšiu bolestivú kapitolu nekonečného cyklu frustrácie.

(fotozdroj: The Sun)

Come on you Blues !!!

Góly: 43´ Röhl (Keane), 59´ Brobbey (Le Fee), 81´ Le Fee (Rigg), 90+1´ Isidor (Diarra)

Žlté karty: 25´ Iroegbunam, 47´ O’Brien, 90+6´ Garner

Everton: Pickford – O’Brien (86′ Coleman), Tarkowski, Keane, Mykolenko – Garner, Iroegbunam (72′ George) – Röhl (88′ McNeil), Dewsbury-Hall, Ndiaye – Beto (73′ Barry)

Sunderland: Roefs – Geertruida, Mukiele, Alderete (23′ O’Nien) – Mandava, Xhaka, Sadiki (77′ Diarra), Hume – Le Fee, Angulo (76′ Rigg), Brobbey (77′ Isidor)

Rozhodca: Jon Brooks  Diváci: 52 590 (Bramley-Moore)  Muž zápasu EFC: Merlin Röhl