Profil: Remberto Lastra
08/09/2016Neviete kto to je? V južnej Amerike známy aj ako Superman. Nie, nerobím si srandu… Stále nič? Dobre, rozpovedzme si aj posledný príbeh letných posíl Goodison Parku.
Aby som dlho nanapínal, podľa španielskych zvykov pomenovania v Ekvádore, Remberto je krstné meno po otcovi a Lastra rodné priezvisko z matkinej strany – v celom znení Enner Remberto Valencia Lastra. Jediná posila z tak očakávaného DeadLine Day. K tomuto menu sa dostal pred skoro 27 rokmi, presnejšie 4.novembra 1989. Pokiaľ sa Vám spája len s West Hamom, viete toho málo.
Nový nositeľ čísla 19 začal písať svoj príbeh v San Lorenze, čo je hlavné mesto kantóny (rozumej okresu) rovnakého mena, patriacej do provincie Esmeraldas. Táto oblasť je v tesnej blízkosti hraníc s Kolumbiou, rovnako ako aj dedinka Ricaurte, kde momentálne žije jeho rodina a starostlivo upiera zrak na syna v televízií. Sen pre mnohých rodičov a celkom irónia vzhľadom na to, že to boli práve oni, kto odhovárali syna od honby guľatého nezmyslu. Vlastne… nebol vždy taký guľatý. Enner je presne ten typ juhoamerického chlapca s detstvom prežitým v chudobe, akých by ste vo svete futbalu našli neúrekom. Ako malý chodil po za školu, len aby si mohol zakopať – do čohokoľvek. Aj obyčajná fľaša prišla vhod v dobách improvizácie, len aby sa hralo. Chlapec z vidieka a rodinou pracujúcou na farme, keď si chcel kúpiť kopačky, musel skoro ráno vstať a napríklad podojiť kravy, aby výsledok svojej práce potom mohol predať na trhu a vysnívané strelky boli jeho.
Keď už bolo jasné, že sa jeho život bez futbalu nezaobíde, pripojil sa ku Caribe Junior, kde futbalovo vyrastal aj iný s menom Valencia. Ten z Old Trafford. Tam strávil 3 roky na to, aby v osemnástich prestúpil a podpísal profesionálny kontrakt s Club Sport Emelec, hrajúci ekvádorskú Seriu A. S nádejnými vyhliadkami však musel počkať. Dva roky v rezerve trvalo, kým sa režim v klube vymenil a priestor dostali aj mladší. To všetko zariadil pán menom Jorge Sampaoli, argentínsky tréner momentálne pôsobiaci v Seville, známy aj pre podobnosť svojich futbalových taktík s Marcelom Bielsom. Pobudol síce len rok, ale aj to stačilo na to, aby sa Enner vypracoval na stabilného člena A tímu. Dve sezóny po sebe skončil ako vicemajster ligy a na tretí pokus bol z toho titul. Čo je však najdôležitejšie, stále sa zlepšoval. Z pozície pravého krídla hrozil ako gólovými príspevkami tak asistenciami, čo mu prinieslo cenu najlepší hráč Serie A 2013. V tom istom roku sa stal dokonca najlepším strelcom Copa Sudamerica, v podstate formát Európskej Ligy na južnom kontinente nového sveta. No a ako to býva zvykom, začal priťahovať pozornosť. Tej najväčšej sa mu dostalo od mexickej CF Pachuca a tak po mesiacoch špekulácií opustil Los Elétricos za necelé 3 milióny v prepočte na libry. Väčšina futbalistov sa po prestupe istú chvíľu hľadá. Ale Valenciou nástup do o niečo lepšej mexickej ligy bol raketový. 12 gólov v sedemnástich zápasoch – jasný kráľ strelcov v prvej sezóne.
Medzitým samozrejme prišli aj pozvánky do reprezentácie U22, avšak Panamerické hry 2011 nevyšli pre Ekvádorský národný tým práve najlepšie, keď nezaknihovali ani jednu výhru. Debut za mužov mu bol dopriaty 12 februára 2012 v priateľskom stretnutí proti Hondurasu. Ako zlomové sa ukázali Brazílske majstrovstvá 2014, v kariére vtedy 24 ročného futbalistu. Ekvádorský výber čelil nedostatku útočníkov, najmä po smrti Christiana Beníteza a tak padla voľba na 174 centimetrového Ennera. Adaptácia prebehla úspešne a národný hrdina bol na svete. Nielen vďaka úspešnej kvalifikácií, na ktorej sa podieľal, ale takisto na turnamente samotnom. V otváracom zápase svojho tímu síce dal gól hlavou, ale na Švajčiarov to nestačilo. Prišla dvoj-gólová nádielka Hondurasu, ale postup zo skupiny aj v spoločnosti Francúzska nehrozil. Napriek tomu opanoval v spoločnosti iných 3-gólových strelcov ako Benzema či Robben. Forma v reprezentácií mu ostala až dodnes.
A vďačí jej za šancu na európskych trávnikoch. Futbalové šialenstvo v Brazílií prinieslo veľa objavených talentov a z nich prameniacich prestupov. Valencia pútal pozornosť skautov. Relatívne mladý, rýchly a všestranný s plným rukávom trikov. Čo viac by ste chceli, keď má patent predviesť niečo výnimočné. West Ham nebol jediný, kto prejavil seriózny záujem. Taktiež Karamelky sa informovali o dostupnosti Ekvádorčana v zástupe so Spurs a Magpies. Kladivári však boli odhodlaní, vtedy na čele s Big Samom. Nakopávané lopty už na Boleyn Ground neboli viac populárne a tak sa hľadala posila do útočných radov, ktorá by doplnila dvojicu so Sakhom. Lenže po žiadanom hráčovi sa po šampionáte zľahla zem. Zástupcovia West Hamu po dohodnutí sa s Pachucou museli prísť až k Ennerovi domov, pretože ten vypol. Doslova aj mobil a tak pozvánka z Londýna nemala ako doraziť. Samozrejme má to šťastný koniec. Za niečo vyše 12 miliónov libier sa transakcia uskutočnila a Valenciovci sa sťahovali do najväčšej metropolitnej zóny v Európe, kde nasledovali dennodenné hodiny angličtiny.
Neviem si predstaviť aké očakávania mali fanúšikovia, ale nová posila začala celkom skromne. Po podpise 5 ročného kontraktu sa gólu vo svojej premiére s Tottenhamom nedočkal. Dokonca zahodil v ligovom pohári penaltu proti Owls a West Ham vypadol. Prísť to muselo pri prvom ligovom štarte. Proti Hullu vytasil strelu zo stoja, ktorá skončila v pravom hornom rohu. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby lopta neletela rýchlosťou cez 100 km/h a daný exekútor nestál 23 metrov od brány. Bohužiaľ ani to ho nedokázalo dostatočne nakopnúť a pripísal si v prvej sezóne v 37 zápasoch len 5 gólov a 4 asistencie. Treba však spomenúť, že pri obsadzovaní najmä do roly krídla alebo podhrotu, si možno až tak zle nepočínal. Predsa len, hrá sa v Anglicku. Ani druhú sezónu to nebolo najružovejšie. Sprevádzali ho aj zranenia a nastúpil len 25 krát vo všetkých súťažiach. Ale štatistiky si vylepšil – 6 gólov a 3 asistencie.
Po príchode Biliča na post hlavného trénera sa veci zmenili. Aj West Ham ako taký stúpa hore a do kádra pribúdajú nové mená. Najnovšie je talianske a znie Zaza. Keďže si Bilič s Ennerom práve do oka nepadol a pretlak v útoku si musí niekto odniesť, naskytla sa šanca hosťovať. Všetko papierovanie už bolo vybavené, už len nabrať smer Wales. Ale nestalo sa. Oficiálna stránka Labutí síce tvrdila o spečatení hosťovania, ale to by nesmel do hry vstúpiť Everton, ktorý si celý DeadLine Day len odškrtával mená zo zoznamu o ktoré prišiel – Brahimi, Gabbiadini, Sissoko… Takže nebolo nad čím rozmýšlať. Aj sám Valencia si rýchlo spočítal svoje vyhliadky a hosťovačku v Goodison Parku vzal za vďak.
Verdkit znie – sezónne hosťovanie v hodnote 1,5 mil. libier s kúpnou opciou na 14,5 milióna libier. Jeho úloha by nemala byť len záskok za Lukaka, skôr konkurencia, ako dúfa väčšina Evertonians hoci si nerobia veľké nádeje. Ako ho hodnotia fanúšikovia West Hamu, nevyniká ako osamotený útočník a takmer vždy je v offsajde… čo neznie príliš pozitívne pravdupovediac. História našich hosťovaní však hovorí o relatívnom úspechu. Stačí spomenúť mená ako Ferguson, Campbell či taký hráč minulej sezóny Barry. Len čas a príležitosti ukážu – horšie ako Niasse to byť predsa nemôže, alebo áno?
Po reprezentačnej prestávke sa dočkáme možno aj prvého rozhovoru. Hneď ako sa prisťahuje s manželkou Sharon a dvomi dcérami, Ameilou a Beirou, na Merseyside.