Zomrel Bradley Lowery

Včera 7.7.2017 o 13.35 zomrel len 6 ročný Bradley Lowery, fanúšik Sunderlandu s obrovským srdcom leva, po dlhom boji s neuroblastómiou – výnimočne sa vyskytujúcim druhom rakoviny.

Bradleymu diagnostikovali rakovinu už v 18 mesiacoch a odvtedy zvádzal nerovný, bolestivý boj s touto zákernou chorobu až do včera. Bradley absolvoval mnoho operácií a 2 roky podstupoval chemoterapiu, výsledkom čoho v roku 2015 táto choroba u neho dočasne ustúpila. Žiaľ, v júni 2016, keď Bradley nedávno oslávil 5 rokov, lekári informovali rodičov že neuroblastómia je spať a rozrastá sa. Už vtedy boli vyhliadky vzhľadom na ťažkú vyliečiteľnosť mizivé, ale malú nádej dostali rodičia v podobe pionierskej liečby v USA, ktorá však vzhľadom na svoju novosť a náročnosť stojí vyše 700 000 libier. Rodičia, ktorí takýto majetok nemali, začali verejnú zbierku. A tu vstúpil do hry Everton. 12. septembra 2016 hral Everton na pôde Sunderlandu, ktorého bol Bradley vášnivým fanúšikom. Do tej doby sa podarilo vyzbierať 513 000 libier. Evertonians sa v 5. minúte zápasu pridali k chorálom na počesť 5 ročného Bradleyho. Po záverečnom hvizde oznámil Everton F.C., že daruje na Bradleyho liečbu 200 000 libier, čím sa v tej chvíli naplnila suma, ktorú potrebovali na pioniersky liečebný proces v U.S.A. Bola to najväčšia dotácia spomedzi všetkých prispievajúcich (vrátane Sunderlandu).

Žiaľ, pokiaľ stihli dokončiť liečebné procedúry a pripraviť sa na cestu do U.S.A., v decembri im lekári oznámili, že choroba pokročila tak rýchle a výrazne, že je už v konečnej fáze a nie je liečiteľná žiadnou metódou, teda že nemá zmysel ísť ani na špeciálnu terapiu do U.S.A.

V reakcii na to ešte v decembri vyrobili fanúšikovia Evertonu modrú vlajku s logom EFC a nápisom „THERE´S ONLY 1 BRADLEY LOWERY“, ktorú nosili na zápasy.

Potom Everton pozval Bradleyho a jeho rodinu na zápas Evertonu s Manchesterom City (keďže žiaľ neboli isté či sa vôbec dožije zápasu EFC so Sunderlandom, na ktorý ho pozvali ešte v septembri na Stadium of Light), kde bol oficiálnym maskotom zápasu, mal plný prístup k hráčom a manažérom oboch tímov. Lukaku ho predstavil všetkým hráčom súpera a na rukách ho priniesol na trávnik Goodison parku. 25. februára sa stal maskotom zápasu znovu, tentokrát tu hral jeho milovaný Sunderland. Vedený svojim idolom a kamarátom J. Defoeom mal na svojom drese čiernych mačiek nápis „Ďakujem Everton“. Evertonians spustili chorály s jeho menom, cez polčas strelil gól do brány pred Gwladys street. Bradleyho si zamilovalo mnoho ľudí, hlavne okolo futbalu, ale nikde okrem Sunderlandu nemal tak masívnu a opakovanú podporu ako od vedenia a fanúšikov Evertonu.

Bradley Loweryho si zamilovali fanúšikovia futbalu a futbalisti po celom Anglicku i mnohí vo svete. Nebola tá náhoda. Bradley patril do komunity futbalových fanúšikov. Naviac jeho rodičia a on šírili o jeho zákernej chorobe skvelú osvetu, málokto tak zvýšil povedomie o tomto špecificky zákernom druhu rakoviny ako Bradley. Čo viac, vyše milión libier ktoré jeho rodičia a Bradley vyzbierali venujú do posledného centu iným deťom postihnutým s touto chorobu na ich zápas. Naviac sa ukazuje, že charitatívny fond s jeho menom bude zbierať peniaze na liečbu detí postihnutých touto zákernou rakovinou aj ďalej. Peniaze na pomoc iným deťom postihnutým zákernými chorobami však dokonca zbieral aj sám Bradley, aj v čase keď na tom nebol najlepšie a už nemal šancu na prežitie, chodil na detské oddelenia s ťažko chorými deťmi a robil tam akcie ktoré vyniesli iným deťom peniaze.

Čím si podľa mňa získal srdcia ľudí ešte viac bol jeho úsmev, pozitivizmus a zmysel pre humor po celý čas. Pokiaľ netrpel najväčšími bolesťami, usmieval sa, rozdával radosť, aj keď vedel, že mu ostáva málo času. Od minulej jesene bežne prežil celé dni v bolestiach a spánku, potom keď sa jeho stav mierne zlepšil, začal rozdávať úsmevy, ďakovať za podporu a napr. šiel zbierať peniaze pre iné deti. Preto mnohí píšu o tom, ako bol pre nich inšpiráciou. Bolo až neuveriteľné odkiaľ bral tak dlho takú silu a odhodlanie na tento neférový boj. Mnoho ľudí si odrazu uvedomovalo, ako vážne sa rozčuľujeme a trápime kvôli smiešnym maličkostiam, ako si málo vážime a užívame život.  Vždy, keď si budeme naivne myslieť ako sa údajne máme na nič, spomeňme si na tohto malého hrdinu – čím musel prechádzať, čo mal pred sebou a s akým úsmevom, pozitivizmom tým všetkým prešiel, koľko ľudí inšpiroval, ako dobre, aj keď tragicky krátko žil.

Hraj futbal v nebi s anjelmi Bradley (ak nejaké je, ak nie, tak odpočívaj v pokoji). Úprimnú sústrasť rodine, neviem ani len začať premýšľať o tom, čím prešli a čím prechádzajú. Sú to hrdinovia za to aké skvelé chvíle mu pripravili a ako statočne ten kríž so sebou niesli.

RIP Bradley Lowery