Pamätáte si meno? Je späť…

Dvom rokom špekulácií je koniec. Prestup Waynea Marka Rooneyho späť do Evertonu je spečatený. Aké pocity prevládajú? Sklamanie, splnený sen, či znovuotvorenie už časom zacelených rán po jeho drvivom odchode? Kontroverzie však teraz bokom. Celý ten cirkus okolo možného návratu strateného syna sa začal približne pred dvomi rokmi, pri oslavnom zápase Duncana Fergusona.

Tam si Wazza po „dlhom“ čase znovu obliekol modrý dres, ktorý mu mimochodom omnoho viac svedčí a dostalo sa mu celkom pozitívneho ohlasu od fanúšikov z tribún Starej Dámy. Čo si budeme hovoriť, nostalgia. O rok sa testimonial zopakoval, tentoraz však jeho vlastný a na Old Trafford. Súper? Predsa Everton.

Wayne sa o svojom návrate nikdy striktne nevyjadril, väčšinou to boli diplomatické vyjadrenia o budúcnosti. Kariéra je však vrtkavá vec. V posledných rokoch začal herne upadať a prejavilo sa to aj na jeho minutáži. A ak sa mu má dostať aspoň šance na budúcoročný šampionát, musel sa poobhliadnuť po iných možnostiach. A Koeman, na svojich tlačových konferenciách, mu len nahrával svojim vyjadreniami. Spočiatku to vyzeralo na nezáujem ako Evertonu, tak Rooneyho, no ako sa ukazuje, určitú rolu v tom môže zohrávať aj prepieraný prestup Romela Lukaka. O tom však inde…

Ako sa teda dohodli? Everton prestupovú čiastku nezverejnil, no s najväčšou pravdepodobnosťou nám ju v Manchesteri radi odpustili, a to v približnej hodnote Rooneyho 2 ročného kontraktu (1+1 opcia) – okolo £10m, len aby si vyškrtli najväčšiu položku na výplatnej listine klubu.

V najlepších rokoch útočník, podpísal 2 ročný kontrakt s odhadovaným platom v rozmedzí 115 až 150 tisíc libier. To môže predstavovať asi polovicu jeho pôvodného a tak je zrejmé, že ochota vrátiť sa, bola väčšia než ponuky napr. z Číny. Hlásenie sa do služby? Pondelok, pred utorkovým odletom do Tanzánie. Toho sa Wayne zrejme zúčastní, takže nové číslo 10 v kráľovskej modrej, bude môcť mať premiéru na africkom kontinente. Fanúšikov treba potešiť. Čo hovorí sám Wayne?

„Je to skvelý pocit, byť naspäť. Som vzrušený, neviem sa dočkať stretnutia s chalanmi, zatrénovať a potom vybehnúť na ihrisko hrať. Som unesený… proste neviem vydržať, kedy budem znovu hrať. A ako som povedal pred pár rokmi, sú len dva kluby za ktoré by som hral, Manchester United a Everton. A ak by som opustil United, nehral by som za žiadny iný klub v Premier League. Hovoril som pravdu a myslel som to vážne.

Nechcel som hrať za iný tím v Anglicku okrem Evertonu. Cez leto som teda riešil, kam zamierim. Akonáhle som vedel, že sa zaujímajú a chcú ma podpísať, dal som môjmu agentovi vedieť – Choď a porozprávaj sa s nimi. Zisti či sa to dá čo najskôr. Zariaď to. Chcem tam ísť.

Ronald Koeman bol veľmi vplyvný pri mojom príchode. Keď bolo jasné, že toto leto Manchester opustím, Ronald sa pár krát vyjadril, ako veľmi by ma v klube chcel a to malo na mňa veľký dopad. Boli tam aj iné možnosti, ale už keď som vedel, že Everton chce aby som sa vrátil, bola to pre mňa jediná možnosť. Bill v tom hral takisto veľkú rolu, ale ten dôležitý bol Ronald Koeman. On vyberá tím, podľa neho sa na ihrisku hrá.

Samozrejme, v zákulisí sa muselo veľa vecí udiať, no pre mňa bolo v prvom rade dôležité sa porozprávať práve s Koemanom. Ako som aj jemu povedal, videl som to v jeho očiach. Chcel ma do svojho tímu, takže nebolo o čom rozmýšlať. Jediné miesto, kam by som išiel.

Som nadšený posilami, ktoré klub priviedol. Posúva sa vpred a mal by vyhrávať trofeje. A my robíme míľové kroky, aby sme sa zapojili a pokúsili o to. S novým štadiónom v pláne, je to vzrušujúce obdobie byť či už hráčom, alebo fanúšikom Evertonu. Na nás, na hráčoch je odovzdať im dobré výkony, pomôcť byť úspešný a priniesť trofeje. Spraviť tým tieto časy ešte o niečo vzrušujúcejšie, než sú.

Máme potenciál na to, aby sa nám darilo v lige a tiež budeme hrať pohárové súťaže. A to rozhodne sme schopný vyhrať aspoň jeden z nich. Ale musíme ísť krok po kroku. Štart do sezóny máme ťažký, takže sa musíme uistiť, že absolvujeme dobrú prípravu. Iba tak sezónu zahájime, ako by sme si želali.

Prvý zápas bude s istotou dojímavý pre mňa a teším sa naň. Ale keď už budem na ihrisku, budem sa musieť sústrediť na hru. Neprišiel som sem len preto, že som v Evertone vyrástol, že ho podporujem. Prišiel som, pretože cítim, že sa ako klub vie posunúť dopredu a byť úspešný. A chcem byť toho súčasťou. Bude na mňa vyvíjaný tlak, avšak na to som pripravený. Verím, že dokážem priniesť úspech na ihrisko.

Goodison bol vždy špeciálne miesto, i keď som tam prišiel ako súper. Keď vychádzate z tunela, vždy sa vám dostáva TOHO pocitu, takže zažívať to znova v modrom drese bude výnimočné. Mať ho na sebe po trinástich rokoch je skvelý pocit. Rovnako nevšedný ako predtým. Už sa teším, až si v ňom zahrám. A aby som bol úprimný, po tých trinásť rokov som to držal v tajnosti, doma s mojimi deťmi nosím Everton pyžamo. Musel som byť  o tom ticho…

Moje deti sú nadšené z môjho návratu. Najmä môj najstarší syn je do futbalu a je Evertonian. Bol najšťastnejší spolu s mojím otcom, ktorý je obrovský fanúšik tiež. Chodil sa pozerať trinásť rokov do Manchesteru a teraz bude jazdiť päť minút autom aby ma videl, takže myslím že ho to naozaj potešilo.“