Chelsea – Everton 2:0

Prvá ligová prehra v tejto sezóne je na svete. Koho viniť? Úradujúcich majstrov, neúprosný los s náročným európskym programom a ešte možno Koemana.

Dnes začnem hneď zápasom, v ktorom sa už spomínaný manažér snažil napraviť si svoju pošramotenú povesť a biedny rekord na londýnskom Stamford Bridge, so svojím aktuálnym zamestnávateľom. Asi ani na prstoch jednej ruky by človek nespočítal, aké možnosti Holanďan práve nemá než má. Tvrdý letný program mesiaca august síce odľahčí reprezentačná prestávka, ale pre Toffees prichádza o týždeň neskôr, než by bolo ideálne. Treba však opakovať, že na toto má byť klub s ambíciami Evertonu pripravený. Ale ako sa zdá, opäť raz ostávame zaskočení.

Majstrovskí domáci včera nastúpili na základe rovnakého receptu, s akým sa majstrami stali a preto dnes už veľakrát kopírovaný systém 3-4-3 nikoho neprekvapil. Naposledy to však pre Karamelky dopadlo katastrofálne, keď sa snažili londýnskeho súpera zrkadliť a Koeman sa dušoval, že sa to už nikdy nezopakuje. A nezopakovalo. Síce nariadil veľmi podobný systém, ale zlepšené bránenie bolo badateľné. Najmä sa menej podobalo behaniu bezhlavých sliepok, ako pri „tom“ výprasku z pred roka. Sezóna drilovania spraví svoje. Na hrote nečakane nastúpil Sandro po doliečení päty, taktiež Gueye prešiel fitness testom pred zápasom a na lavičke sa ukázal aj Mou Bešič, obdivuhodne veľmi psychicky odolný hráč, napriek nešťastnej rodinnej udalosti, ktorá postihla jeho otca.

Hostia začali výkopom a zaujali predovšetkým defenzívne postavenie podobne, ako tomu bolo v pondelok, proti The Citizens. Pätica obrancov sa tým pádom dostala okamžite pod očakávaný tlak. A opäť, presne ako pred týždňom. Len že by to bol fakt náročný týždeň, aby to nevyšlo i tento raz. Dopredu sa Everton dostával čo najsporadickejšie a môj subjektívny pocit vnímal akúsi nevôľu pri bránení, nechuť či znudenosť na tvárach hráčov v pyžamovom. Najviac frustrovaná bola desiatka, pochopiteľne nenavyknutá na negatívny herný prejav, osudovú jednotvárnosť vývoja zápasu a nemožnosti s tým nič spraviť. Ale to je dobre, v poriadku, ba až žiadúce. Niekto to musí naučiť zvyšok šatne. Aby sme sa dostali k pointe jednotvárnosti vývoja zápasu, prvý gól Abramovičovcov strelil nonšalantne Fabregas, po naozaj ubrániteľnej situácií. Willian na krídle dokázal cez troch hráčov prepasírovať prihrávku na Španiela, ďalší Španiel Morata mu až na dvakrát narazil, a k vzdialenejšej žrdi presne zakončil doťuknutím vonkajším priehlavkom. 1:0. Odpoveď sa nekonala a prišlo na zvýšenie skóre. Pre domácich samozrejme. K zdanlivo odvrátenej lopte sa dostal Azpilicueta, poriadne zacentroval a stopérska trojica si nepokryla ani jedného z nabiehajúcich hráčov. Výsledok? 2:0 hlavou Moratu.

Polčas si žiadal zmenu, najlepšie krajne radikálnu. Prišla však len jedna a nevyžiadala si tak potrebnú zmenu systému a možno aj zápasu. Bešič za Daviesa sa zaradil ku Gueyemu, do roztrasenej zálohy. Po hodine hry striedal vyčerpaný a znechutený Sandro za DCL, ktorý hrá posledné stretnutia fakt v laufe a Evertonians by o ňom občas aj zavtipkovali, ako o našom útočníkovi číslo jedna. Zmena k lepšiemu to určite bola, ale výrazná zmena taktiky s príchodom Lennona a prechod formácie na 4-2-3-1 bolo to, čo prispelo aspoň k záverečnému tlaku hostí. Bohužiaľ, bez želaného efektu.

Aký je záverečný rezultát? Rozhorčené prvoplánové súdenie rozhodne nie, veď na to bude ešte času dosť. Uvedomme si podstatné veci. Silu súpera. Pamätá sa niekto výhru Toffees v lige, nad úradujúcim majstrom v jeho stánku? No, chcem vidieť tie ruky, pretože body sa na Stamford Bridge nezbierajú ako huby po daždi. Ďalej, neospravedlňujúci ťažký program, medzery v kádri a zohranosť posíl. Podotýkam – Koeman vidí, Koeman trénuje, Koeman vie a po bitke by bol každý z nás generál. Preto to netreba preháňať s relatívnou silou súčasného kádru. Ak sa nájde právoplatná kritika a pravdepodobne bude jediná, bude to práve nereagovanie na vývoj zápasu, resp. neskoré. A keďže Ronald si možné chyby odargumentuje, vedeli by ste vy? Ja vravím, ešte nesúďme. Ani hráčov, ani manažéra. Naopak, tím s novými tvárami sa musí stmeliť, inak je cesta do prvej štvorky viac než vzdialená…

Muž zápasu: Willian (Sky/BBC)

Zaujímavé štatistiky:

• Toffees v lige vyhrali naposledy na ihrisku Chelsea v Novembri 1994. Odvtedy dokázali len 10x remizovať a 13x odchádzali porazení.
• Everton mal pred 85. minútou len 3 dotyky v pokutovom území Chelsea. Dokonca zápasu stihol ešte 4.
• Za Koemana inkasoval Everton od Chelsea 10 gólov. Od žiadneho súpera nedostal viac.

Ohlasy po zápase:

R. Koeman – „Kvalita nášho súpera nám to sťažila, ale stále som sklamaný z prvého polčasu. Spravili sme tam veľa chýb a oni boli viac agresívni. Som však hrdý, že sme bojovali až do konca. Ak hráte zápasy v krátkom časovom slede a veľa cestujete, je ťažké to zvládnuť z jedenástimi hráčmi. Sandro sa potrebuje adaptovať, Dominic má len 20. Potrebujeme ešte jedného útočníka. Takto sa nedá zvládnuť celú sezónu s rozličnými súťažami.“

A. Conte – „Musíme byť spokojný s výkonom. Hrali sme výbornú partiu. Dominovali sme a mali veľa šancí. Jediné negatívum spočíva v ich premieňaní. Ešte zostáva 4/5 dní do konca prestupového obdobia. Musím rotovať svojich hráčov, preto ich potrebujeme viac. Som si istý, že klub robí preto maximum.“

Góly: 27´ Fabregas, 40´ Morata

ŽK: 9´ Gueye, 71´ Rooney, 76´ Moses, 88´ Azpilicueta

Chelsea FC: Courtois – Azpilicueta, Luiz, Rudiger, Moses (89´Christensen), Fabregas, Kanté, Alonso, Willian, Pedro (75´Bakayoko), Morata (78´Batshuayi)

Everton FC: Pickford – Holgate, Keane, Jagielka (83´Lennon), Williams, Baines, Gueye, Davies (46´Bešič), Sigurdsson, Rooney, Sandro (62´Calvert-Lewin)

Rozhodca: Jonathan Moss

Počet divákov: 41 382, Stamford Bridge (Londýn)