Kto iný, než Marco Silva?
01/06/2018„I know what is behind Me. I know what You expect. We are ready for this Challenge.“
To boli prvé slová nášho nového manažéra, ktoré sa ku mne dostali skrz nečakanú cestu, a to mailom. Krátko pred pol piatou dnes dorazila bežná reklamná komunikácia so spotrebiteľom, závislým na určitom druhu tovaru, a nebyť označenia hashtagom v znení „Vitaj Marko“, asi by som ju ľahko prehliadol. Rozumiete mi, nedá sa večne slintať nad novými dresmi, či cool mikinami s logom Evertonu alebo potlačou Dixieho Deana. Keď som však zbadal Portugalčana v modrom, s trojročným kontraktom s víziou na dlhodobejší plán, zračil sa na mne nekontrolovateľný úsmev, spojený s očakávanou úľavou po dvojtýždennom čakaní na nového spasiteľa. Nie žeby vykúpenie klub ako taký potreboval, ale fanúšikovia by si po večnom očakávaní nejaký zázrak určite zaslúžili. Aspoň jeden. Na chvíľu… potom dáme pokoj. Sľubujem 🙂
Bolo verejným tajomstvom, že nová tvár Goodison Parku bude mladistvého vzhľadu i charakteru a nikto sa viacmenej ani netváril popieravo pri spomenutí Marcovho priezviska, ktoré má latinský pôvod a voľne ho môžeme preložiť ako les. Jeho ročník je šťastný až dvakrát (1977) a svoju aktívnu kariéru na futbalových trávnikoch venoval pozícii pravého obrancu, keď začínal v rodnom Lisabone, v drese miestneho C.F. Os Belenenses. Veľkých úspechov sa nikde nedožil a zdá sa, že o to lepšie mu to ide z druhej strany bielej čiary. Hneď ako v Estorile ukončil hráčsku etapu, okamžite mu tam bolo ponúknuté miesto DoF, ktoré neváhal prijať. No nie na dlho. V tej istej sezóne nahradil už v septembri vyhodeného Viníciusa Eutrópia a príbeh sa začal písať rozprávkovým tempom. Prvá prišla síce prehra, ale aj majstri musia nejako začínať, ak chcú majstrovsky skončiť. Veru podarilo sa a Estoril s vavrínmi postúpil do prvej portugalskej ligy, kde nenechal stáť kameň na kameni. V prvej sezóne ako nováčik skončil piaty s kvalifikáciou do Európskej Ligy a v druhej dokonca o priečku lepšie. Lenže, to už ňom vedela aj veľká trojka a prvý s konkrétnou ponukou docválal Sporting. Výsledok? Tretie miesto, Taça de Portugal a vyhadzov za, povedzme módne, faux pas. Nasledoval angažmán v gréckom Olympiakose, rovnako úspešný. Po získanom titule sa ale rozhodol odísť z osobných dôvodov. Mohlo byť za tým hľadanie výzvy? Ťažko povedať, ibaže samovražedná misia o pol roka neskôr v Hull City sa inak brať ani nedá. Štrnásť hráčov k dispozícii, tí najlepší predaní a tabuľka neveští nič len zostup. A tak aj bolo. Ale so vztýčenou hlavou a semifinále ligového pohára.
To už sa ocitáme pomaly v prítomnosti, kde veľmi dobre vieme, akým smerom sa situácia uberala po nástupe Silvu do Watfordu. Ak je niekto ochotný vám v strede sezóny zaplatiť za krádež manažéra pätnásť miliónov libier, mali by ste túto ponuku prijať. Obzvlášť ak je k prestupu naklonená aj inkriminovaná osoba. Plynú totiž z toho dve skutočnosti. Prvá, dotyčný to myslí vážne. Druhá, hrozí vám, že o neho prídete zadarmo. Ešte dokonca aj z vlastnej vôle a to už smrdí voodoo. Karma by bola asi príliš silné slovo. Tak či onak, Hornets sa Marca zbavili v januári, kedy zimovali na peknom desiatom mieste, čo by znamenalo ich najlepšie umiestnenie vôbec. Prišli súdne naťahovačky o odškodné, odstupné a vlastne čokoľvek, čo by napravilo pošramotené ego klubu z „predmestia“ Londýna. Ani tak však Evertonu nezabránil v tom, čo si v novembri zaumienil. Náš klub si vskutku dal konečne dole rukavičky a začal hrať široké lakte.