Prvá tlačovka, prvý dojem

Býva dôležitý, ale nemali by sme mu prikladať dôležitosť prílišnú, hoci často napovedá správne hneď na prvý pokus. Ako zapôsobil nový šéf? Ak ste nevideli, čítajte.

Možno trochu odsúvam Marcela na druhú koľaj, ale on je presne ten typ, ktorému to nevadí a dá sa povedať, že sa v tom vyžíva. Jeho úlohou je ťahať za nitky. Pekne v pozadí, mimo zraku väčšej verejnosti a so všetkou presnosťou. Lebo to je to, čo ho zdobí – puntičkárstvo. Na tlačovú konferenciu, mimochodom úplne narvanú, prišli snáď na sekundu presne.

Profesionalita

Koeman si nepotrpel na teatrálnosti, ale už pomaly zabudnutý režim Allardycea sa nezaobišiel bez neskorých nástupov a zvýraznení vlastnej osobnej dôležitosti. Títo páni však nie. Dbajú na profesionálnosť ešte aj v zladení oblekov. Predsa len, kult vlastnej osobnosti by sa nemal pestovať v kolektívnom športe, nie to v štátnom zriadení akejkoľvek formy. Po dlhšom cvakaní všetkého, čo dokáže cvakať sa hlavní aktéri konečne mohli posadiť a dostať sa k podstatnému. Slovu.

Pán Brands preniesol menší príhovor v roli hostiteľa nového manažéra, čo je veľmi zaujímavé vzhľadom k tomu, že on sám je pomerne novým zamestnancom. Avšak ako to táto zdanlivo nepodstatná drobnosť naznačuje, Marcel je muž na pravom mieste. Vo svojej funkcii je doma a vie okamžite od začiatku, čo sa očakáva a aké má povinnosti. To sa nám musí páčiť. Pretože okrem pár rozhovorov s Walshom, sme sa od bývalého DoF Evertonu veľa nedozvedeli, respektíve, málokedy sme mali to šťastie ho vôbec vidieť.

Aj Steve mal za úlohu ťahať nitkami a robil to dokonca tak dobre, že sme o tom prakticky nič nevedeli. Avšak teraz prichádza spolu s novým Holanďanom aj väčšia transparentnosť, čo je veľmi vítané. Ihneď sa pasuje do role s najväčšou zodpovednosťou, a s komfortom, akým prejavuje vôľu zmeniť fungovanie klubu k lepšiemu, prakticky nemáte mať prečo pochybnosti. Ten pocit istoty sa vám jednoducho musí páčiť.

Nový manažér

Na rad prišiel samozrejme azda aj najočakávanejší aktér, Marco. Stredne vysoký Portugalčan, vzhľadom často aspoň mne pripomínajúci Colina Farrella, nezaprie jazykové korene na juhozápadnom cípe Pyrenejského polostrova. Jeho angličtina bola síce jednoduchšia, no o to presnejšia a darmo by ste hľadali zámienku na vyšpekulovanie senzácie. O čo som sa snažil ja, bolo nájsť obľúbenú slovnú hračku typu „But OK“ či „Phenomal“. Hmm, zatiaľ bezvýsledne.

Silva vystrúhal poďakovanie Marcelovi a ani Moshiri s Kenwrightom neboli ukrátení. Zaujímavo ich pomenoval krstnými menami „pán Farhad“ a „pán Bill“. Aj to môže niečo naznačovať, teda hlavne dôveru, ktorú mu prejavili ako neskôr sám spomenul. Ak si zoberieme skutočnosť, že žiadni iní kandidáti výrazne nevystúpili do popredia, Marcel de facto nemusel ani jedným očkom mrknúť na Profesiu a stačilo iba dať podpísať vyvolenému. Škoda, ja som bol pripravený.

Subjektívny dojem

Teraz k veci. Nový Boss pôsobil celkom uvoľnene, snažil sa čo najviac sústrediť a dával si pozor, čo hovorí. Ak sa ho téma dotkla, a bolo to vidno, používal humor ako štít proti nepríjemným otázkam novinárov, konkrétne od SkySports. Príjemne som bol prekvapený aj z jeho viditeľného dôrazu na oslovovanie istej skupiny ľudí. Nás. Všetkých. A pekne spolu. Lebo sme to MY, čo chceme niečo dosiahnuť. Marco, Marcel, Farhad, Bill, Duncan, Hugo, Dennise, Jimmy Martin, Ja a Ty s Vami. Proste všetci zainteresovaní v karameli.

Ak sa má obnoviť spojenie medzi tímom a medzi tými, pre ktorých tím hrá, Portugalčan je na veľmi dobrej ceste. Naznačil, že by rád zostal aj na dlhšie ako dva, tri roky a stabilita po dlhšom čase prospeje rovnako dobre klubu, ako jemu samému. Napokon, obidvaja aj s Brandsom boli presvedčení o tom čo rozprávajú a veľmi ľubozvučne sa počúvalo o histórii, ktorej sú si vedomí a cenia si ju rovnako ako si Everton cení svoje princípy. A viete, ktorý je ten najnovší? No predsa Spolupráca…

Za približne sedemnásť minút bolo po všetkom. Vlastne nie, po všetkom bolo pre iba mňa, ale spomínaní páni si plnili mediálne povinnosti ešte vyše dvoch hodín. Tak neváhajte a venujte im svoju pozornosť aj vy. Veď napokon, kto vie? Možno konečne stojíme na prahu tak žiadaného úspechu, tak buďme mu svedkom od začiatku!