Wolverhampton Wanderers – Everton 2:2

Sľubný štart, zhatený dosluhujúcou skúsenosťou, zachránila talentovaná mladícka dravosť. Kto vie, ako by sa predviedli Vlci, nebyť chvíľky kapitánovej nesústredenosti.

West Midlandský mančaft je po rokoch späť na prvom stupni futbalového Olympu ako najstarší klub a včera mal tú česť hostiť vyzývajúce Karamelky. Myslím, že to zobral naozaj vážne, pretože ani tohtoročný šampionát by sa nemusel hanbiť za také otvorenie s rekordnou návštevou za posledných 37 rokov. V prvom súťažnom zápase sezóny si odbili debut od začiatku dve posily. Jedna brazílska na ihrisku a druhá portugalská, v jeho technickej zóne. Výkop zaobstarali hostia a tak sme s nádejou sledovali, kam sa dostane úroveň dôvery našej obrannej hry, ktorá bola hlavným dôvodom obáv pred týmto duelom. Nováčik alebo nie, rešpekt si zaslúži každý súper.

Everton sa na začiatku snažil prezentovať jednoduchou hrou, sústredenou na rýchly prechod po krídlach a táto taktika sa mu vyplatila, až kým nenašiel optickú prevahu na lopte a začal diktovať obraz hry vo formácii 4-3-3. Po faule na Richarlisona mohol Baines zahrávať priamy kop z ľavej strany. Nadýchaný center sa vydaril, keď našiel Micheala Keanea, od ktorého sa lopta akosi dostala k nohám spomínaného Brazílčana. Ten z malého vápna neváhal a otvoril skóre na 1:0. Ako sme spomenuli už v súhrne, domácim ponúkol šancu na vyrovnanie Jagielka. Jednoduchú prihrávku vzadu medzi stopérmi si ľahkovážne neukočíroval, čím vyzval súpera k okamžitému napádaniu a takmer istému zisku lopty. Sklz však prišiel o pol kroka neskôr, ako by mal. Pawson po pár sekundách váhania udelil faul a následnú červenú kartu, čo bol v podstate dvojitý trest. Wolves z udeleného priameho kopu excelentne vyrovnali. 2:2. My, zaujatí, síce môžeme tvrdiť, že žiadny priestupok sa nestal, ale pre blaho puritánov, ako je možné, že sa štandardná situácia pred šestnástkou zahrávala takmer o šesť metrov bližšie? Silva si vybral za obeť Sigurdssona a na trávnik putoval Holgate. Hra sa ale príliš nezmenila. Len v detailoch. Pod loptou sme boli teraz v tvare 4-4-1 miesto pôvodného 4-4-2.

Lejak v druhom polčase nezabránil skvelej kombinácii Bainesa s Tosunom, ktorí uvoľnili do veľkého vápna hráča s číslom 30 a priezviskom de Andrade. Posila za spochybňovanú sumu s ľahkosťou obstrelila po zemi bývalú hviezdu Sportingu Lisabon v bráne a dostala Toffees znova do vedenia 2:1. Od roku 2002 Everton v otváracom zápase na ihrisku súpera nevyhral, takže ak si niekto fandil, že to môže vyjsť teraz, iste zabudol, že sme stále hrali o hráča menej. Tento fakt sa naplno prejavil, keď centrujúceho hráča Wanderers prakticky nemal kto otravovať a tak pohodlne posadil loptu na hlavu skórujúceho Jiméneza. Spytovať svedomie si za inak veľmi dobrý výkon môže Keane. Jiménez jasne pri ňom avizoval nábeh, no (už asi bývalý) anglický reprezentant dráhu lopty naivne podbehol. S výsledkom 2:2, ako ostrá premiéra novej (či vlastne ďalšej) éry, si myslím, že fanúšikovia môžu byť spokojní. Slabé výkony v príprave sa neukázali byť pravidlom. Zatiaľ…

Muž zápasu: Ruben Neves (BBC) Richarlison (Sky).

Góly: 17´ Richarlison (Keane), 44´ Neves, 67´ Richarlison (Tosun), 80´ Jiménez

ŽK: 14´ Richarlison

ČK: 40´ Jagielka

Wolverhampton Wanderers FC: Patrício – Bennet, Coady, Bolly – Doherty, Moutinho (85´Gibbs-White), Neves, Jonny (76´Vinagre) – Costa (71´Bonatini), Jiménez, Jota

Everton FC: Pickford – Coleman, Keane, Jagielka, Baines – Gueye, Schneiderlin, Sigurdsson (43´Holgate) – Walcott, Tosun (81´Niasse), Richarlison (86´Digne)

Rozhodca: Craig Pawson

Počet divákov: 31 231, Molineux Stadium (Wolverhampton)