Komentár: „Morálni klamári z predmestia Londýna“

Ani nie dva dni po obrovskom transfere medzi dvomi účastníkmi Premier League, vedenie The Hornets stále púšťalo Evertonu rovnakú pesničku. A poviem vám, Elton John to nebol.

Aby sme si objasnili situáciu, Toffees si minulý rok naštrbili relatívne dobré vzťahy s Watfordom. Prečo? Nuž, neúprosná Premier League už skolila nejedného manažéra a podobný osud čakal v októbri minulého roka aj holandského šéfa Goodison Parku. Konkrétne, stalo sa to 23. októbra. Dátumy spomínam len pre naznačenie zdĺhavosti, s akou naše vedenie jednalo pri hľadaní vhodnej náhrady.Keď bol konečný cieľ jasný, išlo sa do toho naplno. Objekt Marco Silva vtedy ešte stále pracoval ako manažér Watfordu a preto museli modrí prísť s odstupným oficiálnou cestou. To sa už písal trinásty november a každému muselo byť jasné, že Karamelky to s ich ponukou myslia smrteľne vážne. Podľa denníka The Telegraph činil Silvov ročný príjem 2.4 milióna libier.

Z dvojročného kontraktu bez výkupnej klauzuly malo Portugalčana vyslobodiť vyše štyrikrát viac. Desať miliónov libier, tak znela prvá ponuka, ako informovali viaceré seriózne média, a prišla aj druhá, ešte o 2 milióny vyššia kompenzácia. Opačná strana však bola rázne proti a veľmi naivne prezentovala, že žiadna suma ich nepresvedčí zmeniť názor. Rokovania naďalej neboli odobrené a trucovanie pokračovalo aj cez všetky náznaky o vopred prehratom boji. Krivo naklonená priazeň Silvu totiž naznačovala, ako sa dozviete nižšie, že ponuka Evertonu mu imponuje.

Watford sa vzoprel

Aj ligový konkurent musel teda ukázať svaly a guráž, takže sa začal vyhrážať tým, že ak im Everton neprestane mávať peniazmi pred nosom, poženie našu snahu pekne pred arbitráž. Vraj pre nedovolený spôsob. Nič to, nežičlivý úsmev na tvárach vedenia Watfordu pravdepodobne netrval dlho. Zmizol určite v momente, kedy sa začala výsledková aj herná kríza mužstva na Vicarage Road. Bolo by prostomyseľné si myslieť, že za to nemôže neistota budúcnosti vládnuca v ich kabíne, ale v tom čase sa The Hornets potýkali s väčším problémom, než predstavoval veľký visiaci otáznik v Marcovej kancelárii.

Rozsiahla maródka, siahajúca až k dvojciferným číslam sa jednoducho nedá v strede sezóny ignorovať. V januári, keď mladého Portugalčana napokon sami vyhodili, tento fakt zabudli zmieniť vo svojom oficiálnom vyjadrení (v ktorom mimochodom nepriamo obvinili aj Everton), rovnako ako nezhody vo vzájomnej spolupráci, nad ktorými sa zamýšľal aj Geoff Doyle z BBC:

„Watford obviňoval prístup Evertonu k Silvovi, ale prvé znamenie problémov bolo už koncom augusta, keď bolo umožnené Nordinovi Amrabatovi odísť. Silva bol naštvaný a nesúhlasil. Dal otvorene vedieť o svojich pocitoch, a povedal, že „nerozumie modelu Watfordu“, v ktorom technický riaditeľ Filippo Giraldi a predstavenstvo robia rozhodnutia o prestupoch. Bol pri podpise vedený k presvedčeniu, že bude mať viac právomoci? Silva vinil zranenia za zlé výsledky. V januári chcel nových hráčov, ale predstavenstvo s tým nesúhlasilo a napätie vyvrcholilo. Silva uviedol, že klub musí „vyrásť“, aby dal veci v zákulisí do poriadku. Porážka v Leicesteri bola potom len poslednou kvapkou pre členov rady so strachom o zostup.“

Žiadna dohoda

V Apríli prišlo aj na spomínanú arbitráž. Premier League rozumne nariadila, aby sa dva kluby stretli za jedným stolom predtým, než bude sama nútená spustiť vlastné vyšetrovanie, mastné pokuty, alebo nebodaj odpočet bodov. Obaja účastníci súhlasili, no bez výrazného pokroku na prvom či druhom sedení. Everton si stál za svojim, nič nelegálne proti Watfordu nepodnikol. Veď prečo by aj?

Oficiálne ponuky so štedrou finančnou kompenzáciou sú normálna a legálna vec. Všetky kluby bežne oslovujú manažérov aj počas prebiehajúcej sezóny a pýtajú sa ich na možnú spoluprácu. Ale to však neznamená, že sa to musí zámerne dostať do novín, alebo nebodaj ovplyvniť dianie. Totižto utajiť niečo vo vrcholovej mašinérii futbalu je takmer nemožné. Preto myslieť si opak by bolo opäť len naivné. Rovnako ako spomínať ohrozenie stability klubu, ktorý za posledných osemnásť rokov vystriedal sedemnásť trénerov. Z toho deväť za posledných päť sezón!

Mimochodom, záhadne ostalo ticho po tom, čo Matt Hughes z denníka The Times priniesol informácie, že Everton disponuje návrhom zmluvy, ktorý mal Watford poslať Silvovi, ešte v čase pôsobenia v Hull City. To by bol nezvratný dôkaz o nezákonnom prístupe, a posilnil by tak právne stanovisko Karameliek v tejto veci. Menší problém by bol v tom, že Marco mal mať v zmluve zostupovú klauzulu, ktorá by mu umožnila rokovať s potenciálnym novým zamestnávateľom.

Žiadne svedomie

Keďže žiadne média podrobnosti neuviedli, pre nedostatok informácii ako sa domnievam, tak aj napriek pádnym argumentom na jednej či druhej strane zostalo mĺkvo. Watford tiež rezolútne odmietol sumu jeden milión libier, ako primerané východisko po naťahovačkách s Premier League. Vtedy sa už Everton evidentne pokúšal obvinenie rezignovane oželieť ako fakt, že myslenie iných nezmení, môže ho len pochopiť.

A na to je psychológia. Existuje v nej totiž jeden pojem, ktorý vysvetľuje istý princíp obranného mechanizmu. Volá sa to „projekcia“. Neuvedomované prenášanie vlastných pocitov (krivda) a impulzov mimo seba, na nejakú druhú osobu (Everton). Ak vám to nápadne pripomína pokrytectvo, nie ste ďaleko od pravdy, pretože tieto dva pojmy sa čiastočne podobajú. V čom spočíva základný rozdiel medzi projekciou a pokrytectvom? Úmyselnosť. Ak teda má a používa vedenie Watfordu nejaký morálny kompas, podotýkam vedome, rozhodne sa ním neriadi do takej miery, aby mohli poukazovať na druhých.

A tak ubehol mesiac, dokonca dva a prišla prestupová bomba v podobne transferu nevybrúseného diamantu. Všetko nasvedčovalo tomu, že dvaja kohúti to konečne zahrabali do kopy peňazí a po chvíli trápneho ticha na oboch stranách si spolu v pokoji sadnú do V.I.P. lóže na spoločný zápas. Za tónov Z-Cars samozrejme. 26. júl však obrátil dohady na ruby. Webová stránka klubu z Hertfordshire vydala ďalšie oficiálne stanovisko k latinsko-americkej novele „Watford-Silva-Everton“. V ňom sa píše nasledovné:

WATFORD Football Club:

„Watford FC sa cíti nútený urobiť nasledujúce vyhlásenie, v snahe opraviť chybné a zavádzajúce správy z médií, týkajúce sa prebiehajúceho sporu s Evertonom FC. Klub podal oficiálnu sťažnosť riadiacim orgánom Premier League, o údajnom nezákonnom prístupe k bývalému manažérovi, Marcovi Silvovi. Sťažnosť podaná vedeniu Premier League jasne vysvetľuje závažnosť obvinenia a to, čo klub považuje za ohromujúci dôkaz jasného porušenia pravidiel súťaže Premier League. Na žiadosť Premier League sme vstúpili do vyjednávania s Evertonom v procese, ktorý zahŕňal funkcionárov klubu a ich príslušné právne tímy bez toho, aby sa dospelo k záveru. Preto disciplinárny proces pokračuje. Pri plnení svojho disciplinárneho nároku si bol klub od začiatku vedomý, že stratil akékoľvek právo na náhradu škody v dôsledku nerešpektovania navrhovaného rozhodcovského konania. Veríme, že táto situácia nie je o finančnej kompenzácii, ale o princípe postoja, keď konanie jedného klubu Premier League úplne podkopáva a spôsobuje vnútornú škodu inému. Veríme, že Premier League bude plne vyšetrovať sťažnosť a my sa budeme riadiť týmto procesom. Klub sa k tejto záležitosti už viac nebude vyjadrovať.“

V prvom rade, prečo vlastne mali potrebu vydávať toto stanovisko? Aby nevyzneli len ako ziskuchtiví držgroši? Watfordu už vraj nejde o finančnú kompenzáciu. Ide mu o princíp. V čom je ten náhly zvrat? Lebo pri vecnom pohľade vidíte priveľa emócií a takmer žiadnu stratégiu. Možno by som mal odpoveď – Dunningov-Krugerov efekt. Poznávacia chyba, kvôli ktorej menej kvalifikované osoby alebo osoby s nízkymi kompetenciami v danej oblasti, majú výrazné ťažkosti rozpoznať svoje reálne schopnosti.

Watford väčšinu svojej futbalovej histórie strávil na nižších poschodiach systému anglickej Football League, až kým neprišla éra Grahama Taylora. Neskorší manažér anglickej reprezentácie (medzi rokmi 1990 až 1993) ich dokázal za jednu dekádu dostať zo štvrtej ligy až do poháru UEFA, čoby vicemajstra Anglicka a nemal ďaleko ani k domácej trofeji, kedy ho vo finále FA Cupu nevyradil nik iný ako Everton.

To bolo jediné zlaté obdobie v dekáde rokov 1977 až 1987. Následné sporadické participácie s najvyššou súťažou na prelome milénia a v ročníku 2006/7, vždy nie dlhšie ako jednu sezónu, nenaznačovali, že by sa podobné ambície mali zhromažďovať v Hertfordshire znova. Rovnako ako teraz.

ANALÝZA

Najlepšie umiestnenie v histórii Premier League bolo to zo sezóny 2015/16, kedy dosiahli na trinástu priečku v tabuľke. Osem bodov nad pásmom zostupu. Zámerne si teda na šnúru troch sezón, do ktorej táto od posledného postupu z Championship patrí, teraz posvietime. V prvom rade som vybral z každej periódu od augusta do novembra, kedy bola podaná prvá oficiálna ponuka od Evertonu na Marca Silvu Watfordu. Prečo?

Aby som vyvrátil domnienky o sľubnom štarte, ktorý tak nadchol všetkých, vrátane vedenia Evertonu. Ako môžete vidieť v tabuľke zo sezóny 17/18, za 14 zápasov s vyrovnaným počtom duelov v domácom alebo hosťovskom prostredí, Silvovi zverenci nazbierali 21 bodov a v tabuľke okupovali ôsmu priečku (Everton pätnásty).

Sezónu predtým, pod vedením Waltera Mazzarriho, v tej istej perióde do konca novembra, nazbierali 18 bodov. Pozor! Avšak len za 12 zápasov. Žreb a dátumy zápasov samozrejme nejde ovplyvniť, takže je pochopiteľné, že sa počet odohraných stretnutí môže líšiť. So zostávajúcimi dvoma zápasmi, len jediná výhra by ich mohla deliť od vyrovnaného počtu bodov, ak nie prevýšiť. Kde bol Watford? Ôsmy (Everton siedmy).

V spomínanej najlepšej sezóne Premier League v našej perióde odohrali znova 14 zápasov a ukoristili s Quiquem Floresom 19 bodov. A pozícia v tabuľke činila jedenáste miesto (Everton deviaty). Aby toho nebolo málo, pokračoval som ďalej a periódu rozšíril aj na náročný sviatočný program, až do vyhodenia Portugalčana, ku ktorému došlo 21. januára. Ako ste si iste všimli, výsledky naozaj boli v Silvovej sezóne najslabšie. O jeden, respektíve päť bodov. Zdá sa vám to markantný rozdiel? Skúste ešte k tomu pripočítať body za predchádzajúcu periódu a máte celistvý obraz priemerných výsledkových snažení The Hornets v Premier League.

Otázka znie, v čom tak Marcova sezóna vynikala? Bolo toto ťaženie v predchádzajúcim ročníku niečím výnimočné? Mohol Everton naozaj niečo zmariť? Pozrime sa na investície. V najúspešnejšej sezóne vynaložilo vedenie Watfordu o vyše 15 miliónov libier viac ako keď bol pri kormidle Silva. To je otázka asi jednej priemernej, dnes už skôr podpriemernej posily na anglickom trhu. Výrazný prievan v kádri nastal v sezóne 16/17 a toky peňazí sa patrične vyrovnali, čo sa môže a nemusí odraziť v tabuľke.

K zhoršeniu však prišlo o päť miest smerom dole. Môžeme diskutovať, nakoľko bolo prospešné dosadenie Graciu po vyhadzove nášho súčasného manažéra, ale to by pravdepodobne nemalo konca, keďže premenných je viac než dosť. Faktom teda ostáva, že s ním zakončili ročník 2017/18 na 14. mieste, pri lepšej bilancii výdavkov, ako tomu bolo v premiérovej, o priečku lepšej sezóne 15/16.

„Absurdné rozhodnutie podľa mňa, aby Watford vyhodil Marca Silvu po jeho prvej zlej sérii výsledkov. Niekto si ho uchmatne veľmi rýchlo a Watford takmer určite skončí s niekým menej talentovaným.“

Gary Lineker

V konečnom dôsledku sa teda javí, že používanie fráz ako „úplne podkopáva a spôsobuje vnútornú škodu“ či „ohrozil dlhodobú budúcnosť klubu“ je nadmieru prehnané, rovnako ako celá snaha zdiskreditovať Everton, za doposiaľ legálny spôsob hľadania si vlastného šťastia. A Watford? Typický príklad, ako krátky a nedokončený príbeh o údajnom úspechu The Hornets, ktorý natoľko ovplyvnil vnímanie reality vedením klubu, že výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti. A to píšem so všetkou úctou k tomuto futbalovému klubu, ktorý by si mal čím skôr uvedomiť, že vidina raja z neho automaticky ešte nerobí jeho návštevníkov.