Hlásenie: Mimoriadny úspech čísla 10

Nebudem otáľať a okamžite vám prezradím ktoré. Ak by mi niekto pred pár mesiacmi tvrdil, že našu československú scénu nasúkame do hlavného mesta na Dunaji v počte štrnásť kusov, sám by som ho zviazal do kazajky. Čítate správne, je to tak. V istom momente sa nás za jedným stolom naozaj zišlo dvojciferné číslo. Dobre, priznávam, teraz som vás oklamal. Jeden stôl nestačil…

Schválne nebudem žalovať, nech sa prizná každý sám, kto tam bol. Nemá sa za čo hanbiť. Sme jedna úžasná banda bláznov. A účet v podniku je mi dôkazom. Ale o tom až na konci, nechcem predbiehať priebeh modrej seansy v temnom prostredí pod bratislavskými hradbami. Tam sme si prišli na svoje. Preleštili okuliare, zaostrili a posvietili na Everton, v neposlednom rade aj pripili. Jediné, čo schádzalo, bola erupcia našich gólov v Goodison Parku. Dočkali sme sa jej však len v obrane. Vybuchli sme ako stále činný Vezuv a tri body spláchlo sťa Pompeje. Nevadí, povedali sme si, aj tak nám dobre je.

The Vanguard

Sľúbený program sa dodržal a jeho celú škálu počas víkendu využil vo funkcii Tajomník, ktorý pricestoval už v piatok, aj s blahoslavenou vlajkou nášho suverénneho klubu podporovateľov. Privítaný na stanici, vystúpil zo stroja na prvej koľaji a hor sa nástrahami mestskej hromadnej dopravy ubytovať ho. Útulná izba za rozumné peniaze, ideálna na chvíľkové vytriezvenie z bezútešného výsledku 17. kola obľúbenej Premier League. Na dlhé vykecávania ale čas nebol. Šport volal a my sme trielili k dopravnému uzlu, kde sa v neďalekom gymnáziu už pripravoval k zápoleniu ďalší Evertonian v nádeji, že spojí sily. Lenivá lopta tak hneď päťkrát skončila v malej sieti a jedným presným zásahom sa o to postaral aj vše znalý redaktor tohoto webu. Avšak len korigoval stav na konečných 3:2 z pohľadu súpera, ktorým nebol nik iný, ako fanúšik Gunners Boris s partiou, tu známy vďaka skvelému rozhovoru z minulej sezóny. Prehra dlho nebolela. Na Vianočných trhoch ju zjemnil domáci varený ríbezlák. Pretáčame pásku a nachádzame sa na Obchodnej ulici, v „slovenskom podniku“. Neodolávame tradičným bryndzovým haluškám a debatujeme s Borisovou partiou. Skvelý večer napĺňa fakt, že nie je posledný a nočné sneženie dotvára sviatočnú atmosféru. Predzvesť skvelých vecí.

An Invasion

Viete, čo je najhoršie na skvelých veciach? A to už samo o sebe si protirečí, veď ako môže mať niečo skvelé zlú, nie to ešte najhoršiu vlastnosť? No predsa, že trvajú krátko! Sobota bola doslova ako prečítanie týchto riadkov. A stavím sa, že tento článok nečítate 12, ani 24 hodín. Jedine, že by hej a to už by bola moja vizitka. Oporný bod a vlastne zámienka celej tejto udalosti mala štart o jednej hodine poobede. Človek sa ledva stihol najesť a už mal byť v centre mesta, pripravený znášať nervy zápasu. To som bol. Lenže v autobuse sme stretli ducha a to ma o všetku pripravenosť pripravilo. Lenže bol to náš „duch“. Ledva som ho spoznal. To tá priesvitná, pomyslel som si. Rok a pol len monitorového kontaktu vám rozpoznávanie tvári nezlepší. Plynie jasné ponaučenie. Takéto rezervácie treba častejšie.

Po ich obsadení sme sa rýchlo zoskupili v desiatkovej sústave, premenili kútik na karamelové hniezdo a štebotali okolo sporných situácií duelu. Ešte počas prvého polčasu dorazil oneskorenec Tom, náš anglický hosť, prekvapivo žijúci na Slovensku. Hádam sme na rozdiel od výsledku zápasu spravili dobrý dojem. Lebo po záverečnom hvizde sme sa museli uchlácholiť pekárskym umením, ktoré sa poctivo pripravovalo za pomoci dovolenky z práce deň vopred. Rozbehnuté zaujímavé debaty na všetkých frontoch bolo takmer nemožné za tých pár hodín pochytiť všetky a keď vám k tomu pustili pohárovú výhru z roku 1966, nikto nemal šancu sa nudiť. A presne vtedy hryzie jablko sváru Pán čas, priezviskom relatívny.

Retreat

Tam, kde sa výnimočný deň chýlil k jeho večeru a pomalému koncu, sa mnohí, bez času nazvyš, museli s nami rozlúčiť. Kapitulácia v rámci rodinných povinností je prípustná. Najmä ak sedem statočných ostane do konca. A musel sa predsa nájsť výherca pre kvíz. Viete z fleku odpovedať, z ktorého klubu k nám prestúpil Thomas Gravesen? Bonusová otázka v situácii, keď Predseda nemal na výber a z rukáva vytiahol improvizované eso. Ľudia sa veru chytali za svoje hlavy. Nie veľa dalo rady. Meter náročnosti to však nebol. Inak by sme neskončili traja na prvom mieste, s rovnosťou bodov.

Ani neviem poriadne ako, ocitli sme sa na konci. Ale stále bez dna. Aj po 53 pivách. Smäd po zdieľaní spoločnej vášne neutíchal. Vlastne ešte dlho bude odznievať. Tam niekde v tom čudnom kútiku duše, kde neplatia zákony logiky. Načo a prečo nás to robí šťastnými? Sme čudáci, ja s určitosťou. Veď som sa počas zrazu našiel usmievať pri tom, ako sám čumím do steny. Spokojný.