Everton – Leicester City 0:1

Ak zo sedemnástich striel trafíte priestor brány len dvakrát, aj to v druhom polčase, nie je všetko s kostolným poriadkom. Len tak mimochodom, bol sa už niekto pozrieť v St Luke’s Church?

Everton, to je skúška charakteru. Nič pre netrpezlivé povahy. Everton, to je tím, na ktorý sa nestávkuje. Nie len pre princíp, ale aj pre zdravý rozum. Ak ho máš, nerobíš to. Everton, to je večné sklamanie, ktoré učí hodnotám. A hodnoty robia človeka, vo futbale fanúšika. Časom sa z každého stane silná nátura. Ak to myslíme vážne, inej cesty niet. Preto si uvedomme, že tento zápas nie je koniec sveta. Naopak. Trápenie bude pokračovať…

Zmeny základnej zostavy v podobe Kennyho, Sigurdssona a DCL svieži vietor nepriniesli a tak boli diváci svedkom veľmi podpriemernej hry, ktorá síce nemusela nudiť, ale kvalitou rozhodne neohúrila. Veľké množstvo nepresností na oboch stranách si pripísali Chilwell aj nerozohraný Kenny, nevynímajúc Gomesa, ktorý až doteraz by si mohol vravieť „pán prihrávka“. Zdá sa však, že faktor únavy si vybral daň aj na ňom. Do konca prvého polčasu sa extrémne šance netvorili, avšak domáci pôsobili dojmom, že všetko majú vo svojich rukách a gól je len otázkou času.

Takže s nádejou v lepšie polčasy sme úpenlivo hypnotizovali aj ten druhý. A nepodarilo sa. Schmeichelov výkop veľmi čudne odhlavičkoval Walcott smerom k vlastnej bráne. Síce dobre hru čítajúci Keane sa rozhodol potenciálne nebezpečenstvo zneškodniť, jeho prevedenie bolo však hodné zaplakania. A veruže sme aj. Zle spracovanie vyčíhal Pereira, vysunul do medzery v obrane Vardyho a ten sa nemýlil ani svojou ľavačkou. Do konca stretnutia boli teda diváci na nový rok nútení sledovať okrem vlastných aj suchoty domáceho útoku.

A to je v súčasnosti náš najväčší problém. Doslova a do písmena konštatujeme, my nemáme útočníka. Rozprávka o princovi Oumarovi sa túto zimu skončí. Calvert-Lewin je vo výbere anglickej reprezentácie do 21 rokov. Tosun je nákup diametrálne odlišného vierovyznania predvádzanej hry a skok z tureckej súťaže je tiež vidieť. Nemôžeme si myslieť, že to stačí. Polovicu sezóny sme improvizovali z núdze cnostným brazílskym produktom.

Samozrejme, na kritiku je každý bohatý. Právom tiež, lebo je čo kritizovať. Ku príkladu z posledných týždňov je reaktivita v striedaní či absencia rotácie počas sezóny, na čo doplácame práve teraz. Ale uvedomme si situáciu a s nadhľadom zvážme fakty. Nikto nám nič nesľúbil. Nie sme klub, ktorý vyhráva na počkanie. Neočakávame každú sezónu zázraky ani samozrejmosti. Reálne, sme tím, ktorý dominuje vo vytvorených šanciach zo štandardných situácií v celej lige. Ibaže ich nepremieňame. Sme tím, ktorý vo väčšine duelov svojho súpera prestrieľa a herne prevýši. Ibaže nie vždy to stačí. A sme tiež tím, ktorý mal za posledných päť rokov šesť manažérov. A to úplne stačí…

Muž zápasu: Jamie Vardy (BBC) Johny Evans (Sky).

Góly: 58´ Vardy

ŽK: 52´ Gomes, 75´ Evans, 80´ Digne, 81´ Tosun

Leicester City FC: Schmeichel – Simpson, Evans, Maguire, Chilwell – Ndidi, Mendy, Choudhury – Ghezzal (46´Albrighton), Vardy (90+3´Gray), Pereira

Everton FC: Pickford – Kenny, Keane, Zouma, Digne – Gueye, Gomes (62´Bernard), Sigurdsson – Walcott (70´Tosun), Calvert-Lewin, Richarlison,

Rozhodca: Martin Atkinson

Počet divákov: 39 052, Goodison Park (Liverpool)