Vlašić: Očakávam, že ma predajú

Chorvátsky stredopoliar je na sezónnom hosťovaní v CSKA Moskva. Počas zimnej prestávky sa rozhovoril pre domáce médiá. Rozhovor v jeho celej dĺžke vám prináša exkluzívne len naša redakcia.

Nikola je bezpochyby nadaný futbalista. Šport má v génoch rovnako, ako celá jeho rodina. V roku 2014 bol dokonca britským denníkom The Guardian zaradený medzi 40 najlepších futbalistov narodených v ročníku 97. Jednoducho talent na nepremárnenie. Lenže vrcholový futbal neodpúšťa a po 8 miliónovom prestupe sa veci zvrtli. Nepodarená sezóna, pretlak v kádri, manažérska kríza. To všetko prispelo k tomu, aby si Chorvát začal dávať dve a dve dokopy a podnikol kroky, aby nepremárnil jedno z najdôležitejších období svojej aktívnej kariéry. Po spoločnom rozhovore so Silvom pristúpili na riešenie hosťovaním a Chorvát si vybral možno kultúrne bližšiu Premier League, tú ruskú.

Výsledok? Hráč základnej zostavy najstaršieho a druhého najúspešnejšieho futbalového klubu v krajine. A to minulý rok oslávil len 21 rokov. Odohraných má už dvadsať zápasov vo všetkých súťažiach, so štatistikou siedmych gólov a štyroch asistencii. Rozhodne má len vysoké ciele.

„Chcem vyhrať ruský šampionát s CSKA, pretože stále nemám seniorskú trofej. Myslím, že teraz je na to veľmi dobrý moment, máme dobrú pozíciu, pretože sme blízko vedúcemu Zenitu. Máme kvalitu, nevidím v lige nikoho lepšieho ako my. Zenit a niektoré ďalšie kluby majú viac peňazí a drahších hráčov, ale nie sú lepší ako my. Áno, sme neskúsení, ale sme dobrí, motivovaní, kvalitní, silní, dobre vyvážení a vedení. Myslím si, že CSKA má skvelú športovú politiku, pokiaľ ide o vytvorenie tímu. Máme skvelú chémiu v šatni, na jar budeme ešte viac energickejší, viac skúsenejší a dúfam, že aj zdravší než vlani na jeseň, keď nám často chýbali piati až šiesti hráči základnej zostavy.”

Ak niekomu chýbajú znalosti o ruskej najvyššej súťaži, Nikola objasnil niektoré zákutia tejto ligy, ktorá môže byť v našich končinách veľkou neznámou. Momentálne je však na programe zimná prestávka, trvajúca do marca. Čo sa mu za jeseň stihlo zapáčiť?

„Neistota! S kýmkoľvek hráme, vieme, že čelíme veľmi ťažkej výzve a obávame sa výsledku. Milujem túto neistotu pred každou hrou, to ma viac motivuje. Nevedel som, že liga bude tak nepríjemná a tímy sú tak vyvážené. Ale sme jediní, ktorí na pôde súpera ešte neboli porazení. Ale je to trochu divné, keď sa dostanete do miest ako Machačkala. Ako keby ste boli v úplne inom svete, nikdy som to predtým nezažil. Opustené ulice, opustené celé mesto. Je to smutné vidieť, ale je to aj skvelá skúsenosť a som rád, že som to videl. Kvôli veľkým mrazom už tiež viem, čo to znamená zamrznutý terén, a je ťažké hrať na ňom. Nie som fanúšik umelého trávnika ale niektoré štadióny ho musia mať pre chladné podnebie. Ak by sa toto vyriešilo, liga by bola skutočným lákadlom pre davy, pretože majú fantastické štadióny, obzvlášť teraz, keď niektoré z nich urobili pre Majstrovstvá sveta. Nie sú tam žiadni futbaloví chuligáni a nestáva sa, že prerušujú zápas pre potýčky alebo tak. Bolo mi povedané veľa o nepokojoch na derby CSKA a Spartak Moskva. Vládne tam síce neuveriteľná rivalita, ale nebolo to tak strašidelné. Stále mi však hovoria, že na štadióne Spartaku budú určite výtržnosti. Je to ako keď hrá Dinamo a Hajduk, takže v Poljude je vždy trochu bláznivo. Rozhodcovia sú veľmi dobrí, nemám žiadne väčšie výhrady. Spoluhráči mi povedali, že Zenit je privilegovaný, ale necítil som to. Hrali sme proti Zenitu a bol to spravodlivý duel.”

Futbal samozrejme nie je 24 hodinová záležitosť a tak sa iste dostane aj na súkromný život, v ktorom sa naskytne šanca poznávať svet, iný jazyk. Pre nás, ako bývalý východný blok, možno nie až tak vzdialená kultúra. Pre známeho futbalistu, ktorého zastavujú na ulici na počkanie, šanca odreagovať sa.

“Fanúšikovia CSKA ma naozaj milujú, ale neviem, čo si myslia fanúšikovia Spartaka. Po tom, čo som v derby skóroval, som hneď pocítil zmenu. V obchodoch, reštauráciách ma ľudia zastavili, požiadali o fotografovanie. Je to milé. Moskva je skvelé mesto, krásne, ponúka veľa možností. Ale nemám rád ten chlad, nikto ho nemá rád. Žijú tu dobrí a láskaví ľudia. Keď im poviete, že ste Chorvát, majú vás ešte radšej. Existuje niekoľko príjemných reštaurácií, ktoré obľubujem, jedlo je skvelé, môžete si objednať hocičo a vždy je to veľmi chutné. Som nadšený jedlom v reštauráciách a rovnako aj v klube. Ak som chcel ísť večer von, nebol čas, pretože sme vždy hrávali dvakrát týždenne a trikrát boli reprezentačné prestávky. No nočné kluby sú lacné, hoci karaoke je viac populárne. Uctievajú spievanie s jedlom a nápojmi a ich reštaurácie sú večer, najmä cez víkendy, plné karaoke.”

Najmä s tým jazykom je to trochu ťažšie. Klub sa vás však snaží adaptovať čo najlepšie. Je vám k dispozícii všetko, čo pomôže k výkonom na ihrisku. Od prekladateľov až po osobného šoféra.

“Je mi k dispozícii 24 hodín denne. Ale nechcem ho zneužívať, väčšinou ma vozí na tréning a z tréningu. Chcel som šoférovať, ale v klube mi povedali, že variant s vodičom je oveľa lepší, pretože jazda môže trvať dlhšie ako jednu hodinu, a ak idete do centra, je to ako ísť na výlet. Môj vodič je vynikajúci a hovorí po anglicky, to je veľká výhoda. Snažím sa učiť po rusky, ale kvôli plnému programu toho nestíham veľa. Rozumiem dosť, ale s hovorením to je ťažšie. Jednoduché vety však zvládam dobre. Máme dvoch prekladateľov, jeden pre našeho japonského Nishimuru a ten má ľahkú prácu. Druhý má osem cudzincov a zabíja ho, keď musí prekladať všetko. Hlavne preto, že to musí preložiť do portugalčiny a nie do angličtiny. Som ohromený rýchlosťou a presnosťou práce tohto muža. Tréner sotva vysloví vetu a on veľmi plynulým spôsobom prekladá do dvoch jazykov. Ako keby vopred vedel, čo tréner povie.”

Moskovský klub sa netají tým, že by rád získal Vlašića i natrvalo, avšak brzdí ich prestupová suma závisiaca od ich formy. A tú mladý Chorvát teraz jednoznačne má. Na otázku, či by veril sebe a svojmu terajšiemu zamestnávateľovi v eventuálnom súboji s Evertonom odpovedal bez váhania.

“Áno, nevzdali sme sa ani proti Realu, dvakrát sme vyhrali. Realisticky, Everton je blízko AS Rím. S nimi sme hrali v Moskve a hlúpo sme ich podcenili. Mohli by sme hrať s Evertonom, bolo by to fajn. Čítal som, čo povedal riaditeľ klubu a bolo mi to ľúto, ale nebol som prekvapený, pretože ľudia v klube mi už vysvetľovali, aká je ich finančná situácia. Klub vybudoval nový štadión a mal veľa dlhov, takže teraz nemôžu premýšľať o takých veľkých prestupoch a spomína sa suma nad 12 miliónov eur. Navyše ekonomická situácia v Rusku nie je najlepšia. Je to škoda, pretože CSKA je skvelý klub, má mladý a úspešný tím, atmosféra je rodinne priateľská, a tento rok sme určite pripravení na ďalší krok. Bohužiaľ, problém je v tom, že čím lepšie hrám, tým ťažšie ma bude kúpiť, pretože moja hodnota rastie.”

Téma Everton je pre sebavedomého Nikolu jasnou záležitosťou. Je až prekvapujúce, že tento mladík pomýšľa na trvalý odchod z Merseyside ako na hotovú vec, ktorá je len otázkou času. Ako sám povedal, vieru stratil a pri odôvodnení nenechal nitku suchú na viacerých.

“Úprimne povedané, neverím, že so mnou ešte počítajú. Everton minulý rok minul 100 miliónov dolárov na posilách. Iba traja hráči – Richarlison, Mina a Digne – stáli asi 90 miliónov. Everton preto hľadá veľké mená a hráčov z veľkých klubov, ako je Barcelona. Napriek tejto obrovskej investície do tímu sú momentálne na 11. mieste, čo znamená, že v lete budú nasledovať nové veľké nákupy. Viem, že klub sa pevne rozhodol skúsiť byť nový Tottenham, ktorý sa pripojí k elite. Je logické teda, že bude pre mňa ťažké hrať v tíme Top 6 Premier League, čo bude vyžadovať nové 50 miliónové posily. Očakávam, že ma predajú hneď, ako dostanú prvú ponuku. Keď som bol v Evertone, uvedomil som si, že Angličania podceňujú všetky európske ligy. A pochybujem, že na niekoho zapôsobí to, čo som urobil v ruskej lige. Ruská alebo chorvátska liga, všetky sú pre nich rovnaké.“

„Všetko sa zmenilo po odchode Koemana. Futbal, ktorý hrával Big Sam, bol strašný, ak by sa dal nazvať vôbec futbalom. Nemal som žiadne postavenie v tíme, ani čas na ihrisku. A keď som ho dostal, ani som nevedel, či mám byť šťastný alebo nešťastný, pretože som na ihrisku len zbesilo behal dopredu a dozadu bez nejakého zmyslu a túžby hrať. V takomto futbale nemám miesto. Ten tím bol vystrašený všetkým, najmä fanúšikmi. Osobne nemám čo vyčítať Marcovi Silvovi, pretože vedel o záujme Evertonu od konca minulého roka. A ak sledoval, čo sa deje v klube, mňa nemohol vidieť hrať, pretože som nehral. Počas leta priviedol veľmi drahého hráča a logicky sa so mnou veľmi netrápil. Je pravda, že Evertonu nepriniesol očakávaný prelom, ale aspoň fanúšikovia sa teraz pozerajú na normálny futbal, v ktorom sa chlapci pokúšajú skórovať a vyhrať.“

Našťastie na Toffees nezanevrel, ako obeť sa síce cíti, no vinu odmieta hádzať na klub ako celok.

„Klub je skvelý, fanúšikovia sú veľmi dobrí a necítim voči nim žiadnu trpkosť. Ale cítil som, že sa o mňa veľmi nezaujímajú, ako keby ma podceňovali, pretože som prišiel z HNL. A keď prinesiete za pár dní troch hráčov z Barcelony, potom je jasné, že nemáte veľkú starostlivosť o tých, ktorí prišli z malej ligy.”

Špekuluje sa o jeho budúcnosti po tejto sezóne a tak prezradil, kde by chcel hrávať a čo ho presvedčí zmeniť pôsobisko. V poslednej dobe ho spájali dokonca s talianskou Serie A, na čo vraj je ešte mladý.

“Ja by som umiestnil Španielsko na prvé miesto. Každý tím hrá futbal, a to dosť ofenzívne. Je tam veľa driblingu, dostatok priestoru a to sa mi naozaj páči. V Taliansku vidím hráčov ako Halilovič, Coric a Rogue sediaci na lavičke a sú to skvelí hráči. Je logické sa ich potom opýtať, aké to tam je. Čo hľadajú? Je tá taktika taká zložitá a ťažká? Musíte byť robotom, aby ste to zvládli? Ak však ku mne príde klub alebo tréner s presvedčivým príbehom, nebolo by pre mňa ťažké ísť do Serie A. Takže klub a tréner musia veriť vo mňa a nie, že so mnou len doplnia káder. Gončarenko (tréner CSKA) mi povedal, že vidí hráča, ktorý bude hrať, mať slobodu. Bude vidieť môj dribling v akcii. Keď som prišiel do CSKA, hneď som cítil, že naozaj chceli vo mňa veriť. Vedel som už predtým, nakoľko je to dôležité a z tohoto dôvodu to bude pri výbere klubu vždy na prvom mieste. Chcem hrať tam, kde o mňa stoja, nie niekde, kde budem len do počtu.”

(pôvodný rozhovor: Sportske Novosti)