FA Cup Preview: Millwall – Everton

Žreb bol milostivý, bude aj súper? Odpoveď znie nie, tento pohár neodpúšťa. Posledné dve návštevy „Brlohu“ sa niesli v znamení remíz a celková bilancia vôbec nie je jednostranná.

Silva opäť raz zdôraznil dôležitosť pohárových súťaží, a po nasadení takmer najsilnejšej zostavy proti druholigovému Lincolnu nie je dôvod, aby v tom nepokračoval aj v ďalšom kole. Jeho vlastnými slovami – každý zápas budú brať ako finále. Pavúk súťaže obsahuje už len tridsaťdva tímov a až štyri dvojice v tejto fáze tvoria prvoligové kluby, čo náramne zvyšuje šance Karameliek do budúcich kôl. Ale tam sa najprv musíme prebojovať. Posledné dve sezóny sme totiž neboli ani v tom štvrtom. To však nevadí, lebo sme najlepší klub na svete. Aspoň podľa Tima Howarda, ktorý v dokrútke pre PremierLeague.com povedal, že tieto slová neberie na ľahkú váhu. Ani my…

Na štvrtkovej seanse pre média padli odpovede na očakávané otázky. Konkrétne sa týkali záujmu o Gueyeho, príchodu Bolasieho a možných posíl v januári. Ako manažér potvrdil, žiadna oficiálna ponuka za Senegalčana nikdy neprišla. A okrem menšieho pohovoru o sústredení sa na Everton pod vplyvom špekulácii, sa žiadne iné kroky nepodnikli. Návrat z hosťovania krídelníka však bol nečakaný. Po nedostatočnej letnej príprave kvôli zraneniu bol Yannick oboznámený, že nemôže rátať s pozíciou hráča základnej jedenástky a ani jeho skorým  návratom sa nič nezmení. Vie to aj samotný hráč a jeho odchod do konca januára tak ostáva otvorený. Či trvalý alebo len na ďalšie hosťovanie, to sa uvidí. Politika prestupov ostáva nemenná. Nové meno vymení staré, žiadne nosenie dreva do lesa.

Celý káder je zdravý, až na jednu výnimku. Kapitán Jagielka má nešpecifikované zranenie z tréningu pred Southamptonom, ktorého doliečenie sa odhaduje na jeden až dva týždne. Zaujímavosť, Portugalčan sa pred novinármi zastal Pickforda potom, čo sa do neho tlač nečakane pustila, spochybňujúc jeho výkyvy spojené s hrubými chybami. Táto kritika prišla celkom nečakane po relatívne kľudnom období v našej bráne. Na druhej strane, pochvaly sa dočkal Lookman. Jeho herné vyťaženie v posledných týždňoch svedčí o zásluhách a na margo pomalého štartu do sezóny bolo povedané, že špekulácie ohľadom jeho prestupu do Nemecka ovplyvnili jeho letnú prípravu a Ademola si tak musel počkať, kým si miesto zaslúži.

„No one likes us, we don’t care“

Vraví sa, že úspech sa neodpúšťa. Klub z juhovýchodného Londýna ale tento dôvod riešiť nemusí. Práve naopak, jojo efektom poznačený, neustále pendlujúci medzi druhou a treťou ligou. Do konca osemdesiatych rokov a ani už potom nikdy neokúsil chuť najvyššej súťaže. Aj vtedy tam pobudol len dve sezóny. Vždy tak blízko a zároveň tak ďaleko. Tak čo ich robí jedným z najnenávidenejších celkov krajiny? Vedci a filozofi o tom vedú nekonečné debaty. Nemyslím teraz konkrétne o Millwalle, ale o princípe rozvoja charakteru a sociálnych vlastností človeka. Čo vás najviac ovplyvňuje, porozmýšľajte. Vaša prirodzenosť, ktorú máte vrodenú alebo prostredie spoločne s výchovou?

Príbeh klubu sa začal písať v roku 1885, keď ho založili robotníci z továrne škótskej firmy na konzervovanie. Nemohli si vybrať lepšie miesto ako „Ostrov Psov“ a jeho miestne doky. Už sama o sebe štvrť najmenej vábivá z pomedzi iných v nablískanom hlavnom meste. Ťažké pracovné podmienky, chudoba a nulové životné vyhliadky. K čomu sa upäť, aby sa človek neopustil? Istý psychológ menom William James napísal esej, kde sa snažil porozumieť ľudskej náruživosti v konfliktoch, agresii a vojnách. Dospel k názoru, že to u nás vyvoláva pozitívne psychologické efekty, rozumej – cítime sa dobre. A ak sa dobre pozrieme na dejiny, sú popretkávané a tvarované násilím. Takže o tejto teórii sa s ním hádať nebudem, len vyvediem rýchly záver s pointou, na ktorú  nedočkavo čakáte. Šport ako taký, a najmä futbal kvôli jeho rozšírenosti, pomáha prekonať spomínané nutkanie ľudskej rasy.

Lenže niekedy ani to nestačí. Fanúšikovia millwallských Levov nevynašli chuligánstvo, len k nemu prirodzene inklinujú. Príbeh tejto pliagy športu je totiž príliš zložitý na to, aby sa dal zvaliť len na jeden klub. A hoci médiá sa všemožne snažia, často tým len prilievajú do ohňa, ktorý sa údajne snažia zahasiť. Preto by nikto nemal byť zástancom kolektívnej viny, niekedy si však nevyberiete a veziete sa v tom chtiac nechtiac. Rovnako ako klub samotný, ktorý sa nálepky národných grázlov snaží zbaviť už vyše polstoročia. Neobhajujem primitívne indivíduá so zlými sklonmi všetkých druhov na tribúnach, obhajujem klub ako inštitúciu, ktorá si svojich priaznivcov žiaľ nemôže vyberať. Nemôže, lebo sa to nedá. Môže sa od nich len dištancovať, robiť všetko preto, aby sa činy porovnateľné so zvieracími inštinktmi (práve som asi urazil všetky tvory na Zemi) už viac neopakovali. Veď napokon, čo je klub bez jeho fanúšikov? Prázdna, suchá škrupina bez účelu.

Ako povedal Reg Burr, bývalý predseda klubu: „Millwall je vhodný vešiak, na ktorý futbal a spoločnosť môžu zavesiť svoje problémy“. Niektorým sa podarí vymazať to zlé. Respektíve zabudnú a nikdy viac si nespomenú. Iní stále zostávajú povestní. Povedal by niekto z vás o Cardiff City, že mali jednu z najväčších, najaktívnejších a najtrestanejších chuligánskych skupín? Asi nie. Millwall, smolný na spoločnosťou spočiatku tolerovaný pionierizmus svojich verných, bol však vždy v centre diania a pútal pozornosť. A nutne podotknúť, že ak sa aj dnes naskytne príležitosť, neostáva nevyužitá. Takže, prirodzenosť alebo prostredie?

O tejto téme by sa dalo písať donekonečna. Ale nám ide len o tých deväťdesiat minút v sobotu. Rovnako tak aj domácim. Tých vedie klubová hráčska legenda, Neil Harris, čo by najlepší strelec v neslávnej histórii. Keď skončil ako hráč, okamžite vzal rádovú trénerskú pozíciu na The Den a pred jeho dosadením do funkcie manažéra, si dvakrát strihol rolu dočasného. Ani jeho práca na plný úväzok však nestačila na jar 2015 a Millwall zostúpil do League One, kde pobudol dva roky a až druhé play-off finále po sebe stačilo k navráteniu druholigového statusu. Odtiaľ s obľubou poľujú na pohárové skalpy, a že sú v tom úspešní, svedčí bilancia troch štvrťfinále v Ligovom pohári a štyroch semifinálových účastí FA Cupu. Na pozore by sme mali mať práve preto, najmä ak sú doma. V sezóne 2016/17 vyradili v najstaršej klubovej súťaži hneď tri tímy z Premier League po sebe. Bournemouth, Watford a Leicester padli za obeť drsnému prostrediu Cold Blow Lane, ktoré vás všemožnou kombináciou nemysliteľných nadávok zneistí pri každej príležitosti.

Súper nemá najlepšiu sezónu, hoci v posledných týždňoch si zo šiestich zápasov pripísal štyri výhry, takže forma tam je. Chvalabohu, hráči ťahajúci mužstvo minulý rok za skvelým ôsmim miestom sa v kádri už nenachádzajú. Stále si však treba dať pozor na mená ako Morrison či Cooper s Fergusonom, hroziaci zo štandardných situácii. Tom Bradshaw, Tom Elliott, Ben Amos a Conor McLaughlin sú indisponovaní zraneniami a zimná posila Ben Marshall nemôže nastúpiť. Krídelná hra bude kľúčová z hľadiska rýchlosti, na ktorú domáca obrana bude len ťažko reagovať. Dámy a páni, čaká nás tvrdý zápas, kde prvý gól bude rozhodujúci.

Up The Toffees !!!

Čo: Millwall FC – Everton FC, 4. kolo FA Cup
Kedy: 26.1. 2019 od 18:30 SEČ
Ako: Digi Sport 4, priamy prenos 
Kde: The Den – Zampa Road, Londýn SE16 3LN (kapacita: 20 146)
Rozhodca: M. Oliver Asistenti: S. Bennett, D. Cann Štvrtý rozhodca: P. Tierney