Newcastle United – Everton 3:2

Nevysvetliteľný úkaz menom Everton znova úradoval. Je to len druhý raz v ére Premier League, čo sa Toffees vzdali dvojgólového vedenia v prospech vlastnej prehry.

Naposledy sa tak stalo v septembri roku 2000, na trávniku White Hart Lane. Paralely? Bohužiaľ, žiadne. Vtedajším Karamelkám sa pod vedením Waltera Smitha nedarilo ešte výraznejšie ako dnes. Vlastne, prečo nedarilo? Dá sa porovnávať súčasná situácia s tou vtedajšou? Len veľmi ťažko.

Finančné ťažkosti spojené s krachom investície americkej NTL, nútený predaj Jeffersa s Ballom a dlhodobé zranenia kľúčových hráčov. Výsledok nemohol byť nič iné, ako náročný boj o zotrvanie v najvyššej súťaži. Vtedy nás delilo osem bodov od Manchestru City, ledva predstaviteľného na osemnástej pozícii, pripravujúceho sa na život vo Football League First Division.

Ako som už raz spomínal na konci istého reportu, je treba sa zmieriť so status quo a prijať aspoň istú dávku realizmu. Tá by vám mohla pomôcť pochopiť a uveriť včerajším udalostiam. Lebo aj dvadsaťštyri hodín po, stále mám pocit, že to nemôže byť pravda. Darmo sa štípem do celého tela. Nie a nie zobudiť sa. No a teraz ten sen…

Do zostavy sa dostal Richarlison s Gomesom, a na poslednú chvíľu pribudol aj Kenny, ktorý nahradil chorého a nevyspatého Colemana. Aj napriek zmenám sa hostia veľmi rýchlo dostali do hernej pohody a začali dominovať ako na lopte, tak na nebezpečnosti vypracovaných šancí. Tie kvalitnejšie prichádzali zväčša po našich protiútokoch. K videniu však bola aj pekná kombinačná hra s množstvom narážok na jeden dotyk. Jednoducho ukážka sebavedomého tímu, ktorému nechýbala ani zdravá agresivita.

Prvý gól stretnutia padol pod vyhranom hlavičkovom súboji Digneho, ktorému loptu šikovne vrátil späť Bernard a poslal ho tým do skvelej pozície na center do vápna. Loptu jemne pred päťkou pohladil hlavou DCL, čo sa ukázalo ako perfektne umiestnené zakončenie. Dlho sme sa radovať ale nemuseli. Ritchieho nadýchaný center Rondónovi nedokázal Pickford chytiť ani vyraziť, čo rezultovalo v zachraňovanie situácie tým najnešťastnejším spôsobom. Rugbyovým, a to je pri badateľnom úmysle jasná červená karta a pokutový kop v jednom.

Je dosť pravdepodobné, že ak by sa Jordan na Rondóna nevrhol, Venezuelčan by mal ľahkú cestu k vyrovnaniu. Celú situáciu však rozhodca pravdepodobne nevidel jasne, a tak sa nášmu šťastnému brankárovi neušla karta žiadnej farby. Dokonca si vypýtal aj vykúpenie, keď penaltu Ritchieho bravúrne vyrazil nohami. V tom šťastie ani náhoda žiadnu rolu nehralo. Everton tak mohol sebavedomo pokračovať ďalej a potvrdiť pravidlo „nedáš, dostaneš“.

Druhá využitá príležitosť teda prišla už o dve minúty neskôr. Pozitívne vyčnievajúci Bernard vysunul DCL do sľubnej pozície, jeho prihrávku však obrana odpratala len ku Gomesovi, ktorý pokračoval v akcii a v podstate zopakoval predchádzajúci pokus. Rozdiel bol v tom, že tentokrát si prihrávka našla Richarlisona, aj keď po vyrazení Dúbravkom. 0:2 – domáce mužstvo nervózne, čo sa môže pokaziť?

Po prestávke všetko. Zrkadlový opak prvého polčasu. Zo šatní vyšli Magpies v nútenej zmene formácie. Krajný bek Dummett nahradil stopéra Lascellesa so zraneným kolenom, čiže zverenci Beníteza prešli z 5-4-1 na 4-3-3. Prvých pätnásť minút takmer žiadna zmena, dokonca šance na 0:3. Lenže Newcastle nepoľavoval. Hnaní domácim publikom dokonca stupňoval svoj výkon podobne, ako my pred týždňom proti Liverpoolu. Ich prvý gól potom jednoznačne započal nevyhnutné.

A zapotreby bol len jemný oblúčik Péreza ponad obranu, ktorý z voleja upratal popod našu, a zatiaľ anglickú, brankársku jednotku. Následne na 2:2 vyrovnával stále akčný Pérez. Práve on reagoval najrýchlejšie na Pickfordom čudne vyrazenú strelu Almiróna, vypálenú z úctyhodnej vzdialenosti. Poznáte tie staré známy pocity, zlúčené s realitou pri fenoméne déjà vu?

Odvrátený roh sa znovu dostal do šestnástky, to nevadí, že k hráčom v ofsajde. Aj tak by sme s tým nič nespravili, pretože nehráme do hvizdu rozhodcu. Vyklusávame, zatiaľ čo si súper pred nami spracováva loptu na streľbu. Ak nebudú hrať všetci rovnako zanietene, stále sa nájdu hráči ako Pérez, na úspešné dokonanie obratu 3:2. Ak sme mali mierny náznak stúpajúcej formy z posledných dvoch duelov, teraz je nadobro stratený a pozitívne vyhliadky sú v nedohľadne.

Prečo sme si pripísali nula striel na bránu v druhom polčase? Prečo takticky nefaulujeme? Aj kvôli týmto nezodpovedaným otázkam neviem spočítať, koľko druhov negatívnych emócii sa vo mne nahromadilo za tak krátky čas. Labilná psychika, strata koncentrovanosti, nedostatok vokálnych lídrov na ihrisku a aj na lavičke. Reaktivita miesto proaktivity. Strhujúce predstavenie, vlastným menom Kolaps.

Muž zápasu: Ayoze Pérez (BBC/Sky)

Góly: 18´ Calvert-Lewin, 32´ Richarlison, 65´ Rondón, 81´ Pérez, 84´ Pérez

ŽK: 42´ Lascelles, 53´ Kenny, 70´ Schar, 89´ Shelvey

Newcastle United FC: Dúbravka – Yedlin, Schar, Lascelles (46´Dummett), Lejeune, Ritchie (73´Kenedy) – Pérez, Hayden, Ki (79´Shelvey), Almirón – Rondón

Everton FC: Pickford – Kenny (87´Walcott), Keane, Zouma, Digne – Gueye, Gomes, Sigurdsson –  Richarlison (75´Mina), Calvert-Lewin, Bernard (82´Lookman)

Rozhodca: Lee Mason

Počet divákov: 52 242, St. James´ Park (Newcastle)