Crystal Palace – Everton 0:0

28/04/2019 9 Od BlueBlooded

Po veľkých výsledkoch prichádza sklamanie na oboch stranách. Tentokrát je však pre nás menšie, pretože patričný výkon sa konečne dostavil aj na trávniku súpera.

Ale aj tak predsa nastal čas karhať. Koho a čo je zrejmé, alebo nie? Ak sa vám niečo v športe zvyčajne vypomstí, tak je to premrhanie príležitostí a Everton, ten už túto sezónu toho premrhal za dvoch. A keď sa aj javí, že by mu to mohlo prepiecť, opäť raz zaváha.

Pozitívne myslenie môžeme odložiť nabok a naladiť sa na realitu. Siedme miesto a s ním aj stále teoretická šanca zahrať si európsky pohár je preč. Nie síce matematicky, ale zbytočne by sme živili naivitu. Ja som ju doteraz živil za vás. A je to celkom únavné.

Naopak, opisovanie bezgólového zápasu, to sa zvládne veľmi rýchlo a ľahko. Toffees v ňom nastúpili bez zmeny po domácom výprasku United a to pomerne prekvapivo. Manažér Silva totiž strašil boľavým rebrom Richarlisona a chorobou Walcotta. Ani jedno sa nepotvrdilo.

Kto vie, akoby vyzeral zápas, byť vyžiadaných absencií? Chceme to vedieť? Ja radšej nie, aj keď som dúfal, že sa udejú. Podstatné teda je, že nastúpili v plnej sile a zodpovedne prevzali kontrolu nad zápasom. Diktovali tempo, držanie lopty a vlastne všetky štatistiky potvrdzujúce hernú dominanciu.

Ale už keď sme nepremenili prvú stopercentnú príležitosť, bolo jasné, že bezzubí sýti neodídeme. V tomto trende sme pokračovali po celú dobu stretnutia, ktoré ponúkalo veľa pekne rozvíjajúcich sa akcií, ale bez úspešnej koncovky, či finálnej prihrávky.

Spomínaná prvá príležitosť sa naskytla pri odkope Pickforda, ktorý našiel Calverta-Lewina. Ten však úplne voľný pred brankárom totálne zlyhal a ukázal, že síce je na správnej ceste, ale nie na jej konci. Jeho výkon sa tak niesol v podobnom duchu až do vystriedania Tosunom.

Svoj deň nemal ani Bernard. Pri niekoľkých nesprávnych momentoch ho včera neposlúchala inak brilantná technika a i keď v druhom polčase nastrelil tyčku, nebol to žiarivý výkon. Konštrukciu brány trafil aj Digne, skôr ale nechtiac, keď sa snažil nájsť hlavu Turka.

Ten mal znova menej času, ako by potreboval na ovplyvnenie diania. Jeho drzá pätička z pred malého vápna takmer značila menší zázrak, lenže veľké čary si pre seba nechal brankár domácich, keď ju len reflexívne vyrazil cez nechápavé pohľady prizerajúcich sa Evertonians.

Pre znázornenie duelu si môžete predstaviť ten pocit, keď ste na hojdačke, sám a idete takmer na doraz. Nikdy však nie za hranicu, ktorá vás vracia naspäť. Stále máte tie pekné pocity motýlikov v bruchu. Ale žiadny adrenalín, keď zistíte, že z nej môžete aj vyletieť.

Everton sa totižto pekne držal bezpečných hraníc remízy. A ani nepomyslel, aké by to bolo skúsiť zariskovať a prekročiť pomyselnú adrenalínovú hranicu, predstavujúcu rozdiel medzi výhrou, remízou a v tom horšom prípade, odtrhnutím hojdačky.

Neberte ma zle. Som svojským spôsobom kritický. Možno neprávom, lebo sme podali jeden z najlepších výkonov vonku v tomto ročníku. Ale jednoducho nedokážem akceptovať nahováranie si, že sme spravili všetko, čo sa dalo. Že sme si zaslúžili vyhrať. Pretože to nie je pravda. A Marco má čas do začiatku novej sezóny aby dokázal, že si je toho vedomý.

Zostrih zápasu nájdete na oficiálnej stránke klubu tu.

Muž zápasu: Seamus Coleman (Sky) Idrissa Gueye (BBC)

ŽK: 10´ Milivojević, 74´ Kouyaté

Crystal Palace FC: Guaita – Wan-Bissaka, Kelly, Dann, van Aanholt – McArthur, Milivojević, Kouyaté, Meyer (72´Townsend) – Zaha, Benteke

Everton FC: Pickford – Coleman, Keane, Zouma, Digne – Gueye, Schneiderlin – Richarlison, Sigurdsson (86´Walcott), Bernard (84´Lookman) – Calvert-Lewin (73´Tosun)

Rozhodca: Lee Mason

Počet divákov: 25 789, Selhurst Park (Londýn)