Ďalšia zhasnutá nádej

Everton má, zdá sa, talent na nevyužívanie potenciálu. Brendan Galloway dnes ukončil svoje trápenie a upísal sa čerstvému nováčikovi v Championship. Zadarmo.

Tým šťastlivým klubom je Luton Town. The Hatters, sídliacich na desaťtisícovom Kenilworth Road, má pod palcom stará známa tvár. Tú si môžete pamätať ešte z čias Roberta Martíneza a konkrétne ide o jeho pravú ruku, Graema Jonesa.

Štyridsaťdeväťročný Angličan, ktorý nášho španielskeho ex-manažéra sprevádzal vo Swansea, Wigane a aj v belgickej reprezentácii, usadol na lavičku čerstvého majstra League One ani nie pred dvoma mesiacmi. Práve začiatkom mája sa naňho obrátil klub zo stredovýchodu Anglicka, aby nahradil ešte v zime odišlého Nathana Jonesa. Ten prevzal Stoke City.

A tak odvážny krok vedenia strieda odvážny krok nového manažéra. Inak sa totiž nedá nazvať získanie dvadsaťtriročného obrancu z Evertonu. Keďže si Toffees vážia morálne i etické hodnoty, a pravidelne poskytujú nielen futbalové druhé šance druhým, netreba dumať nad tým, prečo došlo k rozviazaniu už len ročného kontraktu, s údajným platom 23 tisíc libier týždenne.

Everton mu šancu už nedal

Galloway, ktorý do svojich šiestich rokov žil v Zimbabwe, mal kedysi predpovedanú veľkú budúcnosť v spojení s Evertonom. V MK Dons, odkiaľ na Merseyside prestúpil v roku 2014 za zhruba pol milióna libier, sa stal najmladším hráčom debutujúcim v prvom tíme. Pravidelne nastupoval na ľavej obrane, stopérovi, alebo dokonca v strede zálohy.

Aj ako nová akvizícia sa dočkal na konci sezóny 2014/15 debutu v Premier League, v posledných dvoch zápasoch. Záblesky proti West Hamu a Tottenhamu sa zaryli fanúšikom do hláv a preto nebolo prekvapením, keď v nasledujúcej sezóne dlhodobo zraneného Bainesa nahradil práve on.

Očarenie pokračovalo, ale bez dlhšieho trvania. Vyzdravenie konkurentov a vlastné problémy s kolenom vyradili Brandona z participácie na jarnej časti sezóny. Po odchode Martíneza jeho vývoj a napredovanie mohlo pokračovať, lenže Ronald Koeman nebol známy trpezlivosťou a dôverou v mladíkov. Rýchlonohý obranca teda odišiel zbierať skúsenosti na hosťovanie.

Takéto krátkodobé účinkovania v iných kluboch by malo pomôcť mladým hráčom v rozvoji. Ale len v prípade, ak sa vyberú správne. Dôležité je, aby v prvom rade z nich profitoval samotný hráč. Ak sa tak nestane, kariéru to môže posunúť závratným spôsobom nadol. A to bol prípad aj Brandona Gallowaya.

Nepodarené hosťovania

Prvým hosťovaním do neľútostného prostredia boja o záchranu sa to začalo. Vo West Bromwichi vtedy vládol pragmatický Tony Pulis. Šiltovkár, nie príliš vľúdny k mladým hráčom, keď mu dennodenne horí pod zadkom, ako hlavná náplň povolania. Na margo hosťovania nášho hráča vtedy povedal:

„Samozrejme, že by chcel hrať viacej, ale má to naozaj ťažké pri konkurencii Allana Nyoma a Chrisa Brunta, ktorý na jeho pozícii hrajú naozaj dobre.“

Slová chvály zámerne vynechám, pretože je absolútne jedno, že máte skvelý prístup a prísľub do budúcnosti, keď miesto vás na ľavej obrane hráva pravonohý pravý obranca, alebo ľavý záložník. Pri porcii ôsmich zápasov ste jednoducho len do počtu.

Z takejto skúsenosti sa len musíte otriasť a poučiť sa. No nielen vy. Mal by sa aj klub samotný. Avšak to sa nestalo a z kaluže Premier League ho poslali do blata Championship. Zostúpený Sunderland si vybral rovno dvojicu hráčov Toffees a tak Gallowayovi robil neúspešnú spoločnosť aj Browning. Áno, ten, momentálne v Číne.

Na Wearside sa mu síce dostalo o pár minút na ihrisku viac, ale celkovo to bolo ešte horšie. Vyhadzov manažéra Graysona. Zmrazenie Chrisom Colemanom. Ďalší a neúspešný boj o záchranu. Brandon nebol jediný, komu sa nedarilo. Hosťovania na Stadium of Light nevyšli ani hráčom ako Clarke-Salter, Ovie Ejaria a Jonny Williams. Žeby neskúsenosť potrebná na záchranu?

Klub si môže spytovať svedomie

Materský klub aj hráč sa teda po dvoch rokoch ocitli v nepríjemnej situácii. Kto bol na vine? Klub za nedostatočné vedenie hráčovej kariéry? Alebo hráč za vlastnú neschopnosť presadiť sa v tvrdom prostredí profesionálneho futbalu? Nemohol radšej Galloway ostať v prvom tíme?

Mal by síce limitovaný herný čas, ale bezpečné prostredie. Navyše, pri posledných sezónach, ktoré trápili Leightona Bainesa zraneniami, je podivuhodné, že bez vhodnej alternatívy sme ochotní púšťať vlastné perspektívy k vode a voliť z núdze cnostné riešenia typu Martina. Veď napokon, hovoríme o mládežníckom reprezentantovi v štyroch vekových kategóriách až po U21.

Poslednú sezónu napokon Brandon skončil vo výbere U23. Podarilo sa mu dostať naspäť do formy a po vážnejšom zranení aj späť do kondície. Ako povedal o ňom Unsworth, túto sezónu sa ho snažil „prebudovať“. Na jar bol dokonca na Finch Farm pozvaný na tréning s prvým tímom. Ale ako už vieme, ďalšie kroky tohto obrancu, ktorý si naposledy obliekol kráľovskú modrú v roku 2015, povedú inam. Veľa šťastia.

(foto zdroj: lutontown.co.uk)