Hlásenie: Poctili sme Prahu

Už je tomu vyše mesiaca, čo sme sa vrátili z menšieho výletu do hlavného mesta Českej republiky. Mali sme tam totiž poctivú úlohu a to podporiť charitu.

Áno, čítate správne. My, malý československý fanklub, držiaci palce zahraničnej športovej organizácii, sme sa už druhý rok po sebe rozhodli, že využijeme nám dostupné zdroje, zorganizujeme dražbu a výťažok venujeme na dobročinnú vec. Podarilo sa. Sme na to hrdí a chceme sa vami o to podeliť.

Ak ste pozorne čítali články o tejto udalosti, iste si pamätáte, že sa nám podarilo vyzbierať 290€. To je úctyhodný počin vzhľadom na náš počet. Neprekonali sme síce minuloročnú sumu, ale to nevadí, lebo osud to zariadil dodatočne. Po oneskorenom dare sa číslo vyhuplo na 340€! To je v prepočte takmer 8 800 českých korún.

Sme radi, že naši členovia cítia klubovú kultúru a snažia sa ju udržovať aj inak, než len pri povzbudzovaní na tribúnach, či s pivom v ruke za stolom. Všetkým zúčastneným preto patrí naozaj veľká a srdečná vďaka, ktorá nemohla byť niektorým pre zaneprázdnenosť vyjadrená pri odovzdávaní, uskutočnenom v priestoroch Nadácie Terezy Maxovej.

Tá sídli v Prahe a navštíviť ju sa odhodlalo šesť ľudí. Slovenská časť si vybrala cestovanie vlakom, ktoré v pohodlí a dobrej nálade úspešne zvládla. Navyše, podával sa k tomu Bernard, takže nebolo o čom. Na hlavnom nádraží nás už čakala česká časť a započali sme pešiu púť mestom, hnaní hladom.

Po ukojení základných i pivných pudov sme zavítali do spomínanej nadácie. Tá veľkou zhodou okolností bola na rovnakej ulici ako naša gastronomická destinácia. Zazvonili sme, vyšli početné schody a zvítali sa s pracovníčkami organizácie, ktorú sme si zvolili za príjemcu nášho daru. Usadili nás za okrúhly stôl a potom to začalo.

Teraza Maxová a spriaznení ľudia okolo nej to spolu ťahajú už od roku 1996. Ona sama tvrdí, že práve kvôli vlastnej životnej skúsenosti, kedy ju najviac podržala rodina, si uvedomila dôležitosť tejto sociálnej skupiny, ktorá má najmä v detstve na  vývoj človeka najväčší vplyv. Keď ste totiž na niekoho odkázaný, nemáte na výber.

Základným poslaním nadácie je preto každému dieťaťu umožniť vyrastať v rodine. Nie je to ľahká úloha. Len v Českej republike sa počet detí vyrastajúcich v ústavnej výchove pohybuje rádovo v desiatkach tisíc. Preto sa členovia tejto organizácie snažia pomáhať tromi rôznymi spôsobmi, ktoré tvoria základ ich činnosti.

Prevencia, podpora náhradného rodičovstva a kompenzácia nedostatkov ústavnej výchovy. Toto všetko prispieva k zníženiu počtu detí bez rodín. Naozaj neoceniteľná snaha v očiach najmenších a bezbranných. Viete si predstaviť, že by bola práve vaša životná cesta závislá na dobrej vôle cudzích ľudí?

Debata postupne nabrala priateľský charakter, čas prestal hrať svoju rolu a ani sme sa nenazdali, trávili sme v priestoroch na Lazarskej ulici vyše pol druha hodiny. Prebrali sme snáď všetko. Od charitatívneho poslania nadácie, cez našu fanklubovú históriu a dobročinnosť Evertonu, až po politickú situáciu v oboch krajinách.

Nezabudnuteľný zážitok s hrejivým pocitom pri srdci, ktorý nás sprevádzal ešte po zbytok dňa. Ten sme strávili spoznávaním Prahy a večer utrpením v miestnom pube. Ako iste viete, večerný zápas, ktorý bol na našom programe výjazdu, nedopadol podľa optimistických predpokladov. Aston Villa bola nad naše sily.

Na sklonku dňa sme sa teda ešte prešli nočným srdcom pražským, zajedli, zapili sklamanie a pobrali sa vyspať z celodenných zážitkov. Na druhý deň pokračovala turistická nálada a po vzhliadnutí významných lokalít a spoločnom obede nastal čas lúčenia. A veru bolo za čím banovať. V tradícii musíme pokračovať…

Up The Toffees !!!