Onyekuru: Na vine je Anderlecht

Nigérijský útočník nedávno vlial trochu svetla do udalostí, ktoré mu zabránili v kariére na Merseyside. Sedemmiliónová posila si nikdy za The Toffees nekopla.

Ako píše história, Henry Onyekuru prišiel do Evertonu na konci júna 2017 z belgického Eupenu. Na sezónu ho ale ešte nechali hosťovať v Anderlechte, keďže v Anglicku nedostal pracovné povolenie. Karamelky v tej dobe prebili záujem aj väčšieho PSG a najlepšieho strelca belgickej ligy predchádzajúcej sezóny získali.

„Po sezóne 2016/17 som mal v Paríži zdravotnú prehliadku. Stretol som sa s prezidentom, ukázal mi štadión a spravil som všetko o čo ma žiadali. Avšak musel som počkať do nasledujúceho dňa na oficiálne oznámenie, pretože podpisovali ešte jedného nového hráča a chceli nás oznámiť naraz.“

„Premýšľal som o tom. Nemám rád francúzsku ligu a Premier League bol môj sen. Hovoril som s Koemanom a Josephom Yobom o Evertone. Koeman mi povedal, že ma potrebuje do tímu a dúfajú, že mi zoženú pracovné povolenie. Takže mám trénovať a v lete sa uvidí.“

„Yobo videl, že ma spájajú s Arsenalom. Tak mi poradil. Povedal, že mám ísť do Evertonu a uvidí sa, ako mi to pôjde. Ak by to išlo dobre, potom by som mohol prestúpiť do Arsenalu. Myslel si, že prestup do Evertonu bude pre mňa dobrý krok. Bolo to ako splnený sen.“

V súčasnosti je 22-ročný krídelník na hosťovaní v Galatasarayi z materského Monaka, a nálepka jedného z najväčších talentov Európy je preč. Ako sa rozpamätal pre portál The Athletic, za všetko vraj môže zranenie kolena, ktoré si v onej sezóne za Anderlecht privodil. Následné nezhody v spôsobe liečby totiž spôsobili, že sa Henry nedostal do výberu na MS 2018.

„Anderlecht chcel, aby som išiel na operáciu, ale Everton povedal nie a požiadal ma, nech prídem späť do Anglicka. Bol som na kontrole a jeden z tamojších špecialistov povedal, že mi stačí ak si prejdem rehabilitáciou a budem v poriadku za pár mesiacov. Býval som teda v Liverpoole a bolo to ťažké obdobie.“

„Musel som sa o seba postarať, pokým som bol zranený. Cítil som sa zle. Všade som musel chodiť sám na barlách. Jediné, čo som musel robiť každý deň, bolo jesť a ísť na rehabilitáciu, zatiaľ čo moja rodina bola stále v Belgicku.“

Vedenie Anderlechtu, a hlavne manažér Hein Vanhaezebrouck, boli rozčúlení, že Onyekuru sa riadil pokynmi, ktoré dostal od Evertonu a podrobil sa len rehabilitácii miesto riadnej operácie. Potom, čo v prvej polovici sezóny dal 10 gólov, sa z ničoho nič objavila trénerova nedôvera a Henry si už viac nekopol.

„Vrátil som sa do Belgicka pripravený hrať. Ale musel im zavolať až tréner Nigérie a poprosiť Anderlecht, nech mi dovolia hrať aspoň 15 minút, nech vedia, že som OK. Môj kouč bol totiž blázon. Keď sme prehrali, bola to naša vina. Keď sme vyhrali, vravel, že to kvôli nemu. Strieľal som góly, aj tak mi ale vravel, že som bol na hovno a podobne.“

„Boli nahnevaní. Aj pre fakt, že moja zmluva mi dávala právo rozhodnúť sa, či tam zostanem aj nasledujúcu sezónu. Nový prezident klubu zúril a pýtal sa: ,Kto spravil túto zmluvu?‘ Chceli aby som tam ostal ešte jeden rok. Ale ja povedal som nie, pretože kvôli tomu čo spravili, som nemohol ísť na Majstrovstvá sveta.“

„Najväčšia šanca, ako získať pre mňa pracovné povolenie, bola ísť na Majstrovstvá sveta. Plán spočíval preto v tom ísť z Evertonu do Anderlechtu. Mal som z toho dobrý pocit. Boli v Lige majstrov a ja som chcel získať viac skúseností a hrať proti veľkým klubom. Preto Everton tlačil na Anderlecht aby som hral.“

„Bolo to obrovské sklamanie. Ako keby ma zasiahla bomba. Je to najväčší turnaj na svete a každý tam chce byť.“

Prekvapivý prestup do Francúzska

V Belgicku Onyekuru teda nezostal. Požičal si ho Galatasaray a Nigérijčan zasiahol do štyridsiatich štyroch zápasov, v ktorých strelil šestnásť gólov a na ďalších šesť prihral. S národným výberom sa dokonca zúčastnil aj na Africkom pohári národov. Odohral však len dvanásť minút pri prehre s Alžírskom.

Povolenie mu úrady opäť neudelili a Brandsovi došla trpezlivosť pri vidine dobrého biznisu. Záujem prejavili aj v Turecku, lenže ich problémy s financiami by znamenali len ďalšiu pôžičku. V tom vstúpilo do hry Monako, ktoré si mohlo dovoliť cenovku Evertonu. Tá sa pohybovala okolo 13 miliónov libier.

„Nemal som pracovné povolenie a ani hlavou som nebol v Evertone, pretože som vedel, že by som ho nedostal. Prestup do Monaka ale nebol plánovaný. Chcel som ísť späť do Galatasaraya po Africkom pohári národov, ale z ničoho nič som dostal telefonát od športového riaditeľa Evertonu, že pre mňa našli dobrý klub.“

„Už prebiehali rokovania, že sa vrátim do Turecka, ale potom Everton povedal, že nie je možné aby som tam íšiel hosťovať dvakrát. Vedel som, že chcú aby som šiel do Monaka. Nemal som na výber. Nechcel som na nič tlačiť, ani robiť problémy, keďže som si bol vedomý, že by som sa vrátil do Evertonu a trénoval sám, bez tímu.“

„Nebolo to moje rozhodnutie ísť do Monaka. Chcel som ísť naspäť do Galatasarayu. Tá celá vec s Monakom nevyšla podľa predstáv. Mal som pár problémov s Jardimom. Po druhom zápase mi vysvetlil, že mení formáciu na dvoch útočníkov a bez krajných záložníkov. Moja pozícia, čo je ľavé krídlo, preto nebola potrebná.“

„Požiadal ma, aby som bol pokojný a naďalej trénoval. Tak som trénoval pár mesiacov bez hrania a on mi odmietol čokoľvek na to povedať. Odvtedy sme začali mať problémy. Vedel som, že Monako mi v zime dovolí odísť, tak som tvrdo pracoval, aby som neprišiel do Galatasarayu ako prepadák.“

„Teraz som šťastný. Galatasaray je jeden z najväčších klubov v Turecku a každý rok hrajú o titul a účasť v Lige majstrov. Chcem byť v špičkovej lige, ale neponáhľam sa. Minulú sezónu som bol pripravený, no nestalo sa. Takže teraz sa chcem len pozerať, ako sa to vyvinie.

(pôvodný rozhovor: The Athletic.com / foto zdroj: www.aa.com.tr)