Trpký odchod spálil mosty

06/06/2021 10 Od BlueBlooded

Šokujúca dohra utrápeného konca sezóny v podaní Carla Ancelottiho stále zanecháva fanúšikom pachuť v ústach. O zákulisií, ako odišiel, čo povedal, sa dozviete v článku.

Veľa Evertonians sa stále ešte spamätáva z tak rýchleho sledu udalostí, ktoré rezultovali už k x-tému hľadaniu nového manažéra The Toffees v poslednej dekáde. A nie sú sami. Všetok personál, vrátane hráčov – poväčšine na dovolenkách, ale aj samotná správna rada klubu nemohla uveriť, čo sa to práve udialo.

Utorok bol ten povestný posledný deň talianskeho režimu na Finch Farm. Ale už len formálne. Odchod bol prakticky hotový, žehlili sa posledné detaily a „ľahké“ právnické vyrovnania. Ancelotti totiž mal v zmluve klauzulu o takomto spôsobe odchodu, čo je v dnešnom futbale bežná a zaužívaná prax.

Ako uvádzajú nemenované zdroje The Athletic, a aj Liverpool Echo, nikto sa zbytočne nenamáhal tento nezvratný osud nejakým spôsobom oddialiť. Rovnako, ako je to pri hráčskych odchodoch, ani nespokojný tréner k ničomu dobrému nepovedie. Everton jednoducho v potravinovom reťazci ťahal za kratší koniec.

Prekvapenie nabralo novú definíciu

Ešte minulý týždeň, čo nie je tak dávno, mal Ancelotti stretnutie so športovým riaditeľom Marcelom Brandsom. Diskutovali o kľúčových letných mesiacoch, ktoré by stáli za nutným úspechom budúcej sezóny. Letná príprava, turnaj na Floride, nové posily. To všetko, vrátane sťahovania asistenta a syna manažéra v jednej osobe do nového domu na predmestí Liverpoolu, ani štipkou nenaznačovalo, že sa beh modrých dejín navždy zmení. A kde Everton mieni, Real Madrid mení. Ale vôbec tomu tak nemuselo byť.

Po odchode Zidana sa Carlove meno ani náhodou nespomínalo s najväčšou frekvenciou. Pred definujúcim víkendom to bola pre celý Everton iba kačica, ktorá sa za štyridsaťosem hodín vzkriesila do reálnych kontúr po tom, čo Taliana španielsky gigant oslovil v pondelok s konkrétnou ponukou. Podľa zákulisných informácii The Athletic sa mal Ancelotti vyznať dôverovanému francúzskemu novinárovi, Fredericovi Hermelovi z rádia RMC:

„Vôbec som to neočakával. Naozaj som tomu neveril, keď mi zavolali. Ani na moment som si nepomyslel, že by sa Real Madrid po mňa vrátil.“

Od toho momentu mal vraj 61 ročný manažér v hlave jasno, a veľmi rýchlym spôsobom nenechal nikoho v Evertone na pochybách, že by si nechal takúto príležitosť ujsť. Chcel odísť čo najskôr.

Úprimný bol, ale stále rovnako ambiciózny

Počas svojho celého pôsobenia na Merseyside bol vzťah Carla k severu Anglicka, ku klubu aj k inému druhu futbalové prostredia – rozumej menej úspešnému – pozitívny. Tí, čo k nemu majú a mali blízko, stále tvrdia, že Ancelotti hovoril pravdu, keď vyznával všetky svoje pozitívne emócie, ktoré v ňom vyvolával rodinný Everton, a životný štýl mesta Liverpool. So slnečným Madridom ťažko porovnateľný. Rečiam o znížení jeho platu v hlavnom meste Španielska taktiež netreba veriť.

Pre tých, čo poznajú Ancelottiho charakter, sme pravdepodobne všetci boli tak trochu naivní, vrátane vedenia klubu, keď sme si mysleli, že za jeho prívetivým zovňajškom, maskovaným aj vekom, sa vnútri neskrýva ten stále ambiciózny a vypočítavý víťaz, ktorému nejeden európsky veľkoklub vďačí za početné trofeje v kabinetoch. Ako sa píše v jeho knihe Quiet Leadership, z ktorej špeciálne pre Everton zverejnené úryvky som zatiaľ nestihol všetky preložiť tu na webe (a ktoré z pochopiteľných dôvodov ani už nepreložím), Carlo pri opise jeho vyhadzovu z Madridu spomenul svoj obľúbený film Krstný otec. Vraj mu to nemal za zlé, podobne ako Vito Corleone – „Nie je to osobné, je to len biznis.“  Zdá sa, že podobný princíp sa môže uplatniť aj na Everton.

Šok, úplné prekvapenie, sklamanie, rozčarovanie v kabíne

Hráči po poslednom výprasku od Manchesteru City odišli na dovolenky, alebo na reprezentačné zrazy pred nadchádzajúcim Eurom. Ani jeden z nich čo i len netušil, že by sa o mesiac pri návrate na Finch Farm musel zoznamovať s novým šéfom lavičky, ktorý mu bude od novej sezóny veliť v Goodison Parku.

Nemenovaný hráč hovoril o „šialenom“ vývoji situácie, ale „dobrom kroku pre Ancelottiho“. Väčšina kádra ostala podľa zasvätených rozčarovaná, rozrušená, a niektorí ostali veľmi sklamaní. Údajne túto novinu niesol najhoršie Richarlison. Je známe, že práve Ancelotti ho presviedčal aby v Evertone vydržal dlhšie, než si on sám predstavoval. Svoju budúcnosť má preto prehodnocovať.

Ako sa k tomu postaví James Rodríguez, je otázne, ale predpokladajú sa rovnaké kroky v jeho tábore. Ako si mohli nielen fanúšikovia všimnúť, na sociálnych sieťach zavládlo medzi hráčmi výrazné ticho. Väčšina kabíny Ancelottiho jednoducho prestala „sledovať“ (okrem Richarlisona, Allana a Jamesa). Jediný, kto sa mu poďakoval, bol mladík Thiery Small za debut v prvom tíme. Je otázne, čo by vrelé priania od mužstva chýbali, ak by sa Carlo s hráčmi patrične osobne rozlúčil. Ak sa vôbec.

Panujú aj pochybnosti o trénerskom prínose

Ďalej podľa zdrojov Athleticu nie úplne všetci sú sklamaní z odchodu najslávnejšieho a najlepšie plateného manažéra v histórii klubu. Treba si priznať, že hoci tabuľka je náramne nabitá konkurencieschopnosťou (desiate a tretie miesto delí iba 10 bodov), umiestnenie Evertonu je náramné sklamanie vzhľadom na investície do kádra, vedeného tak renomovaným a skúseným manažérom.

Druhá polovica sezóny totiž priniesla viac otázok, ako odpovedí, ktoré sa týkajú mužstva, jeho herného prejavu, a opakujúcich sa zlyhaní pri jednoznačných domácich záležitostiach s papierovo slabšími tímami. Nemenovaný zdroj, ktorého športoví novinári Athleticu citujú, tvrdí, že vizitka Ancelottiho, čoby manažéra svetových kvalít, nie vždy zodpovedala dianiu na tréningoch.

Vraj priame rady a vedenie hráčov v konkrétnych herných situáciách a pri analýzach chýb často neprichádzalo. A to analytické stretnutia, spoločne s asistentom Ancelottim juniorom, boli pravidelne organizované. Ale inštrukcie od seniora neraz postrádali konkrétnosť. „Len hrajte“ bol častý pokyn.

Rešpekt a úctu stratil na palube lietadla do Madridu

Ako sme spomínali vyššie, že Carlo si pobyt na Merseyside užíval, hoci futbalová výzva to pre neho bola malá (možno aj preto neúspešná), a nie raz sa hovoril o veľkorysom prijatí od všetkých karamelovo zainteresovaných, tak začneme rozmýšľať, čo ho viedlo k nasledujúcim vyjadreniam, ktorými svojským nonšalantným spôsobom efektívne urazil jeho celú modrú ex-rodinu.

Lebo to je doslovné pomenovanie, kam Ancelotti počas svojho jeden a polročného pôsobenia na L4 patril. A neprešlo snáď ani 24 hodín odvtedy, čo naposledy zavrel dvere na svojej kancelárii, a už sa zapredával pred celým svetom staronovej mase uctievačov klubu, presvedčených o ich futbalovej nadradenosti.

„Musím Evertonu poďakovať, bol som tam veľmi šťastný počas toho roku a pol, ktorý som tam strávil. Atmosféra v klube bola pozitívna a ľudia tam tvrdo pracovali.“

Čo vám môžem povedať… Carlo Ancelotti nie je rovnaký tréner ako pred šiestimi rokmi. Som iný. Som o šesť rokov starší, s väčšími skúsenosťami. Môžem povedať, že boli pozitívne aj negatívne. Niekedy pozitívne, niekedy negatívne. V Evertone som sa cítil výborne. Je to veľmi rodinný klub. Vyskytli sa aj negatívne skúsenosti, ale je to tiež skúsenosť, ktorá vám umožní rozvinúť sa.“

„Každý klub má svoj cieľ. Každý má výzvu, ktorú chce splniť. Cieľom Realu Madrid je konkurovať a vyhrať Ligu majstrov a La Ligu. Cieľom Evertonu je hrať v európskych pohároch, bojovať o európske poháre. Úspech sa netýka iba zisku titulu. Úspechom trénera je dosiahnutie cieľa klubu. Everton nemá za cieľ vyhrať Premier League. Jeho cieľom je bojovať o európske poháre. Bojovali sme až do konca. Tento tím pred rokom bojoval, aby sa vyhol vypadnutiu, a myslím si, že boj o poháre až do posledného kola bol pre nich úspechom.“

Naozaj Carlito?

Áno, Everton má za cieľ dostať sa do kontinentálnych súťaží. A ak by sa tam pre budúcu sezónu prebojoval, bol by to úspech. Úspech a cieľ, ktorý Ancelotti cez všetky pozitívne predpoklady a drahú podporu vedenia klubu nesplnil. A to disponoval luxusom až siedmych kvalifikačných miest, s jednou novou súťažou.

Posun v tabuľke bol viditeľný. Až o dve miesta. Aj Martínez a Koeman boli vo svojej prvej sezóne úspešnejší ako on, a ten pre neho nehodný cieľ klubu splnili. Stred tabuľky je pre trojnásobného víťaza Ligy majstrov úspech? Garantujem pánovi Ancelottimu, že Evertonians očakávali omnoho viac.

Zámerne znižovať potenciál mužstva, draho vylepšeného jeho požiadavkami?

Nadhodnocovať vlastnú manažérsku neschopnosť, keď v tabuľke vidíme West Ham?

Ono, sledovanie potupných prehier so Sheffieldom, Fulhamom, Newcastlom, či Burnley nás naozaj nebaví. Nehovoriac o tom, že po väčšinu sezóny sme herne vyzerali, že o spomínaný zostup stále bojujeme my.

Tento rodinný klub má na viac. Nie raz to dokázal. A bez ohľadu na Carlov názor, si zaslúži rešpekt a úctu.

(fotozdroj: Football365 – edited)