Vedenie výber manažéra neunáhli

11/06/2021 22 Od BlueBlooded

Ani desať dní po prekvapujúcom úteku Ancelottiho do madridského Realu nie sme bližšie k spoznaniu mena jeho náhradníka na budúcu sezónu. Everton sa totiž neponáhľa.

Prečo? Všetci pevne veria, že klub sa chce poučiť z predchádzajúcich chýb. Moshiri, Kenwright a Brands – to sú mená, ktoré pri rozhodovaní o novom kormidelníkovi majú najsilnejší hlas. A ako sme si už všimli, ich názory sa zvyknú skôr nesúhlasne prekrikovať, než harmonicky súznieť.

To sa iste môže stať, keď si listujete zoznamom kandidátov, ktorých počítate na desiatky. Prvé hrubé triedenie nie je ťažké. Ale keď sa prepracujete k užšiemu výberu, tam zavážia detaily. No nie pre všetkých rovnaké. Zrejme najjasnejšiu predstavu má, a mal byť mať športový riaditeľ Marcel Brands.

Napokon, má to ako náplň svojej práce. Určiť a dodržiavať jasnú cestu napredovania kráľovskej modrej. Týka sa to všetkých oddelení klubu, naprieč skautingom, náborom, infraštruktúrou a rozvojom mládeže. Keď je to všetko namieste, čo v prípade Evertonu už po troch rokoch holandského režimu musí, nesmie mu do toho interferovať iná, väčšinou vyššia moc. Áno, bavíme sa o Moshirim.

Kiežby stačilo len platiť šeky a tlieskať z tribúny

Každý majiteľ športového klubu, aj futbalového, musí mať na zreteli realistické ciele, ktoré sa dajú v danom športovom odvetví v porovnaní s konkurenciou dosiahnuť v rámci vynaloženej finančnej snahy. A vo vrcholovom futbale ide samozrejme o desiatky, stovky miliónov. No a nielen Evertonians si už všimli, ale aj Farhad určite, že pár draho nakúpených hráčov už dávno negarantuje vydláždenú cestu na vrchol, ako tomu bolo zhruba pred pätnástimi rokmi v podaní dvoch klubov.

Dnes už sa treba riadiť neefektívnymi a nefér pravidlami Finančnej Fair-Play, ktorá naďalej drží hŕstku zabetónovaných za nie úplne priehľadnými tvárnicami. Preto to už nevolajme sklenený strop, ale sklobetónový.

Nuž a včera bolo neskoro, ak aj v týchto chvíľach sa zodpovedné osoby stále nevedia dohodnúť na menách, ktoré by s určitosťou oslovili, ak by čo i len náznakom tušili, že tak husársky kúsok, ako dotiahnutie Ancelottiho do Evertonu, bude trvať kratšie ako si predstavovali. Pretože aj jeho vymenovanie predstavovalo nič iné, ako zásadné zasahovanie do „projektu“, ktorý stále má viesť Marcel Brands.

Straší nedávna minulosť

Ako jeden z najlepšie informovaných portálov prináša platený The Athletic často hlboký náhľad do verejných aj neverejných tajomstiev športových klubov. Výnimkou nie je ani Everton. V jednom z posledných článkov poctivo zabŕdli nos aj do vrcholového diania v klube, keď sa pýtali na proces fungovania rozhodovacej moci. A ich novinársky zdroj, ktorý bol v tom čase oboznámený s dianím v správnej rade klubu, potvrdil, že vyslovene o profesionalite pred pár rokmi nemohlo byť ani reči. Ako je to teraz, je otázne.

„Aby som hovoril úprimne, pamätám si, že som bol skutočne sklamaný, a zvlášť na mňa neurobila dojem úroveň zamyslenia, ktorá smerovala k rozhodovaniu. V ročníku 2013/14 skončili na 5. mieste a hovorili sme o tom, že sa chceme vrátiť na túto úroveň. Farhad povedal niečo ako: ,Leicesteru sa darilo – kto je tam kľúčovou postavou?‘ To viedlo k najatiu Steva Walsha – jedného z najmilších chlapíkov, akých stretnete, ale nie športového riaditeľa. Naozaj nie človek, ktorý premýšľa dlhodobo, a ako všetko spolu funguje cez rôzne oddelenia. V Leicestri sa skvele hodil k nájdeniu podhodnotených hráčov, ale nemôžete len tak niekoho vybrať z role a čakať, že sa mu bude dariť.“

Ak by mal niekto pocit, že sa týmto na Everton až príliš kydá, a má tendenciu skôr neveriť pravdivosti týchto tvrdení, nebudeme ho presviedčať. Pravdou však je, že Karamelky v tom období, ktoré sa bohužiaľ ťahá až doteraz, naozaj katastrofálne zlyhali. Počnúc výberom samotných manažérov (podotýkam, že každého z inou hernou identitou), až po nákup hráčov (pre každého manažéra typologicky iných), kedy cez jedno konkrétne leto dokázali zarážajúco priviesť až štyroch hráčov na ten istý post. V klube do dnešného dňa ostal len najdrahší.

Hranice sú určené, treba ich dodržiavať

Viete, kto na konci novembra 2017 poveril Sama Allardycea vedením utrápeného Evertonu po Koemanovi? Áno bol to Moshiri, ako tvrdí The Athletic. A to cez ostatné námietky členov rady. A nemusíte sa ani unúvať, takisto by mu nikto nerozhovoril Ancelottiho, keď už bol voľný a ochotný prísť.

Čo na tom, že to Everton opäť oddialilo od toľko spomínaného „projektu“ budovania, dlhodobej stratégie hľadania a rozvíjania mladých talentov? Klub bol „päť minút slávny“ a teraz ho bude pol dňa bolieť hlava. Z rozmarov štedrého majiteľa, náchylného na zvučné mená, hráčske či trénerské.

A hoci nie je ani členom rady, medzi ktorých naopak Brands patrí, stále má a bude mať pochopiteľný vplyv. Stále väčší než menší. Avšak tentoraz prevláda všeobecne v médiách názor, že je konečne ochotný prenechať zodpovednosť na právom povereného, ktorým Holanďan jednoznačne je.

Potvrdzuje to aj fakt, že Marcel Brands ešte prehĺbil svoje spojenie s klubom. Nielenže predĺžil svoj kontrakt o ďalšie tri roky a je členom správnej rady kluby, ale pridal sa aj ako člen do predstavenstiev Everton Investments Ltd, Everton Finance Ltd a Goodison Park Stadium Ltd. A to s platnosťou od 4. júna.

Výber nového trénera na lavičku Evertonu je chvalabohu tentoraz vnímaný ako veľmi kľúčový, a The Toffees by sa radi vyhli opakovaniu takejto situácie po ďalších pár mesiacoch. Držme teda palce, že sa to podarí…

(fotozdroj: Getty Images)