Analýza Financial Fair Play
18/11/2021Výskum pre Sportsmail Kieranom Maguireom, lektorom futbalových financií na Univerzite v Liverpoole, odhaduje, koľko by každý klub v Premier League mohol minúť a stále by mal zostať v rámci limitu Financial Fair Play.
Ten umožňuje klubom dosiahnuť povolenú stratu, ktorú vytvárajú zväčša bohatí majitelia. A to vo výške 105 miliónov libier za tri roky. Dosiahnutie zisku, vyrovnanie výdavkov s kapitálovými alebo futbalovými rozvojovými projektmi a zvýšenie príjmov však pomáha tento balík „natiahnuť“. Podotýkame, že limit nie je cieľ, je to prípustná strata a musia ju financovať vlastníci. Potenciál míňať peniaze a zotrvať v rámci finančných pravidiel neznamená, že kluby disponujú financiami alebo že ich chcú investovať.
Táto analýza FFP je založená na najnovších zverejnených finančných údajoch, väčšinou z roku 2020. Zatiaľ len Manchester United zverejnil svoje účty za rok 2021. Takže čísla sa zmenia, keď sa ostatné kluby pridajú. Zatiaľ však jasne naznačujú poradie na utrácanie v Premier League. Čiže relatívnu kúpnu silu každého klubu. Tak napríklad čistý výdavok Spurs na prestupy od roku 2010 je medzi štvrtinou a polovicou ostatných klubov „BIG 6“. Je to najúspešnejší klub, pokiaľ ide o udržanie nízkych platov v pomere k príjmu, ktorý klub vytvára.
Pozícia Evertonu na chvoste tabuľky odráža masívne investície klubu do hráčov v predchádzajúcich troch rokoch a vysvetľuje nedostatočnú aktivitu na trhu v tejto sezóne. V lete 2021 klub dosiahol čistý zisk z prestupov vo výške 12,6 milióna libier, ale v predchádzajúcich troch sezónach zaznamenal čistú stratu 157,3 milióna libier. Do toho sa radí aj nákup hráčov ako Allan, Ben Godfrey, Richarlison či Alex Iwobi. Ak teda neskončil Everton vo finančnom roku 2021 v pluse aspoň £35 miliónov, musí šetriť. Inak mu hrozia sankcie za porušenie pravidel.
Podľa denníka Liverpool Echo, šéf lavičky Evertonu Rafael Benítez v súčasnosti pracuje s tým, že jeho rozpočet môže povoliť len hosťovania januárovom období. A to práve kvôli týmto obmedzeniam, kladeným na klub finančnými pravidlami fair play. Ak je klub schopný zbaviť sa okrajových hráčov, ako napríklad Cenka Tosuna, potom to môže poskytnúť manažérovi väčšiu slobodu pri pokuse túto zimu vylepšiť káder signifikantnejšie.
(fotozdroj: evertonfc.com, University of Liverpool)
Long story short: We’re fucked.
Toto dosť veľa hovorí aj o našich športových ambíciách. Pre mňa je to niečo ako hlavná informácia tejto sezóny.
Co to znamená konkrétně ohledně ambicí? Za mě bychom neměli skončit hůře než 10., a také jsem doufal v úspěšný pohár (no jeden už jsme podělali).
Podľa mňa to hovorí o ambíciách toto: môžeme byť radi, ak najbližšie dva-tri roky nevypadneme.
Káder možno teraz máme na 10.-12. miesto. V zime ho neposilníme. Je dosť možné, že budeme meniť manažéra a pravdepodobné, že zase chybne. Stačí trocha viac smoly: zranenia, pár nezvládnutých zápasov a povezie sa to.
V lete zase nenakúpime. Rozvrat bude pokračovať. Nevidím nič, čo by bolo na obzore a znamenalo obrat k lepšiemu.
V létě někdo přijde, protože se uvolní peníze z platů Delpha, Tosuna, Sigurdssona a možná také Miny a Gomese. Kádr nemáme široký, ale stále máme dost kvalitních hráčů. O sestup bych se bál, pokud by odcházeli klíčoví hráči jako DCL, Richarlison a Doucouré, do té doby bych neplašil.
Většinou jsem pesimistou, ale snad nynější stav otevře oči vedení, že nemůžeme věčně přeplácet pruměráky, ale raději budeme dávat šanci našim odchovancům a mladíkům (Gordon, Onyango, Branthwaite) v kombinaci s nákupy, které dobře proskautujeme (v organizaci skautingu má Brands volnou ruku).