Renesancia Keanea

Michael Keane bol v lete na odchode. Dnes prežíva v Evertone výrazný reštart svojej kariéry, a patrí medzi najvplyvnejších hráčov tímu Davida Moyesa v tejto sezóne.

Keane prišiel z Burnley v roku 2017 za 25 miliónov libier a odvtedy odohral za Toffees už 243 zápasov. Bol stabilnou súčasťou tímu, no pred sezónou prevažoval názor, že jeho najlepšie roky sú minulosťou. Navyše, výrazný progres Jarrada Branthwaita ho odsunul na lavičku a jeho zmluva, podpísaná ešte počas lockdownu v roku 2020, mala v lete vypršať. Zdalo sa, že jeho etapa na Merseyside smeruje ku koncu.

Napokon sa však obe strany dohodli — 4. júla podpísal Keane nový ročný kontrakt. Vyspovedal ho denník Liverpool Echo pred zápasom na Old Trafford, v ktorom dostal nafackané od nakoniec vylúčeného spoluhráča Idrissu Gueyeho, za jeden menší brbt v obrane, ktorým sa občas nevyhne. No už nie tak často.

„Myslel som si, že je veľká šanca, že sa po dovolenke nevrátim. Nič nebolo definitívne, ale pozeral som sa po možnostiach a myslím, že aj klub sa obzeral inde. Trvalo to pomerne dlho. Mal som pár ponúk a čo som počul, klub bol blízko k podpisu iného hráča. Z nejakého dôvodu sa to však neudialo a všetko sa vyriešilo. V konečnom dôsledku to bola pre mňa tá najlepšia vec. Ani som si nevedel predstaviť, že to dopadne takto dobre.“

Zranenie Branthwaitea ako faktor

Zranenia Jarrada Branthwaita neplánovane otvorili Keanovi dvere späť do základnej zostavy — a 32-ročný stopér hrá svoju najlepšiu sezónu za posledné roky. Po prvýkrát od ročníka 2021/22 má na konte viac ako 15 ligových štartov a zatiaľ nechýbal ani v jednom zápase. Je stabilný, spoľahlivý a v mnohých dueloch dokonca prevyšuje Jamesa Tarkowského. Navyše už skóroval dvakrát, naposledy pri domácej výhre 2:0 nad Fulhamom.

„Je to pre Jarrada nešťastné a nikomu by som to neprial, je to preňho ťažké. Ale mne to dalo šancu a naozaj si to užívam — najmä na novom štadióne. Nové prostredie zo mňa zatiaľ dostáva to najlepšie. Tréner mi už na konci minulej sezóny povedal, že so mnou nemá žiadne starosti. Vraj dávam 100 % každý deň a som dobrý pre kabínu, hoci som veľa nehrával. Keď nehráš, nechceš mať v tíme niekoho, kto fňuká a netrénuje naplno. Taký nechcem byť. A myslím, že to zohralo rolu v jeho rozhodovaní.“

Keane dodáva, že vďaka trpezlivosti zostal pripravený, keď prišla šanca.

„Minulý rok som veľa príležitostí nedostal, ale vždy som bol pripravený. Ku koncu sezóny som dostal pár šancí, zahral som dobre a myslím, že to mi veľmi pomohlo. A našťastie som na to dokázal nadviazať.“

Veterán turbulentnej éry

Keane je jedným z posledných preživších „Moshiriho éry“ – spolu s Pickfordom. Zažil všetko: boj o záchranu, odpočty bodov, porušenia PSR, kolotoč trénerov aj neistotu okolo vlastníctva. Pamätáte si kľúčový gól, ktorý v roku 2023 strelil pri pamätanom obrate 3:2 proti Crystal Palace? Dnes cíti, že klub v novom domove prežíva pozitívnu zmenu atmosféry aj ambícií. Pochvaľuje si aj kvalitu posíl, ktoré podľa neho menia mentalitu kabíny.

„Je tu jasná zmena v tom, ako sa pozeráme na ligu a kde chceme skončiť. Liga je tento rok extrémne vyrovnaná — sme päť bodov od pásma zostupu, ale zároveň päť bodov od tretieho miesta. Cítime však, že sme dosť dobrí na to, aby sme išli nahor, nie dole. Za posledné roky sme sa dosť nahladeli cez plece, nechceme to zažívať znova. Nebolo to pekné obdobie a klub by sa nikdy nemal ocitnúť v takej situácii. Ale z rôznych dôvodov sme tam skončili. Chlapci, ktorí to ustáli a vybojovali, si zaslúžia rešpekt. Myslím, že to, kde je klub dnes — nový štadión, noví hráči, posun — je aj vďaka tomu, čo odviedli pred dvomi-tromi rokmi. Bolo to stresujúce a nepríjemné obdobie. Ale zvládli sme to a dúfam, že teraz sa už môžeme pozerať iba nahor.“

(fotozdroj: Getty Images)