Inštitucionalizovaná nespravodlivosť

Premier League oficiálne vytvorila dve kategórie klubov. Sedieť dnes na tribúne a tváriť sa, že v anglickom futbale vládne fair-play, je už prakticky nemožné.

Posledné týždne priniesli verdikty, ktoré definitívne strhli masku z tváre vedenia Premier League. Máme tu čierne na bielom dôkaz o tom, že pravidlá nie sú nastavené na ochranu súťaže, ale na ochranu status quo tých „najväčších“. Cítite úľavu? Veď konečne sa to potvrdilo! Nuž, obe odpovede sú správne…

Zatiaľ čo my v Evertone rátame každý odpočítaný bod a bojujeme o holú existenciu kvôli účtovným nezrovnalostiam spojeným s výstavbou nového domova, v Londýne sa otváralo šampanské. Chelsea vyviazla z obvinení, ktoré by iný klub poslali do nižších súťaží, so smiešnym finančným „výchovným“.

Chelsea si v Karibiku cez offshory „predplácala“ tituly s Hazardom a Luizom v zostave. A alma mater nám odkázala, že podvádzať, klamať a korumpovať rodiny detí je v poriadku, ak máte dosť peňazí na šikovných právnikov a ‚dobrovoľné‘ priznanie. Ale postaviť štadión? To je v očiach Richarda Mastersa zjavne hrdelný zločin.

Precedens korporátneho protekcionizmu?

Takže, čo sa stalo? Prečo je humbuk? A vlastne, je vôbec nejaký? Chelsea vyfasovala pokutu 10 miliónov libier a ročný podmienečný zákaz prestupov za „historické porušenia“ pravidiel. Tu sa musíme zastaviť. Čo sú to „historické porušenia“? Hovoríme o systematickom obchádzaní pravidiel pri prestupoch neplnoletých hráčov a nekalých platbách mimo oficiálne účtovníctvo počas Abramovičovej éry.

Toto nie je administratívna chybička v Exceli. Toto je vedomé budovanie úspechu na základoch, ktoré boli v rozpore s akýmikoľvek reguláciami. A trest? Suma, ktorú Chelsea bežne zaplatí len za talent do akadémie. Pre klub s miliardovým obratom a majiteľom ako Todd Boehly je 10 miliónov prevádzkový náklad, nie trest.

Podmienečný zákaz prestupov je potom už len čistý výsmech. Je to trest, ktorý sa reálne neudeje, pokiaľ nebudú znova prichytení pri čine. David Moyes sa vyjadril veľmi trefne a jeho slová by mali visieť na dverách kancelárií Premier League. Podľa neho je kontrast medzi trestami pre Chelsea a Everton neospravedlniteľný.

A úplne najzaujímavejšie je, že Premier League ale absolútne vôbec nespomenula, že Chelsea získala „športovú výhodu“ z priznaných porušení, čo môže vysvetľovať, prečo sa nepridala žiadna športová sankcia, ako napríklad odpočítanie bodov. Wau… Tak Everton, Nottingham a Leicester boli len v strate, tak dostávajú bodové sankcie. Ale klub z čela tabuľky vyslovene podvádza až sa práši, a dostane pokutu.

Zoznam bežných praktík, za ktoré sa (ne)trestá

Aby sme boli spravodliví, musíme pomenovať, čo presne sa dialo na Stamford Bridge, kým my sme riešili úrokové sadzby. Špinu, ktorú nové vedenie Chelsea samo nahlásilo, dúfajúc v milosť (ktorú, čuduj sa svete, dostali):

• Systémové porušovanie pravidiel pri prestupoch mladistvých: Chelsea bola usvedčená z porušenia pravidiel pri desiatkach prestupov hráčov mladších ako 18 rokov. Nešlo o administratívne chyby, ale o vedomé obchádzanie procesov, ktoré majú chrániť maloletých športovcov.
• Platby „pod stôl“ (Off-the-books payments): Počas éry Romana Abramoviča klub realizoval finančné prevody miliónov libier, ktoré neboli nikde oficiálne vykázané v účtovníctve predloženom Premier League. Tieto peniaze tiekli cez offshore spoločnosti spojené s bývalým majiteľom.
• Platby rodinným príslušníkom hráčov: Existujú dôkazy o tom, že klub platil obrovské sumy rodinám mladých talentov, aby ich presvedčili k podpisu zmluvy, čo je v Anglicku prísne zakázané.
• Falšovanie finančných správ: Tým, že tieto platby neboli priznané, Chelsea umelo vylepšovala svoje hospodárske výsledky, čím de facto roky podvádzala v rámci pravidiel o zisku a udržateľnosti (PSR) – tých istých pravidiel, ktoré teraz drvia chudobnejšie kluby.

Maj sa integrita, vitaj fraška!

Moyes, ktorý pozná DNA nášho klubu, rozumie tomu, čo bodový odpočet robí s psychikou hráčov a fanúšikov. Je to trest, ktorý sa nedá vymazať šekom. Je to rana, ktorá krváca každú sobotu pri pohľade na ligovú tabuľku. A Premier League sa tvári prekvapivo zhovievavo k veľkým klubom, zatiaľ čo z Evertonu si urobila exemplárny príklad. Sme pre nich „ľahký cieľ“. Nemáme za sebou štátne fondy ani politický vplyv, ktorý by prinútil ligu k opatrnosti. Otázka, ktorú si kladie každý, minimálne modrý fanúšik v uliciach Liverpoolu, je prostá: O čom je teda táto liga? Ak je cieľom integrita, tak porušenie pravidiel pri prestupoch detí musí byť trestané tvrdšie než prekročenie finančného limitu kvôli výstavbe infraštruktúry.

A to nehovorím o v podstate ilegálnom podpise hráčov svetovej kvality, ktorí vám vyhrávajú trofeje. Bodka. Ak však cieľom je udržať „Big Six“ na vrchole a dusiť kohokoľvek, kto by ich chcel ohroziť, tak potom liga robí svoju prácu excelentne. Richard Masters a jeho suita nám tvrdia, že systém je spravodlivý. Ale ako môže byť spravodlivý, keď Chelsea zaplatí pokutu a ide ďalej, akoby sa nič nestalo, zatiaľ čo my sme nútení predávať našich najlepších hráčov, aby sme zaplátali diery vzniknuté trestami a neustálymi auditmi?

Prestupové embargo, ktoré „nebolí“

Hoci im bol udelený zákaz prestupov, je podmienečný na dva roky. To znamená, že ak sa znova „nepopália“, môžu veselo nakupovať ďalej. Porovnajme si to s našou situáciou, kedy sme kvôli finančným reštrikciám museli predávať kľúčových hráčov, aby sme vôbec prežili. Richarlison, Onana, Gordon, Iwobi, Digne…

Zatiaľ čo Chelsea priznala miliónové podvody a tajné účty, ich trest je finančný. Pre klub, ktorý za posledné dva roky vyhodil za hráčov viac ako miliardu libier, je 35 miliónov libier len ďalšia položka v rozpočte na „marketing“. Everton naproti tomu neukryl ani libru. Všetky naše výdavky na štadión sú transparentné, riadne zaúčtované a nahlásené. Naším „hriechom“ nie je podvádzanie, ale ambícia rásť. A predsa, my sme tí, komu berú body a ničia športovú integritu priamo na ihrisku. Predávanie hotelov je oproti tomuto fakt šikovnosť.

Anatómia podvodu

Sú to mená, ktoré vyrážajú dych. Najsilnejší kaliber obvinení. Chelsea neporušila pravidlá pri nejakých hráčoch „do počtu“. Tie nelegálne platby (cez 47 miliónov libier siedmim neregistrovaným agentom) sa týkali mien ako Eden Hazard, Willian, David Luiz, Ramires, Nemanja Matić či Samuel Eto’o a Schurrle.

Bez týchto „šedých“ platieb by títo hráči možno v Chelsea nikdy neskončili. Hazard bol v roku 2012 najžiadanejším hráčom Európy. Vyhrali by bez nich tituly v rokoch 2015 a 2017? Pravdepodobne nie. Takže Chelsea si reálne kúpila trofeje za špinavé peniaze a trestom je len smiešna pokuta. A od nás niekto chce ešte aj ušlý zisk, lebo čo keby sa náhodou zachránil onú sezónu, a náš trest bol rok potom.

Offshory v Karibiku a ruské stopy nájdeme v spisoch tiež. Jasne spomínajú firmu Leiston Holdings Limited registrovanú na Britských panenských ostrovoch, ktorú vlastnil Abramovič. Tá posielala milióny eur subjektom spojeným s ruským klubom Anzhi Makhachkala pri prestupoch Williana a Eto’oa. Toto je „učebnicové“ pranie špinavých peňazí a obchádzanie finančnej kontroly. Kým Everton transparentne priznáva každú libru na betón na novom štadióne, Chelsea tu roky operovala cez schránkové firmy v daňových rajoch.

Menované posily v správe a oficálne prestupové sumy:

• Ramires – 17 miliónov libier z Benficy v auguste 2010
• David Luiz – 21,3 milióna libier z Benficy vo februári 2011
• Eden Hazard – 32 miliónov libier z Lille v júni 2012
• André Schürrle – 18 miliónov libier z Bayeru Leverkusen v júni 2013
• Samuel Eto’o – voľný prestup z Anži Machačkala v auguste 2013
• Willian – 30 miliónov libier z Anži Machačkala v auguste 2013
• Nemanja Matić – 21 miliónov libier z Benficy v januári 2014

„Klamať a zatajovať , a to sa oplatí!“

Citát priamo zo správy PL hovorí o „zjavných a úmyselných porušeniach… zahŕňajúce klamstvo a zatajovanie.“ Toto nie je chyba v účtovníctve, ako sa snažia nahovoriť nám. Toto je vedomý podvod. A napriek tomu, že liga uznala, že Chelsea klamala a zavádzala, odpustili im polovicu pokuty (z 20 na 10 miliónov) a odložili zákaz prestupov len preto, že sa „sami priznali“. To je ako keby bankový lupič vrátil časť lupu a polícia mu za odmenu dala podmienku a ešte ho potľapkala po pleci.

A to aj pri obhajobe, že predsa PSR neporušili. Liga tvrdí, že „v žiadnom scenári“ by Chelsea neporušila limity utrácania, aj keby tieto platby priznali. Tomu sa hovorí kreatívne účtovníctvo ex-post. Je ľahké to takto spätne „vypočítať“, keď už sú trofeje v skrini a peniaze dávno pretočené. Pre Everton však žiadne „scenáre“ neexistujú. My sme limit prekročili kvôli stavbe štadióna (reálna hodnota pre ligu) a dostali sme po prstoch. Chelsea podvádzala pri platoch a prestupoch (deštrukcia trhu) a pohodinda.

Čo sa týka fungovania ich akadémie, tak „darčeky“ pre rodiny potenciálnych hráčov a FaceTime hovory deťom, nelegálne návštevy tréningových centier a dokonca „personalizovaný tovar“ (dresy s menami) posielaný sestrám a rodičom mladých hráčov, aby ich zlomili, boli bežná prax. Chelsea sa správa/la(?) ako predátor. Neštíti sa kontaktovať neplnoleté deti za chrbtom ich materských klubov. Ich trest? Zákaz registrácie mladých hráčov na 9 mesiacov, čo ich akadémiu (ktorá je preplnená talentom) takmer vôbec neovplyvní.

Úspechy Chelsea v období, ktoré pokrývajú obvinenia (2011-2018):

Čerešnička na torte

Chelsea môže v dôsledku porušenia pravidiel utrpieť len minimálne škody, ak vôbec nejaké. Majitelia majú totiž rezervu proti nákladom na akékoľvek sankcie uložené FA alebo Premier League vďaka klauzule o „zadržaní“, ktorú do zmluvy o prevzatí vložilo konzorcium Clearlake, ktoré kúpilo Chelsea od Abramoviča. Klauzula umožňuje Clearlake zadržať 150 miliónov libier z celkovej platby počas piatich rokov, aby pokryla náklady na „akékoľvek konanie týkajúce sa udalostí, ktoré sa stali pred dátumom akvizície“. To znamená, že akákoľvek finančná pokuta menšia ako 150 miliónov libier už bola v skutočnosti takto absorbovaná bez reálnych následkov.

UEFA v roku 2023 udelila Chelsea pokutu viac ako 8,5 milióna libier za neúplné finančné výkazy za Abramoviča. Pripočítajte k tomu terajšiu pokutu od Premier League a celková suma predstavuje menej ako štvrtinu toho, čo Chelsea dostala v roku 2019 predajom Hazarda do Realu Madrid. Navyše, v pokladničke zostáva dostatok peňazí na pokrytie akýchkoľvek ďalších, smiešne malých pokút. Kde je sľubovaný nezávislý regulátor?

Kult Abramoviča

Desaťmiliónová pokuta a nejaký podmienečný zákaz sú len slabý odvar na to, aby fanúšikov na Stamford Bridge prešla chuť oslavovať Romana Abramoviča. Vyvolávanie mena bývalého oligarchu sa stalo ich hlavným nástrojom vzbury proti novým majiteľom z BlueCo. Pre nich je to stále hrdina, ktorý nepoznal trpezlivosť a za každú cenu im doručil tie najjagavejšie trofeje, na ktoré dnes už len nostalgicky spomínajú.

Mnohí z nich nikdy neprijmú dôvody vládnych sankcií skrz Putinovu vojnu na Ukrajine, ktoré ho prinútili klub predať. Abramovič pre nich zostane nedotknuteľný. Je to čudná, futbalom pokrivená morálka, do ktorej sa vieme ako fanúšikovia určite vžiť. Preto je nepravdepodobné, že by tieto odhalenia viedli k prehodnoteniu oligarchistickej éry u priaznivcov ‚The Blues‘. Dokonca pre niektorých to môže byť aj nový dôvod na obdiv.

Odhalené podvody sú jasným dôkazom, že Chelsea mala šéfa, ktorého posadnutosť víťazstvami stála nad akýmikoľvek pravidlami. Bolo by fajn, keby tieto špinavé detaily aspoň trochu rozbili tú ružovú ilúziu o ‚zlatých časoch‘, ktoré boli postavené na piesku a klamstvách. Čo je však dôležitejšie – tie ružové okuliare si musí konečne zložiť aj samotná Premier League. Ak nie, potom treba konať aj proti nej samotnej.

Ako ďalej?

Konkurenti Chelsea oprávnene cítia, že skutočný účet za tieto podvody vystavili im. Prišli o trofeje a prémie, ktoré im unikli medzi prstami. Navyše, vážne utrpela tvár a dôveryhodnosť celej ligy, ktorej fungovanie má stáť na férovosti a rovnakých pravidlách pre všetkých. Napríklad taký ligový titul sezóny 16/17 mohol získať Tottenham, rovnako ako aj Ligový pohár ročníka 14/15. FA Cup zo sezóny 11/12 Liverpool, 17/18 Manchester United. A vynára sa ešte jedna významná vedľajšia zápletka. Áno, FA by stále mohla Chelsea odpočítať body.

Minulý rok ich obvinila zo 74 porušení pravidiel a vyšetrovanie stále prebieha. Hoci výsledok je v nedohľadne, jazyk dnešného rozhodnutia Premier League je prinajmenšom pozoruhodný. Uvádza sa v ňom, že liga brala do úvahy ‚potenciálnu sankciu, ktorú môže klubu uložiť FA‘. To môže znamenať dve veci: buď liga očakáva, že FA pôjde v ich stopách a udelí len pokutu, alebo má pocit, že nemusí udeliť športový trest (odpočet bodov) preto, lebo to urobí FA. Uvidíme, či má niekto v Anglicku ešte odvahu na skutočnú spravodlivosť.

A viete čo? Už teraz sa „teším“, keď budem písať o treste pokarhaní City…

Up The  Fuckin‘ Toffees !!!

(fotozdroj: Getty Images)