Preview: Everton – Manchester United

23/02/2026 4 Od BlueBlooded

V pondelok večer čaká Karamelky jeden z tých zápasov, ktoré veľa napovedia o tom, kam sa mužstvo Davida Moyesa v tejto sezóne skutočne uberá, a či sme už videli strop. A kto vie, možno je sklenený.

Na Hill Dickinson Stadium prichádza rozbehnutý Manchester United pod vedením Michaela Carricka. Pre The Blues je to ideálna príležitosť dokázať, že deviate miesto v tabuľke (37 bodov) nie je náhoda. Na Merseyside sa síce stále neprestáva hovoriť o európskych ambíciách, no realita doma je tvrdšia.

Everton nevyhral na novom štadióne od začiatku decembra, keď zdolal Nottingham Forest 3:0. Odvtedy prišli domáce znechucujúce remízy s Wolves a Leedsom, a aj prehry s Arsenalom, Brentfordom a naposledy s Bournemouthom (1:2), keď sa zápas rozpadol v priebehu pár minút a Jake O’Brien videl červenú kartu.

Práve O’Brien bude proti United chýbať. Otázkou je, kto ho nahradí – návrat Seamusa Colemana po dlhom zranení by bol silným príbehom (s krátkym trvaním), no reálnejšou alternatívou sa javí Nathan Patterson. Dobrou správou je, že okrem dlhodobo zraneného Jacka Grealisha je káder fit. A ešte lepšou správou je 13-dňový oddych od posledného zápasu. Najmä po hektickom zimnom období a fyzickej záťaži niektorých hráčov.

Moyes to síce pomenoval jasne: ak chce Everton meniť mentalitu a prestať byť klubom, ktorý len „prežíva“, musí začať vyhrávať veľké zápasy. A teraz prichádza séria práve takých – United, Arsenal, Chelsea. Ale ja napríklad by som nesúhlasil, aspoň čiastočne. Zakopávať vlastným pričinením, najmä doma s adeptami na zostup je omnoho tragickejšie ako odchádzať na prázdno z duelov, kde nemáme na papieri šancu.

Carrickov efekt

Manchester United na papieri zatiaľ znesieme. Ale je to dnes už iný tím než ten z jesene. Po rozpačitom období pod Rubenom Amorimom (a masívnych letných investíciách do hráčov ako Mbeumo, Cunha či Sesko) prevzal mužstvo Michael Carrick – a prišiel okamžitý „new manager bounce“.

United sú pod jeho vedením v lige neporazení päť zápasov, vyhrali štyrikrát (vrátane víťazstiev nad Arsenalom a City) a naposledy zachraňovali remízu proti West Hamu gólom Benjamina Seska v nadstavenom čase. Nie je to valec, ktorý by súperov drvil – no je to tím, ktorý zrazu pôsobí organizovanejšie a istejšie.

Carrick prešiel na 4-2-3-1, v strede poľa oživil Casemira po boku Mainooa a vysunul Bruna Fernandesa vyššie. Kapitán má 6 gólov a 12 asistencií, Mbeumo je najlepší strelec tímu a Cunha ako „falošná deviatka“ prináša pohyb a kreativitu. Sesko zatiaľ často nastupuje z lavičky – a rozhoduje.

Toffees už United v tejto sezóne zdolali – 1:0 na Old Trafford. V zápase, kde sa zranil Coleman a Idrissa Gueye kuriózne videl červenú kartu po facke Keaneovi, rozhodol fantastický zásah Kierana Dewsbury-Halla. Everton tam ukázal organizáciu, odolnosť a schopnosť trpieť. Presne to bude doma potrebné znova.

Kde sa láme zápas? Stred poľa

Ak má Everton uspieť, musí vyriešiť jednu zásadnú vec: balans v strede poľa. Paradoxne, práve tam má Moyes najviac možností – Gueye, Garner, Dewsbury-Hall, Röhl, Iroegbunam, Armstrong, Alcaraz. A predsa posledné týždne ukázali, že viac možností neznamená automaticky viac stability. Zaujímavý posun nastal medzi Garnerom a Gueyem. Garner sa štatisticky vypracoval medzi najlepších ligových „ball-winnerov“ – patrí medzi lídrov v počte zákrokov, interceptov a ziskov lopty. Naopak, Gueyeho čísla v porovnaní s minulou sezónou citeľne klesli.

Po triumfe na AFCON a náročnom programe je otázne, či ide len o únavu, alebo prirodzený vekový pokles. Everton na počudovanie podal najlepšie výkony v období, keď mal možnosti v strede poľa obmedzené – proti Nottinghamu Forest a Aston Ville. Garner vtedy prevzal zodpovednosť a tím pôsobil kompaktnejšie. Možno je čas zamyslieť sa nad prechodom z 4-2-3-1 na 4-3-3, ktoré by lepšie rozdelilo úlohy a umožnilo väčšiu kontrolu.

Proti United, ktorí radi držia loptu, bude správne nastavenie stredovej osi kľúčové. United majú jednu zraniteľnosť – výškovú. Okrem Maguirea nemajú v defenzíve dominantného hlavičkára. V sezóne, kde rastie význam štandardiek, môže mať Everton v tomto smere výhodu. Zároveň však platí, že domáci si nemôžu dovoliť spoliehať sa výlučne na brejky a náhodné zisky lopty. Ak chcú doma konečne prelomiť čakanie na víťazstvo, musia ukázať viac kreativity v útočných vzorcoch (keby mali nejaké nacvičené) a lepšie využívať kraje ihriska.

Viac než futbal

Pred zápasom bude Hill Dickinson Stadium svietiť v dúhových farbách na podporu malého Ruperta Smitha, osemmesačného chlapčeka bojujúceho s extrémne zriedkavým ochorením Alternujúca hemiplegia detského veku. Je to vzácne, geneticky podmienené neurologické ochorenie začínajúce v dojčenskom veku. Prejavuje sa opakovanými, striedavými ochrnutiami (hemiparézy/hemiplegie) strán tela, očnými príznakmi a dystonickými atakmi, ktoré miznú počas spánku. Ochorenie vedie k spomaleniu vývoja a často k epilepsii. Klub vyzval fanúšikov na minútový potlesk v siedmej minúte zápasu. Opäť ukazujeme, že „family club“ nie je len marketingový slogan.

United sú rozbehnutí, no nie neporaziteľní. Everton doma trpí, no kvalitu a fyzické parametre na to, aby im spôsobil problémy, má. Ak Moyes nájde správny balans v strede poľa a tribúny pomôžu vytvoriť tlak, Blues môžu Carrickovu sériu poriadne otestovať. Či to bude stačiť na víťazstvo? Možno. No minimálne by mal prísť výkon, ktorý potvrdí, že Everton už nie je tímom bojujúcim o prežitie – ale klubom, ktorý sa chce pozerať smerom nahor. A to sa v takýchto večeroch začína dokazovať.

Up The Toffees !!!

Čo: Everton FC – Manchester United, 27. kolo Premier League
Kedy: 23.2. 2026 od 21:00 SEČ
Ako: priamy prenos CANAL+Sport (komentuje Matúš Lukáč)
Kde: Hill Dickinson Stadium – Bramley-Moore Dock, Regent Rd, Liverpool L5 9SR (kapacita: 52 769)
Rozhodca: Darren England  Asistenti: Scott Ledger, Akil Howson  Štvrtý rozhodca: Adam Herczeg
VAR: Paul Howard  Asistent VAR: Sian Massey-Ellis