Preview: Everton – Burnley

Zatiaľ čo vonku sme pod Davidom Moyesom takmer králi ligy, doma na Hill Dickinson Stadium to vyzerá, akoby naši chlapci pred výkopom povinne konzumovali sedatíva.

Od začiatku decembra sme doma nevyhrali a úprimne, sledovať posledné prehry v dokoch s Bournemouthom a United bolo pre fanúšika Karameliek niečo ako dobrovoľná návšteva zubára bez lokálnej anestézy. Dnes však hostíme Burnley a po infarktovom víťazstve 3:2 v St. James’ Parku je nálada (tradične opatrnejšie) optimistická.

Výhra proti Newcastlu bola klasický Everton – nervy až do konca. A nebol by to výjazd bez poriadnej drámy, ktorú v 90. minúte vyriešil Jordan Pickford svojím „životným zákrokom“ proti Tonalimu. Vďaka tomu sme ôsmi so 40 bodmi, čo neznie zle, kým si nespomeniete, že posledných šesť domácich zápasov prinieslo bilanciu 0-2-4. Moyes sa sťažuje na „syndróm nového štadióna“. Veríme mu, alebo aj my si dáme niečo? Kolega navrhol lexaurin…

Maródky a logické voľby

Dobrou správou je, že káder je takmer kompletný. Chýbať bude dlhodobo zranený Jack Grealish a Charly Alcaraz, ktorý si ešte pár týždňov do konca marca posedí. Mimo je opäť aj Seamus Coleman, čo nás už vzhľadom na jeho vek (pri všetkej úcte k legende) neprekvapuje, a vlastne je to už jeho permanentný stav. A vzhľadom na to, že sa Moyes vyjadroval v hádankách, očakával by som ešte nejaké absencie navyše.

V drese Burnley dlhodobo chýbajú Zeki Amdouni, Connor Roberts a Jordan Beyer, zatiaľ čo bývalý útočník Blues Armando Broja bude nejaký čas chýbať chvaľabohu tiež. Stredopoliar Josh Cullen je mimo hry do konca sezóny po zranení predného skríženého väzu. Marcus Edwards, ktorý nám robil vianočné problémy, musel vynechať sobotňajší zápas proti Brentfordu pre zranenie, ktoré utrpel minulý piatok na tréningu.

Viac než zranenia nás však trápia koučove taktické experimenty. Skúšať Jarrada Branthwaitea na ľavom beku len preto, aby si zahral Michael Keane, je presne ten typ nápadu, ktorý fanúšikom zvyšuje krvný tlak viac než mastný burger na štadióne. Jarrad je náš najlepší obranca, bodka. Proti Newcastlu sa našťastie vrátil do stredu a hneď to vyzeralo inak. Gól, 6 vyhratých súbojov a istota, ktorú vedľa neho chytá aj Tarkowski. Snáď Moyes pochopil, že ak niečo funguje, netreba to opravovať kladivom. A nevynechávať krídelníkov tiež nie je raketová veda.

Dva hroty ako v roku 2004?

Thierno Barry a Beto sa proti Magpies konečne obaja zapísali do streleckej listiny. Beto otváral, Barry pridal ten „špinavý“ víťazný gól tesne po tom, čo nám domáci vyrovnali. Moyesovi sa však ich spoločných 10 ligových zárezov stále máli. Priznal, že od svojich útočníkov očakáva oveľa väčšiu efektivitu, a tak sa natíska otázka: uvidíme ich v utorok vedľa seba? Moyes sa nad tým zamýšľal ako nad nejakým historickým artefaktom.

Podľa neho sú dvaja útočníci „out of fashion“ už dobrých 20 rokov, ale keďže sa do módy vracajú dlhé auty a góly zo štandardiek, možno je čas oprášiť aj tento systém. „Možno je to budúcnosť,“  filozofoval na tlačovke, hoci hneď dodal, že to určite neplánuje robiť stále. Takže uvidíme. Buď to bude taktický masterclass, alebo totálny chaos, kde si budú chlapci zavadzať ako posledné razy. Nacvičovali to na tréningu, však?

Pressingový kŕč

Pravidelná kritika našej hry sa točí aj okolo pressingu. Diváci na tribúnach zúria, že na súperových obrancov netlačíme, ale čísla hovoria niečo iné. Everton je totiž štvrtý najlepší v lige v počte získaných lôpt na útočnej polovici (tzv. high turnovers). Viac ich majú už len Arsenal, Brighton a City. To znie skvele, kým nepríde to „ale“.

Z týchto 208 získaných lôpt sme vyťažili len žalostných 22 striel a iba 2 góly. Naša úspešnosť premenenia týchto situácií je na úrovni 10,58 %, čo je suverénne najhoršie číslo v celej Premier League. Sme horší než Wolves, horší než Brentford. Kto za to môže? Tréningové schémy zjavne fungujú, keďže loptu vybojovať vieme.

Ale potom prichádza skrat. Hráči sa nevedia rozhodnúť, kedy a komu prihrať, Barrymu občas chýba prehľad o priestore a tiež chýba nám podpora zo zálohy. Namiesto rýchleho zakončenia spravíme o dva dotyky navyše, kým sa súper nevráti, a potom loptu alibisticky recyklujeme dozadu až k Pickfordovi. Ak chceme Burnley poraziť, musíme byť v týchto momentoch odvážnejší a efektívnejší. Najmä keď je systém súpera postavený na minimalizácii chýb, no v kritických momentoch (ako pri rozohrávke od brány) sa Parkerovci stále dopúšťajú školáckych omylov, ktoré ich stoja body. A v konečnom dôsledku nás tiež.

Volanie druholigového domova

Ako som už písal na Štefana, Burnley v tejto sezóne prechádza výraznou premenou identity pod vedením trénera Scotta Parkera. Zatiaľ čo v minulej sezóne dominovali v Championship vďaka pevnej defenzíve, návrat do Premier League ich prinútil k oveľa opatrnejšiemu a pragmatickejšiemu štýlu. A hoci to aj tak nestačí na zachovanie prvoligového statusu, Parker zdá sa, má dôveru vedenia v Lancashire.

Čo znamená, že to budeme zrejme my dobíjať hlboký obranný blok. The Clarets sa snažia v prvom rade neinkasovať, pričom obrancovia sú inštruovaní neriskovať a radšej voliť istú prihrávku dozadu než nebezpečný progresívny pas. Najväčším problémom je pre nich momentálne „bezzubý“ útok.

Tím pôsobí v predfinálnej fáze často príliš konzervatívne a pomaly. Hráči sa niekedy zdajú byť zviazaní taktickými pokynmi, čo vedie k nízkemu počtu vytvorených šancí. Ale aj napriek sérii zlých výsledkov tím ukazuje morálnu silu. V poslednom zápase proti Brentfordu (s ktorým sme doma prehrali) dokázali zmazať trojgólové manko. To svedčí o tom, že kabína stále verí v záchranu a bojuje až do konca. Bolo by hlúpe podceniť to.

Up The Toffees !!!

Čo: Everton FC –  Burnley FC, 29. kolo Premier League
Kedy: 3.3. 2026 od 20:30 SEČ
Ako: zápasový stream Canal+ Sport 6 od 20:25, komentuje Marek Skáčik
Kde: Hill Dickinson Stadium – Bramley-Moore Dock, Regent Rd, Liverpool L5 9SR (kapacita: 52 769)
Rozhodca: Tim Robinson  Asistenti: S. Burt, N. Greenhalgh  Štvrtý rozhodca: A. Backhouse
VAR: Neil Davies  Asistent VAR: Michael Salisbury