Hmlistá budúcnosť

Dovoľujem si sem vložiť svoj blog z premierleague.cz, v ktorom som sa pokúšal popísať vlastný pohľad na súčasné dianie v Evertone, najmä čo sa týka momentálneho herného trápenia sa.

V sezóne 2001/02 preberal David Moyes po Walterovi Smithovi klub bojujúci o záchranu. Za obdobie jeho doterajšieho pôsobenia sa na Merseyside vybudoval kult osobnosti tohto rodeného Glasgowčana. Prelomová bola najmä sezóna 2004/05, v ktorej senzačne Toffees ako jeden z kandidátov na zostup napokon skončili na 4. mieste zabezpečujúcom predkolo Ligy Majstrov. Možno až prehnane veľkolepé vízie fanúšikov do budúcnosti boli síce zmätené nasledovným neúspechom, avšak odvtedy bol vždy Everton považovaný za ašpiranta na miestenku v európskych pohároch. V Pohári UEFA síce žiadne signifikantné úspechy neprišli, všetci ale boli presvedčení, že pomalými krokmi sa klub posúva vpred.

Aj v sezóne 2008/09 sa podarilo po nevydarenom štarte obsadiť piatu priečku. Minulú to po ďalšom nevydarenom úvodnom scenári už nevydalo na Európsku Ligu, napriek tomu Evertonians sa snažili vidieť pozitívnu stránku veci – mužstvo môže nadviazať na uspokojujúce výkony v druhej polke sezóny a absencia v EL znamená menšie zápasové zaťaženie pre mužstvo, tým pádom ho nebudú toľko zužovať zranenia. O to väčšia je súčasná frustrácia fanúšikov, ktorí boli ešte pred prvým ligovým zápasom s Blackburnom plní očakávaní.

Spočiatku sa väčšina uspokojila s domnienkou, že chýba hlavne kus šťastia a zakončenie. Tradičná Moyesova formácia s piatimi záložníkmi síce prinášala vysoké percento držania lopty v mnohých zápasoch, no opäť sa začali ozývať hlasy kritikov tohto rozostavenia, ktoré asi k evertonskému Bossovi nevyhnutne patrí. Lenže objavujú sa aj názory zastávajúce negatívny postoj aj k iným stránkam riadenia tímu z jeho strany.

Na fanúšikovských stránkach ako bluekipper, toffeeweb ale aj na oficiálnej klubovej webstránke sa dostáva pod paľbu kritiky nasadzovanie hráčov bez formy. Predmetom diskusií sú hlavne útočníci, ktorí zatiaľ v Premier League zaznamenali mizerné tri góly (2 Beckford, 1 Yakubu). Je hodné údivu, že DM sa stále neobával stavať Louisa Sahu, ktorý naposledy skóroval 10. februára proti Chelsea. Yakubu ukázal pár náznakov možného nástupu formy, lenže tento Nigérijčan sa vie podobať na počasie a neraz je na ňom badať kus nevôle k tvrdej práci na ihrisku. Prevažne ako striedajúci hráč si zahral Jermaine Beckford, no nemyslím si, že on je ten koho EFC potrebuje. Tento útočník s veľkým egom sa síce postaral o dva dôležité vyrovnávajúce góly, ale veľké množstvo šancí premrhal zlým zakončením alebo svojou prílišnou snahou o strelecký pokus v situáciach, keď mohol voliť lepšie riešenie, nehovoriac o jeho simulovaní v derby a iných žalostných pokusoch. Nie je treba hráča, ktorý vpredu čaká na loptu a keď ju dostane, vystrelí z 30 metrov na tribúnu (a povie si „nevadí, nabudúce sa možno podarí).

Nie je mi jasné, akú budúcnosť má Victor Anichebe. Ako útočník ma nepresvedčil a na krídle ho vnímam skôr ako núdzovú alternatívu (aj keď bohužiaľ máme tu časy veľkej núdze). Zaujímavejší prípad je James Vaughan. Odchovanec klubu sa vrátil po hosťovaní v Crystal Palace, za ktorý vsietil 5 gólov. Znepokojujú ma správy o tom, že by mal prestúpiť do Cardiffu za 1 milión libier, pretože práve v ňom vidím najväčší potenciál zo všetkých útočníkov. Hoc jeho kariéru dosť poznačili sústavné zranenia, stále je relatívne mladý a nepovažujem ho za hráča náchylného na zranenia, skôr v tom vidím obrovskú smolu. Predovšetkým má prístup a herný štýl, ktorý Everton momentálne potrebuje. Chodiaci polomŕtvi útočníci sú dobrí len na to, aby pomohli Cahillovi sa presadiť tým, že aspoň svojou prítomnosťou zamestnajú pozornosť súperovej obrany. Je treba niekoho, kto si to na ihrisku odmaká a zvlášť keď nie je práve čo stratiť, by som Vaughanovi dal šancu. Ak napokon odíde za tú smiešnu čiastku, možno budeme potom biť hlavou o stenu.

Veľa sa hovorí o možných hosťovaniach. Ako už vieme, Landon Donovan nepríde. Moyes hovoril o trojici forwardov, ktorí vo svojich kluboch dostávajú málo príležitostí. Menovite sú to Adebayor, Bendtner a Santa Cruz. Posledný menovaný odmieta ísť na hosťovanie, ale v podstate ani jeden z nich sa mi nepozdáva. Nedokážem si predstaviť, ako by tieto osobité individuá pozdvihli výkony a výsledky mužstva. Zlou voľbou by nemusel byť Robbie Keane, ale obávam sa, že ani to nie je typ útočníka, ktorý je treba. Ešte jednou možnosťou, o ktorej som počul, je trvalý prestup Krisa Boyda. V Middlesbrough sa mu zatiaľ strelecky nedarí, svoju kvalitu dokázal zatiaľ len v SPL a to stačiť nemusí. Bral by som to ale stále ako jednu z lepších možností. Keď už sme pri prestupoch a hosťovaniach, špekuluje sa o ďalšom hráčovi Boro Davidovi Wheaterovi. Vzhľadom k tomu, že v tíme sú k dispozícii iba traja naturalizovaní stopéri, príchod tohto 23-ročného bývalého reprezentanta anglickej U21 by som len privítal. Samozrejme to sú všetko len dohady o tom, čo sa skutočne bude diať.

Lenže problémom nie je len (ne)produktivita útočníkov. Aj záloha sa trápi. Ako som už spomenul, v niektorých zápasoch bola obrovská prevaha v držaní lopty. Na to, aby mužstvo hralo s rozostavením na jedného útočníka je potrebná o to väčšia dávka kreativity a iniciatívy zo strany záložníkov. A tu je práve kameň úrazu. Mikel Arteta, od ktorého sa najviac očakáva obstarávanie tvorivej stránky hry, je bez formy. Alibisticky rozdáva lopty do strán a jeho štandardky už neohrozujú bránu súpera. Práve v jeho výkonoch vidím najväčší deficit. Ostatní členovia zálohy s výnimkou Pienaara (za výdatnej výpomoci Bainesa) to jednoducho nedokážu vynahradiť. Kiežby nám bolo známe, čo sa odohráva v hlave Juhoafričana. Doteraz nepodpísal lukratívnu zmluvu, na ihrisku však dáva všetko a hovorí o tom, ako si váži klub. Ktovie, či nie je obeťou machinácii a demagógie svojho agenta. Jeho odchod by znamenal veľkú ranu pre hru záložnej rady. Čo sa týka mladého Colemana, dokáže narobiť oponentovi starosti a aj svojou snaživosťou si teraz zaslúži miesto v zostave, ale stále je zbrklý a neskúsený. Keď nevie ako, často stráca lopty. Keby to situácia dovoľovala, prospelo by mu podľa mňa ďalšie hosťovanie.

Obrane ťažko niečo vyčítať. Spočiatku nespoľahlivý Distin teraz podáva výkony z inej dimenzie až je z neho väčšia istota než Jagielka, ktorý ale tiež permanentne podáva uspokojivé výkony. Naľavo podáva skvelé výkony Baines (ktorý je pri súčasnom zložení mužstva nenahraditeľný) a na pravej strane tiež nevidím problém. Phil Neville nie je prototyp moderného krajného beka, ale je to hráč, ktorého každý tím potrebuje. Tony Hibbert sa vzhľadom k svojej lojalite neteší veľkej obľube fanúšikov, osobne ho ale vnímam ako prínos svojim charakterom a na svojom poste vie byť spoľahlivý.

Problémy je treba riešiť. Nevhodné riešenia či ignorácia však predstavujú sami o sebe azda ten najväčší problém. Tu narážam na konvenčnosť Moyesa. Už pri útočníkoch a formácii som poukázal na jeho tvrdohlavosť a zaslepenosť. V poslednom zápase proti WHU spravil jednu, no dosť nevydarenú zmenu. Cahilla dal hrať osamoteného na hrot a ten sa málokedy k niečomu dostal, neustále viedol súboje v obkľúčení hráčov Hammers. Tim rozhodne nie je útočník, ako si už len mohol poradiť, keď na neho letel dlhý nákop? So svojimi fyzickými parametrami a schopnosťami jednoducho nedokázal vpredu tú loptu sám vybojovať a podržať, jemu práveže vyhovuje ak má pred sebou aspoň ešte jedného forwarda. Tým pádom David Moyes pozmenil práve tú stránku hry, ktorá fungovala a na tlačovke sa nechal počuť, že podporovať ho mali Arteta (bez formy) a Rodwell. Nuž ako si to presne v praxi predstavoval je pre mňa záhadou.

V letnom prestupovom období prišli do tímu mladé posily Magaye Gueye a Joa Silva. V kádri sú ďalší mladíci ako Kieran Agard, Jose Baxter, Shane Duffy alebo spomínaný James Vaughan. Prečo ale ani jeden z nich sa vôbec doteraz nedostal na ihrisko? Prečo radšej Moyes postaví do stredu obrany Hibberta, na ktorom je poznať, že nie je na ten post stavaný, než Duffyho? Prečo ide na ihrisko Anichebe a nie Baxter? Alebo chce DM všetkých poslať na hosťovanie a potom za pár babiek predať?

Ďalšou záhadou je Diniyar Bilyaletdinov. Mať na lavičke ruského reprezentanta, ktorý prišiel do klubu za 10 miliónov, sa mi vidí ako dosť veľký luxus. Za svoje výkony býval kritizovaný, no je nutné zobrať na vedomie, že ľavé krídlo nie jeho primárny post. Už čo nevidieť odchádza Cahill na Asian Cup, čo je ideálna príležitosť dať Billymu priestor na vyniknutie na poste, ktorý mu sadne najviac. Mám len obavy z toho, že moje želanie nebude vyslyšané a tento hráč napokon odíde za nižšiu čiastku než za akú prišiel. Bohužiaľ na ihrisko sa dostáva hlavne ako striedajúci hráč, často už v takom čase, že sotva mohol niečo ukázať. Vrcholom bolo striedanie v poslednom avizovanom zápase na Upton Parku, kde spoločne s Beckfordom sa dostali na pľac v nadstavenom čase. Skutočne si nemyslím, že naťahovať čas v zápase, v ktorom sú potrebné 3 body, je vhodné riešenie. Ešte k tomu miesto trápiaceho sa Artetu šiel dole Pienaar. Striedania bývajú neraz pre Evertonians nepríjemným „prekvapením“. Často má Moyes dojem, že striedanie jediného útočníka za ďalšieho útočníka je spôsob, ako niečo spraviť s výsledkom.

Treba spomenúť aj určitú nevyváženosť v kádri. Všetci hráči, ktorých Moyes stavia na post krídla (Pienaar, Coleman, Bilyaletdinov, Osman, Anichebe, raz aj Rodwell) nie sú typickí krídelníci. Evertonu chýba hráč, ktorý by sa počas bezmocného obliehania brány rozbehol s loptou po lajne a poslal do vápna center. O to sa pokúša akurát tak Coleman, ale nedostatky v jeho hre som už stručne okomentoval. V kádri sú teraz iba traja strední obrancovia, chýba silový vysoký typ útočníka, čo by na tom hrote vyhrával súboje.

Bill Kenwright vkladá do Moyesa obrovskú dôveru a jeho pozícia v klube je napriek nepriaznivým výsledkom dosť pevná. Svedčia o tom aj jeho právomoci. Sám prehlásil, že všetky rozhodnutia idú cez neho a chce mať v klube čo najväčšiu mieru kontroly nad vecami. Prakticky si tým pre svoje výsledky sype popol na hlavu. Zloženie mužstva, prestupy, zostavy, striedania a (súperom dokonale prekuknutá) taktika, za to všetko možno chváliť i kritizovať manažéra. Objavil sa aj jeden názor zvaľujúci vinu na asistenta Stevea Rounda. Ten však sám sotva za niečo môže. Škótsky ‚man in charge‘ potrebuje pri sebe akurát mať nejakého ‚yesmana‘, ktorý mu nebude do vecí príliš kecať a bude sa hlavne venovať rozcvičke s hráčmi. Keby chcel mať pri sebe taktického poradcu (čo by sa naozaj zišlo), tak by ho zamestnal.

Za hlavného vinníka vzniknutej situácie teda považujem Moyesovu dogmatickú tvrdohlavosť. V úvode spomenutý kult osobnosti sa začína otriasať v základoch. Názory fanúšikov sa rôznia. Jedni zdôrazňujú z akého stavu vytiahol Everton nahor a zastávajú sa ho ako sa len dá. Ďalší volia trpezlivý prístup a veria, že prichádzajúci január a február prinesú tradičnú formu. Bez dynamického typu hráča alá Donovan a Cahilla sa také čosi predstavuje len s veľkou dávkou fantázie. Iným už trpezlivosť dochádza a sú presvedčení, že napriek zásluhám už DM nemá čo ponúknuť a v tomto štádiu len brzdí posun klubu, resp. sa s ním ženie naspäť tam, odkiaľ ho vytiahol. Sám neviem k čomu sa mám ja prikloniť, viac-menej sa ešte udržiavam v naivnom presvedčení o zlepšení. Kto by ho už len nahradil? Veľa odvážlivcov ochotných pracovať s tak obmedzeným rozpočtom by sa nenašlo. Kvalita v kádri je určite dostačujúca na to, aby sa Everton umiestnil vyššie než v strede tabuľky. Teraz ale napriek 11. priečke je trojbodová vzdialenosť od zostupového pásma.

Názory sa rozchádzajú aj ohľadne Billa Kenwrighta. Niekto hovorí o tom, ako je riaditeľ a majoritný vlastník verným priaznivcom klubu už od detstva a chce len to najlepšie, preto nedá svoje vlastníctvo do rúk niekomu, kto by z EFC spravil kópiu Chelsea alebo Man City. Niektorí mu zase už neveria a domnievajú sa, že v skutočnosti nehľadá žiadneho majiteľa, ktorý by priniesol väčší finančný kapitál. Vo svojich prehláseniach tvrdí, že neustále hľadá seriózneho záujemcu, ale doteraz sa neobjavil nik taký, kto by mal skutočný záujem pozdvihnúť Everton. Je veľa fanúšikov, ktorí si želajú, aby tradície a identita klubu boli zachované. Rovnako sa nájdu aj takí, ktorí uprednostňujú krok s dobou a hon po úspechu oproti idealistickým predstavám.

Nejasnosti sa týkajú aj štadiónu. Projekt Kirkby (na moje potešenie) neuspel a tak hľadanie nového domova ešte asi veľmi dlho potrvá. Hovorilo sa už aj konkrétne o mnohých lokáciach, o intenzívnom jednaní s mestskou radou Liverpoolu (ktorá už Everton raz podrazila), o spoločnom štadióne s LFC, ktorý by mohol byť riešením kvôli finančnej situácii oboch klubov ale zároveň je táto myšlienka nepopulárna u priaznivcov na jednej i druhej strane, ba hovorí sa o možnej rekonštrukcií Goodison Parku, v súvislosti s ktorou sa však vyskytujú viaceré komplikácie.

Budúcnosť Evertonu je plná otáznikov. Nik nevie, čo prinesie zimné prestupové obdobie a zvyšok sezóny, čo bude s klubom ako takým a či David Moyes dokáže ešte niečo vyčarovať. Útechu prináša fakt, že klub je napriek dlhu relatívne ekonomicky stabilný, čím sa nie každý môže pochváliť a je tu slušná produkcia mládežníckej akadémie. Navyše kto sleduje oficiálne klubové stránky vie, že Everton je dosť aktívny v charitatívnej činnosti, čo je dosť pekné a chvályhodné. Klub sa nachádza na takom rozcestí, z ktorého sotva vidno určitú cestu. Ospravedlňujem sa čitateľom, že môj článok neprináša žiadne prevratné fakty a informácie, šlo mi len o písomné konštatovanie okolností. Na záver už len – God save the Blues…