Je to nádej, ktorej nenaplnenie, tak frustruje…
28/01/2016… fanúšikov Evertonu viac, než boje o záchranu v 90-tych rokoch. Možno by pomohlo, ak by si Martinez uvedomil, že futbal nie je krasokorčuľovanie, v ňom sa body nezískavajú za atraktívny herný prejav. To sa ale nestane a tak je otázkou, ako ďalej.
Prečo panuje medzi fanúšikmi Evertonu tak veľa frustrácie, ktorú si nepamätajú ani tí najstarší?
Začnime tým čo všetci vieme. Everton má najlepší tím za posledných mnoho rokov, v sezóne v ktorej sa bohaté kluby trápia a každý stráca body. Má ho v sezóne v ktorej by s takýmto kádrom nadpriemerný manažér mohol v pohode uhrať Ligu majstrov, špičkový (pri prianí okolností) hrať o titul. Namiesto toho sa v druhej časti sezóny bojíme bojov o záchranu.
Evertonu fandím od r. 1988 a ani ja som ešte tak silnú frustráciu s EFC nezažil. Koncom 80-tych rokov, keď som začínal fandiť EFC, patril Everton medzi špičku Anglicka, s redshites sme sa bili o titul a FA Cup. Manchester United (ktorý mal vtedy o 2 tituly menej než EFC) sa trápil okolo stredu tabuľky a keď mu v tej dobe niekto v Československu držal palce, bol považovaný za „alternatívneho“. Chelsea hrala v druhej lige na škaredom zastaranom štadióne. Sledovať zápasy charizmatického skvele hrajúceho Evertonu, v jedinečne vyzerajúcom Goodisone, ktorému nespravodlivo ublížili futbalové autority v 80-tych rokoch, bol zážitok.
V 90-tych rokoch začal EFC kvôli zlým majiteľom (David Marsh, potom Peter Johnson) upadať pre zlé rozhodnutia, zlé investície. V druhej polovici 90-tych rokov + tesne po roku 2000, keď sme mali rastúce dlhy, slabý káder a hrali o záchranu, bolo nádeje pred každým zápasom málo. Každý bod sa oslavoval, do zápasov sme šli ako ten slabší, ale bojovný tím. Nečakali sme mnoho, boli vďační aj za maličkosti a tak zápasy neprinášali mnoho frustrácie. Naopak, človek bol hrdý na srdciara Duncana Fergusona, ktorý sa cítil byť našou súčasťou aj keď ho kúpil vtedy bohatší Newcastle, na slabší často prestarlý káder, ktorý bojovnosťou občas dokázal porážať vtedy lepšie stojace kluby, či vyhrať v derby.
Fandenie Evertonu v Moyesovej ére už väčšina z Vás zažila. Moyes prebral Everton ako klub hrajúci o záchranu, s prestarlým kádrom a nadpriemernými dlhmi. Vytiahol ho (s malým rozpočtom, peniaze za TV práva boli v jeho čase o dosť nižšie než aké má k dispozícii Martinez) koncepčnou prácou na klub hrajúci štandardne o 5-7 miesto. Vytvoril z neho obávaný tím, od ktorého sa brali, hlavne doma, body len ťažko. Áno, aj on zaznamenal niekoľko hanebných, frustrujúcich prehier (Bukurešť, Lisabon, Wigan doma…), ale boli to skôr výnimky, ktoré sa nevyskytovali často. Moyes zabezpečil pocit istoty s nadpriemerným kádrom, boj o záchranu nepripadal do úvahy. S podielom výhier 42,1% skončil ako štvrtý najlepší manažér v histórii EFC, tesne za Colinom Harvey-m. Moyes skončil s EFC v lige 2 x na 5. mieste, 2 x na 6., 3 x na 7. mieste, raz 8., raz 11. a raz 17.
A potom prišla éra Evertonu pod Martinezom. Prečo, s výnimkou prvej sezóny, frustruje viac ako predošlé obdobia?
Roberto Martinez prebral tím s kvalitným kádrom končiacim na 5. – 7. mieste, v omnoho lepšej finančnej kondícii než Moyes a v čase, keď z TV práv začínali plynúť do klubov omnoho vyššie finančné prostriedky. Dreamseller Martinez pri nástupe sľúbil, že dostane Everton do Ligy majstrov. To sa mu takmer podarilo hneď v prvej sezóne. Ako sa však časom ukázalo, bolo to aj vďaka pozostatkom práce Moyesa, vďaka ktorým sme ešte vedeli brániť, zahrať štandardky (spomeňte si napr. na 2 priame kopy Bainesa na Boleyn Ground, na góly po rohoch napr. Lukakuov v derby s redshite). Vedeli sme meniť štýl hry z priamočiarej Moyesovej na kombinačnú Martinezovu. Šťastná kombinácia Moyesovho bránenia, silných štandardiek, Martinezovho útočného štýlu, snahy držať loptu, kombinovať, spojené s možno životnou formou viacerých hráčov (Coleman, Baines atď.) viedli k rekordnému počtu bodov a predĺženiu kontraktu s Martinezom do r. 2019.
To viedlo k rastu očakávaní a nádejí fanúšikov EFC, čo podporoval dreamseller Martinez miestami až prehnane pozitívnou rétorikou. Prišla nevydarená sezóna 2014 – 2015, ktorá nevyšla napriek na pomery EFC značným investíciám do kádra. Už na jej začiatku sa objavili chyby (ktoré robil už aj vo Wigane), ktoré pretrvávajú dodnes – slabá obranná činnosť, netrénované slabé štandardné situácie, pokračovanie v otvorenej hre pri vyhrávaní vo finálnej fáze zápasu (pričom naša obranná činnosť je slabá), stavanie hráčov mimo ich pozícií, preferovanie svojich obľúbencov s nižšou kvalitou oproti lepším hráčom, ktorí sedia na lavičke atď. Už vtedy sa začali objavovať Martinezove ospravedlnenia (napr. z tejto prehry sa poučíme a vyjdeme z nej silnejší), ku ktorým sa túto sezónu pridali ďalšie. Žiaľ vždy v nich viní iných ľudí alebo okolnosti, nikdy nie seba (môže za to rozhodca, nedostatok šťastia…).
Všimnite si, Martinez prebral Wigan po sezóne, v ktorej skončil na 11. mieste. Odvtedy, pod jeho vedením, skončil Wigan vždy už len horšie – na miestach 16., 16., 15. a nakoniec vypadnutie 18. Wigan pred Martinezom končil na miestach 10., 17, 14. a 11., teda zo štyroch sezón 3 krát skončil lepšie ako kedykoľvek pod Martinezom. V sezóne keď vypadol s Wiganom z posledných 5-tich zápasov v troch viedol a vedenie stratil. Dva krát potom remizoval (so Spurs vlastným gólom v poslednej min.) a s Aston Villou, a raz prehral (s labuťami, aj keď 2 x v tom zápase Wigan viedol). Ak by bol dokázal zaparkovať autobus a udržať vedenie, bol by Wigan zachránil. Boli to tie isté chyby ktoré robí aj v súčasnosti s EFC, ktoré stáli Wigan cenné body – snaha o útočný atraktívny futbal bez dostatočne prepracovanej obrany, bez schopnosti „zavrieť brány“ pri vedení pred koncom zápasu atď.
| Umiestnenia Wigan Athletic pred Martinezom | Umiestnenia Wigan Athletic s Martinezom |
| 2005 – 2006: 10. | 2009 – 2010: 16. |
| 2006 – 2007: 17. | 2010 – 2011: 16. |
| 2007 – 2008: 14. | 2011 – 2012: 15. |
| 2008 – 2009: 11. | 2012 – 2013: 18. |
Občas sa pripomína trpezlivosť Man. United s Alexom Fergusonom v prvých údajne 4 sezónach. Zabúda sa však na kľúčový faktor – dovtedajšie výkony manažéra. Alex Ferguson predvádzal už niekoľko sezón zázračné úspechy s Aberdeenom, Martinez klesal s Wiganom takmer každú sezónu nižšie a nakoniec vypadol (aj keď získal v tej istej sezóne FA Cup). A taktiež, Ferguson v prvej sezóne nastúpil do idúceho vlaku až v novembri a na sezónu mal obmedzený vplyv (Učka skončili na 11.). Nasledujúcu sezónu skončil s Man. United druhý. Len 2 plné sezóny pod jeho vedením skutočne nevyšli. Ak si k tomu pripočítame väčšie možnosti vtedajších Učiek udržať hviezdy, tak vtedajšie 2 zlé sezóny ako čas ktorý sa dá manažérovi, by som v prípade finančne finančne slabšieho EFC (ktorý má momentálne horšie možnosti udržať najlepších hráčov) skrátil.
Chcete argumentovať tým, že Martinez robil s malým rozpočtom vo Wigane zázraky? Skutočnosť je iná. Martinez minul v čistom na nákupy za 4 sezóny 2009 – 2013 viac než Moyes v Evertone (podľa údajov nižšie uvedených zdrojov). Everton mal v sezónach od 2009 do 2013 net spending -18,8 mil. libier, Wigan pod Martinezom mal net spending -11,65 mil. libier.
| Sezóny | Transfers net spending Wigan | Transfer net spending Everton |
| 2009 – 2010 | -15,3 mil. | -2,8 |
| 2010 – 2011 | 7,35 | -1,7 |
| 2011 – 2012 | -1,8 | -12,5 |
| 2012 – 2013 | -1,9 | -1,8 |
| Spolu | -11,65 | -18,8 |
Zdroj: www.transferleague.co.uk , http://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/premier-league/9514149/Graphic-Premier-League-transfer-and-wage-spending-from-the-200001-season-to-201112.html , http://swissramble.blogspot.sk/2011/06/wigan-athletics-unlikely-survival.html
Moyes pri porovnateľných výdavkoch skončil na miestach 8., 7., 7., a 6. Martinez na už spomínaných 16., 16., 15., a 18.
Pýtate sa, čo to nie je tým, že Martinez prebral káder ktorému chýbali investície dovtedy? Od roku 2003 do roku 2012 minul Wigan 110 miliónov libier, takmer toľko finančných prostriedkov čo Everton – 129 mil. libier (viac tu: www.worldsoccertalk.com/2012/09/05/which-premier-league-club-is-the-biggest-spender-in-the-last-decade). Pričom prvé dve počítané sezóny hral ešte v nižšej súťaži (čo zo sebou nesie nižšie náklady), v premierleague hral až od sezóny 2005 – 2006. A ešte raz – prebral káder, ktorý sa pred jeho nástupom umiestňoval lepšie.
Čo z toho vyplýva a ako ďalej? Nemám vešteckú guľu. Samozrejme vždy žije nádej, že sa Martinez poučí a zavedie niektoré zmeny do svojho systému hry (žiaľ, je to málo pravdepodobné). Môže sa stať, že sa nám budú vyhýbať zranenia, pár hráčov chytí top formu a pôjdeme hore aj napriek uvedeným slabinám Martineza. Aj to j e však málo pravdepodobné. Mirallas a Besic sedeli na lavičke aj v zápasoch, keď v základnej zostave nastupovali jasne slabší hráči, ktorí však patria medzi Martinezových obľúbencov (Koné…). Táto vlastnosť Martineza sa taktiež s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nezmení.
Myslím, že na základe toho aké výsledky a koučovanie hry tímu vidíme, ako fakty nám ukazuje jeho doterajšie pôsobenie, by bolo rozumné dať Martinezovi posledné šance na zvrat a ak k nemu nepríde, behom pár týždňov, alebo najneskôr po skončení sezóny sa s ním rozlúčiť. V prípade, že by EFC začalo kvôli jeho naivnému, netaktickému štýlu hry hroziť vypadnutie, tak ho vymeniť určite skôr. Sme príliš veľký klub na to, aby sa u nás dlhodobo učil. Už pre túto premárnenú sezónu nás to bude stáť odchod 2 – 3 najlepších hráčov (Lukaku, Stones, Barkley, ak nepríde bohatý investor, možno Delboy) a milióny eur (za každé jedno umiestnenie v tabuľke smerom hore sa vyplácalo v minulej sezóne cca 1,2 mil. libier…).
Je čas na zmenu, na poste manažéra aj hlavných akcionárov. Zatiaľ sa pod Martinezom Everton stáva z obávaného mužstva 5. – 7. miesta premierleague tím, u ktorého sa relatívne ľahko zbierajú body a ktorý sa trápi v druhej polovici tabuľky. Ak sa má Everton posúnúť vyššie, potrebujeme osvedčeného manažéra, ktorý dokáže rozvíjať ako útočné, tak obranné činnosti, osvedčil sa v špičkovom futbale a má predpoklady posunúť Everton na popredné priečky. To si žiaľ, bez silného investora nedokážem predstaviť.
To nič nemení na tom, že chcem aby Everton vyhral každý zápas. Nesúhlasím s postojom „čím horšie“, tým skôr Martinez odíde. Jednak ani táto ďalšia nevydarená sezóna vôbec nemusí znamenať jeho odchod (ak nepríde bohatší investor, Martinez pod dobráckym Kenwrightom môže ostať ešte ďalšiu sezónu, v ktorej, bez Lukakua a ďalších hviezdy, budeme už pravdepodobne bojovať o záchranu). A hlavne – fandím Evertonu, nie „odchodu Martineza“. Nik nie je väčší ani podstatnejší ako klub. A žiaden klub nie je úžasnejší ako Everton.
Ako prežiť najbližšie, pravdepodobne ťažké obdobie? Priznať si realitu a zreálniť vlastné očakávania. Máme podpriemerného manažéra s naivnou filozofiou hry, ktorá je už vo svete mŕtva a ktorý má tak na championship. Budeme dostávať mnoho gólov – nebudeme vedieť brániť. Je smutné napísať to v prípade Evertonu, ale je to tak – byť priemerný a v strede tabuľky bude momentálne pre nás úspech a nebuďme v šoku, keď budeme bojovať o záchranu. Čakajme zlé obdobie, zle odkoučované prehrané zápasy – a čokoľvek lepšie než toto nás bude len tešiť. Všímajme si každú dobrú maličkosť v práci klubu. A hlavne, stáť za klubom v zlých časoch je elementárnou vecou skutočného fanúšika. Zlé časy v Evertone nebývajú veľmi dlho, onedlho svitne na lepšie časy. Dovtedy vyhlasujem súťaž o najlepšie pozitívne komentáre a postoje na našej stránke – víťazovi kúpim na letnom zraze basu piva.
Zdroje:
www.swissramble.blogspot.sk/2011/06/wigan-athletics-unlikely-survival.html
