Empirický Walsh

Hovorí Vám niečo meno Mickey Walsh? Okrem toho, že je členom Siene Slávy Blackpoolu, je to hlavne brat Stevea Walsha. 21-násobný reprezentant Írska, teraz futbalový agent, mal v roku 1978 krátku, no zvučnú zástavku na Merseyside, kam prišiel práve od Mandariniek. Celkom slušná čiastka vtedy, 325 000 libier, sľubovala od útočníka viac než len 3 góly v 28 zápasoch. Ale Bob Latchford je len jeden. Fanúšikovia si ho obľúbili, ako útočník bol snažívý a pracovitý, hoci sedem-mesačné dobrodružstvo na L4 bolo skôr sklamaním. Kto by povedal, že práve táto skúsenosť presvedčí Stevea, aby sa pustil do tak ambiciózneho projektu, možno povedať – novodobej éry Evertonu?

Celý príbeh sa začal písať pred pár desiatkami rokov, keď si ešte ako učiteľ telesnej výchovy na Bishop Rawstorne High School, čo bola práca na plný úväzok, zaumienil trénovať mladší dorast v okrese. Neskôr na čiastočný úväzok pracoval pre Chester City a Bury, kde večery a víkendy trávil na ihriskách nižších líg, vyhladávaním talentov s potenciálom.

„Učil som v Crostone, čo je dedina medzi Chorley a Southportom. Je to krásne miesto a Bishop Rawstorne je pôvabná škola, užil som si to tam. Keď učíte, musíte byť dobrý v organizovaní. Tie skúsenosti sa vám vyplatia, aj keď ich adaptujete na futbal. Ak veľa premýšľate nad hrou, v určitom momente začnete s trénovaním. Vždy som bol ten, kto vyberal a dával tímy dohromady. Nachádzal som na tej úrovni najlepších hráčov pre okres. David (Unsworth) v ňom hral. Bol zo susedstva a poznal som ho ako školáka, 14-15 ročného. Za ten čas sa vôbec nezmenil – veľký, silný a dobrý chlap. Bol predurčený na kariéru futbalistu. Raz mal k nemu veľmi blízko Ipswich. David si však vybral Everton a zvyšok je história. V roku 1995 som ho videl debutovať proti Japonsku, jeho jediný reprezentačný štart a ja som tam bol! Minimálne tak hrdý ako on.“

Niekoho cestovanie nebaví, respektíve ho neznáša. V prípade skautov to však je nevyhnutnosť. To, čo robí Walsha výnimočným, sú tisícky zápasov a tisícky odsledovaných hráčov. Pokiaľ niekto pozná futbal, tak je to on.

„Množstvo zápasov, množstvo letov. Čím viac sa do toho zapájate, tým viac chcete uspieť a to znamená  – poznať tak dobre, ako sa len dá. Posúdiť hráča hodnotne funguje, len ak máte znalosť. Či už od hráčov, ktorí s Vami pracujú, video záznamov alebo z vlastnej skúsenosti, keď ho vidíte naživo. Niekedy sa pozeráte a viete to hneď, inokedy máte pochybnosti a vrátite sa aj štyri-krát. V horšom prípade úplne zmeníte názor. Nie je to práve exaktná veda. V Chelsea som bol len časť toho procesu. Najskôr len čiastočný úväzok, neskôr plný, pretože funkcia rástla. Vtedy som bol viac zodpovedný za zhromažďovanie informácií, než za rozhodnutia. Avšak bol som neoddeliteľnou súčasťou. Keď pokukovali po Gianfrancovi Zolovi alebo Drogbovi, na ktorého som sa bol pozrieť ešte v Marseille, spýtali sa ma čo si o ňom myslím. Ale v končenom dôsledku rozhodol niekto iný. Až keď som odišiel a stal sa hlavným skautom Newcatleu, bolo mojou úlohou aj rozhodovať. Po prvý raz je to ťažké. Míňate totiž obrovské sumy niekoho peňazí a taktiež sú tam veľké očakávania od fanúšikov.“

Walsh strávil na Stanford Bridge 16 rokov, aby sa v roku 2006 sa pridal k Newcastleu. Počas tamojšieho pôsobenia vystriedal roly vedúceho náborového oddelenia a asistenta manažéra po boku Big Sama, resp. Nigela Pearsona. Toho nasledoval aj do Leicesteru, Hullu a znova Leicesteru. Hlavne tam sa mu podarilo vyryžovať zlato v podobe Mahreza, Kanteho či Vardyho.

„Mahreza som objavil pri sledovaní Ryana Mendesa, ktorý minulý rok hosťoval v Nottinghame Forest. Vtedy som ho nehodnotil tak vysoko, pretože to nebol typ hráča, ktorého sme v ten moment potrebovali. Pomyslel som si – Wau, nie je zlý, chlapec má niečo do seba. Vyžíval sa v trikoch s loptou, keď ju ukázal obrancom a vzápätí zmizol spolu s ňou. Očividne, nikto z nich to neriskoval a nezobral mu ju, hoci nepatril medzi najväčších… tenké nohy, mušia váha. Musel som sa vrátiť a stretnúť sa s ním. Vtedy ma upútal a bol ochotný odísť do Leicesteru. Môj Lancashiresky prízvuk zabral. Podobne to bolo aj s Kantem. Jamie Vardy bol iný prípad, keďže som v tom období pracoval pre Hull City. Pamätám si, ako som sa šiel na neho pozrieť do Fleetwoodu, ale podpísal som ho, až keď som sa vrátil späť do Leicesteru. Prvý hráč mimo Football League, za milión libier. Tomu vravím ťažké rozhodovanie. Teraz je z neho reprezentant a v lete, keby chcel, mohol odísť za 20-násobok. Ľudia tiež zabúdajú, že som kúpil Dannyho Simpsona z QPR. Wes Morgan bol mojím prvým podpisom v LCFC, len za milión z N. Forest. Dotiahol som aj Roberta Hutha, ktorý nás prakticky zachránil od zostupu. Stál síce 4 milióny, ale oplatil sa. Zadarmo sme mali Christiana Fuchsa zo Shalke, ktorý ešte pred rokom hral v Lige Majstrov na Bernabéu. Z Aston Villy Marca Albrightona po vypršaní zmluvy, Drinkwatera z Manchesteru za 750 tisíc. Z Bundesligového Mainzu za 7 mil. Okazakiho a za 8 mil. Leonarda Ullou z Brighton & Hove Albion. Všetci si mysleli, že som bol sprostý, ale keď si to zhrniete, vymenoval som Vám základnú jedenástku pre trištvrte zápasov v minulom ročníku. Teda okrem Schmeichela. Ten sa veľmi zlepšil pod trénerom brankárov, Mikeom Stowellom, bývalým hráčom Evertonu.“

Steve sa teda pomaly zapracováva do známeho prostredia a s novou rolou sa bude musieť ešte nejaký čas vžívať. Jeho prínos je však badateľný už dnes. Veď tento rozhovor bol uskutočnený len pár hodín po tom, čo bol oznámený príchod Idrissu Gueyeho. Kto to vybavil, sa ani nemusíte pýtať. Telefón mu zvoní neustále.

„Určili sme si za cieľ priniesť trochu viac energie do zálohy a povedal som manažérovi, nech sa pozrie na toho chlapca, pretože si myslím, že má všetko čo vyžadujeme. S loptou neotáľa, dobre napáda a vyniká v súbojoch. Netlačte na neho moc a môže byť ako Kante. Len to chce viac disciplíny. Verím tomu.“

„Klub poznám veľmi dobre. Korene mám na severozápade a môj brat Mickey hrával za Everton v časoch Boba Latchforda, na čom som patrične hrdý. Pre Everton je to ale krok do neznáma, s takou funkciou nemajú doposiaľ skúsenosti. Čo ja viem, tak v prvom rade sa musím postarať o náborové oddelenie. Najskôr A tím a keď bude príležitosť, pozrieme sa aj na U23 a akadémiu. Na to sa špecializujem a to mi zaberá najviac času. Musíme sa presvedčiť, že disponujeme kádrom, schopným sa posúvať dopredu. Neprišiel som sem na päť minúť. Treba položiť základy. Ale bez správnych ľudí sa to nedá. Nastavíme určité postupy a usporiadanie, aby sme dostali tých najlepších a čo najlepšie s nimi narábali. Budem sa angažovať vo všetkom, čo sa futbalu týka, takže musím mať kontakt so všetkými. Od manažéra až po hráčov. Ale začínam postupne. Ronalda zatiaľ spoznávam. Je zapálený pre vec, pozitívny a má vysoké nároky. Bol úžasný hráč a aj teraz vie čo chce a vie ako to dosiahnuť. Už sa treba len naladiť na spoločnú vlnu. Zatiaľ to vyzerá to sľubne.“

A čo hovorí na svoju prácu?

„Nemyslím si, že sa dá od toho len tak vypnúť. Je to naozaj náročné. Stanete sa tým posadnutý. Niekedy cez prestupové obdobie ani nespíte. A až sa zavrie, znova nastáva čas zhromažďovania údajov. Rád budem na všetkých našich zápasoch… nasať atmosféru, vžiť sa do hry. Ale ak budem nútený niektorý vynechať, kvôli dôležitému prestupu alebo podobne, tak nech. Dúfam, že sa tu stanem súčasťou úspechu. Je to fantastický klub. A to je dôvod prečo som sem prišiel.“

(pôvodný rozhovor: evertonfc.com)