Muž pod tlakom

Neprehliadnuteľný člen belgickej základne na Finch Farm, ktorý už piaty rok strieľa dvojcifry za sezónu, pokračuje v stopách svojho otca, reprezentanta Zaire. Na to, aké by to bolo vrátiť späť futbalové detstvo, si spomína veľmi dobre.

„Vyšiel by som von, zobral lopty čo sa váľali pred domom a išiel po najlepšieho kamaráta, Vinnyho. Bývali sme v obecnom dome a Vinny len o pár dverí ďalej, v rohu na konci pozemku. Zvykol som k nemu preliezať plot, ukradnúť aj jeho lopty a potom, pretože som nemal bicykel, šliapať päť kilometrov na ihrisko, kde hral môj amatérsky tým. Mal som snáď šesť lôpt so sebou – jednu v každej ruke, dve pod pazuchami a ostatné som si kopal pred sebou. Proste som tam išiel a len strieľal, dribloval a zase strieľal. Čokoľvek, čo som si zmyslel, že potrebujem.“

Tvrdá práca, vtedy pre dieťa viac-menej len hra, niesla svoje ovocie. V akadémiách Lierse či Anderlechtu, lámal strelecké rekordy a do prvého tímu sa dostal už v šestnástich. Hoci oplýva značným sebavedomím, čo mu náramne pomohlo vysporiadať sa s tlakom, nestal sa z neho len namyslený stroj na góly.

„V podstate som bol pod tlakom od dvanástich rokov. Umožnilo mi to veci brať ľahšie než sa zdajú. V U13 belgickej Premier League som za Lierse vsietil 76 gólov – to sa nikomu predtým nepodarilo. Po mesiaci, sme boli v novinách spolu s bratom, pretože sme prestúpili do Anderlechtu a ľudia si hovorili kvôli otcovi- OK, to je syn Rogera Lukaka, musí byť dobrý. – V tom čase fakt mladý, som si pomyslel – buď sa nechám uniesť prehnanými očakávaniami a budem o sebe tvrdiť, čo všetko dokážem, alebo nebudem zbytočne vytŕčať a zmierim sa s tým – čo teda bola moja voľba.

Mohli ste ma vidieť hrať futbal, ale mimo toho som väčšinu času trávil doma, v kľude. Keď som si vybojoval miesto v prvom tíme Anderlechtu, tlak sa ešte zostupňoval. Bol to predsa najväčší klub v krajine, ktorý vychoval hráčov ako Kompany, Mertens, Vanden Borre a veľa iných. Ja som patril medzi tých šťastlivcov, ktorým sa to podarilo už v šestnástich a následne na to, sme vyhrali ligu a bol zo mňa kráľ strelcov – stále v šestnástich.

…Celý život sa vysporiadavam s tlakom a jediný môj recept na to je, len ostať pokojný. Mohol by som si sťažovať, alebo si povedať – Čo by urobil Ronaldo? Messi… – často sa tým inšpirujem, ale nenechávam sa uniesť. Čo príde, to príde. Všetko je to však na mne. Keď zlyhám, je to moja vina. Ak sa mi darí, takisto je to mojím zapríčinením, vlastnou tvrdou prácou.“

Romelu je človek cieľavedomý. Na ceste k tomu vytúženému, sa snaží analyzovať svoje úspechy a nachádzať limity. Napomáha mu to sústrediť sa. Trebárs obyčajné počítanie gólov – v súkromí samozrejme.

„Keby ste mi strčili pod nos zoznam zápasov, v ktorých som hral od U12 Lierse po U21 Anderlecht, viem Vám presne povedať v ktorých som skóroval a koľkokrát. V prvej sezóne za Lierse, som vstrelil 54 gólov. V druhej 76 a v tretej už za Anderlecht U15 59… síce dva posledné som dal už za U16.“

„Zvyknem si prezrieť zápasy, ktoré máme odohrať a začnem uvažovať, do koľkých šancí sa v nich dostanem a čo z toho môžem vyťažiť. Nerád hovorím ľuďom – V tejto sezóne dám 20 v lige – a potom to nesplním. To nechcem.“

Momentálne druhý najlepší strelec PL so šiestimi gólmi a jednou asistenciou, sa musí o seba patrične starať. A až si myslíte, že to vzpočíva len v pár masážach po ťažších tréningových jednotkách či priamo po zápasoch, tak ste na omyle.

„Posilňovňu mám priamo v dome, dolu schodmi a tiež mám vlastného kuchára, ktorý sa stará, že jem len tie správne veci a v pravý čas. Najem sa hneď ako prídem z tréningu, pozriem si možno niečo v telke a idem si pospať na dve hodinky. Keď sa zobudím, tak môžem ísť rovno cvičiť. Pomáha mi to udržať telo aj ducha v kondícií. Neskôr doprajem oddych svojím nohám v podobe kompresnej masáže, alebo chladivej.

Medzitým skypujem s rodinou alebo sa zahrám video-hry. Bežná rutina. Snažím sa zaobstarať si ľadový kúpeľ a kyslíkovú komoru, čo je fakt skvelá vec. Je to ako spať v horách. Keď sa zobudíte, máte vo svaloch viac kyslíka, takže podáte lepší výkon. Vyžívam sa v týchto veciach, pretože v januári, februári a marci, keď príde šnúra zápasov spolu s pohárovými, chcem byť na to pripravený.“

Štatistiky neklamú, sú len dôkazom toho, ako sa Belgičan každým rokom zlepšuje. Veľký vplyv mal na neho aj bývalý manažér Toffees, Roberto Martínez. Ten sa prednedávnom ujal kormidla práve belgických Červených diablov.

„Po minulom roku mám pocit, že som viac vyzrelý. Všetko čo som sa naučil, bol len postup. Keď som sem prvýkrát prišiel v dvadsiatich, Roberto Martínez ma nechal pracovať na nábehoch do vápna, na zadnú tyč, na prednú a na veciach, ktoré by som inak nerobil. V tom roku som dal veľa gólov, pretože som bol v správnom čase na správnom mieste. Takže, to bol prvý krok. Potom druhý rok chcel, aby som sa stal lepším v hre chrbtom k bráne. To práve neobľubujem, lebo najlepšie sa cítim, keď bránu vidím.

Vtedy som aj najnebezpečnejší. Dobre, posledný rok od marca nebol práve najlepší, ale na ihrisku som bol sebavedomý – som rýchly, viem podržať loptu, viem dať gól, aj asistovať. Takže musím byť presvedčivý v každom zápase. Nemôžem odísť z ihriska bez toho, aby som sa presadil. Buď prihrám alebo dám sám. Najlepšie oboje a v každej jednej hre. Myslím, že vlani bol ten rok, kedy moja fáza učenia skončila.

Vedel som sa prispôsobiť čomukoľvek, čo bolo potrebné na gólový prínos. V každej oblasti som niečo obetoval a bol z toho vynikajúci rok. Prvý raz som vsietil za klub a krajinu dokopy 31 gólov. Teraz sa už môžem pozerať len dopredu. Viem čo ďalej a chcem sa zlepšovať.“

Romelu pozná očakávania od modrej masy na Merseyside. Rozbeh do sezóny mal síce pomalší, ale stačil jeden zápas a súperom znova naháňa strach.

„Máme tu nového manažéra, s ním nový režim. Pod Koemanom sme mali dobrý štart a bolo by fajn na konci sezóny niečo vyhrať. Ale na to je ešte skoro. V prvom rade sa musíme sústrediť na dosiahnutie európskych pohárov a spravím čokoľvek, aby som nás tam dostal. Znamená to pre mňa veľa. Hral som ich už od šestnástich a keď sa nám podarilo kvalifikovať hneď prvý rok ako som sem prišiel – bolo to úžasné.

Vážne som si užil tie noci plné zážitkov a verím, že fanúšikovia taktiež. Pre mňa ako útočníka, sú góly tá najdôležitejšia vec a robím všetko čo je v mojich silách, aby som dokázal, že môžem byť ten chýbajúci článok pre môj tím. Musíme sa uistiť, že nebudeme musieť prežívať to sklamanie znova. Nemal som najlepší štart do sezóny ale teraz som už na 100% fit, pripravený vydať so seba to najlepšie. Ľudia už nie sú takí trpezlivý ako kedysi. Že na to máte musíte ukázať teraz. Ako Everton sa potrebujete snažiť aspoň o priečky zaručujúce kontinentálne súťaže a to je niečo, čo sme zatiaľ nedosiahli.“

Ak ste niekto, kto si zarába na život vysnenou prácou, mali by ste si byť toho aspoň vedomý. Život dáva a berie v sekunde… to samé sa dá povedať aj o futbale.

„Všetko to je o sebaobetovaní a pokore v tom čo robíte. Futbal nepovažujem za samozrejmosť. Milujem ho a vždy bol mojou vášňou. Preto oddať sa mu naplno, mi nerobí problém. Vždy je len na Vás, čo chcete v ňom dosiahnuť a ak chcete byť naozaj dobrý, musíte pre to tvrdo makať. V tíme máme množstvo potenciálu. Niekedy ho však treba aj ukázať.“

(pôvodný rozhovor: evertonfc.com)