Korunovaná U23

Ak bol niekto niekto sklamaný, len z „bleskového“ spravodajstva na našej stránke, ohľadom diania Bčka Karameliek, v nasledujúcich riadkoch sa pokúsim o nápravu. A veľmi rád. Pretože takýto, podotýkam čakaný úspech, si to rozhodne zaslúži.

Prečo čakaný? Odpoveď sa nájde ľahko a to dokonca bez, čo i len štipky namyslenosti. Stačí si zájsť len trochu do minulosti. Kľudne stačí len pár rokov a spomenúť si na hráčske osobnosti, ako Kevin Sheedy, Joe Royle a David Unsworth. V poriadku, pri prvých dvoch to zrovna pár rokov nie je.

Avšak, nespomínam ich tu náhodne. Prvý menovaný zastáva už nejaký ten čas, jeden z najvyšších postov na Finch Farm, ako Hlavný Tréner Akadémie. Druhý, mimochodom Everton Giant, úzko spolupracuje na poste Profesionálneho Koordinátora Vývoja mládeže s tretím, nikým iným, ako manažérom novopečených majstrov do 23 rokov. Myslím, že dosť sľubné ingrediencie…

Úspech naprieč generáciou

Takže, nebolo náhodou v prípade U18, že sa pravidelne posledných sedem rokov umiestňovala na vrchných priečkach tabuľky, a v dvoch prípadoch sa im podaril aj titul Premier Academy League. A to konkrétne 2010/11 a 2013/14. Vtedajšie talenty si už možno nepamätáte, vhodné je však spomenúť, že z prvého titulu si do dnešného dňa príslušnosť k Evertonu zachovali len traja z nich. Tyias Browning, Luke Garbutt a Conor McAleny. Tomu však koncom mesiaca vyprší kontrakt a predĺžený nebude. Čerstvejší úspech si pamätá zase mená ako Dowell, Williams, Charsley, Dyson, či Jones. To sú mená ktoré budú padať aj nižšie v článku.

Avšak nie každý, veľký skok do 21tky prežije. Nehovoriac o tom, že pre tento ročník sa kategória upravila na vekový formát až do 23 rokov. Nároky sú väčšie, miesta menej a nie každý má morálku, trpezlivosť čakať. A niekomu sa len proste nedarí rozvinúť svoj talent za bránami akadémie veľkého klubu a potrebuje pravidelné vyťaženie v dospelom futbale v nižších ligách. Takýto osud postihol kedysi veľké domáce nádeje.

Ak chcem byť konkrétny, tak mrzel odchod určite Georga Greena, Ryana Ledsona alebo Chrisa Longa. Na Finch Farm to však šľape ďalej a kto vie, možno presne prerodu vekovej kategórie vďačíme za masívnu minutáž mladej krvi, v prvom tíme Evertonu, už čo by pioniera Premier League v rozdávaní šancí, pre anglickú mládež tak potrebnú.

Silné slová? Len sa pozrime na úspech Anglicka spred pár týždňov v Kórei, do dvadsať rokov. Päť reprezentantov. S čím? S vlajkou Evertonu pri oslavách výhry Svetového Pohára svojej kategórie. Koho nezahrialo v tom momente pri srdci, nech okamžite prestane čítať a prehodnotí svoje preferencie. Moment, napísal som päť? Tak pardon… sedem, vážení, sedem! Istej nominácií sa podarilo utiecť Liamovi Walshovi za pomoci zlomenej nohy a ospravedlnenku Tomovi Daviesovi vyprosil Koeman a spol., čo je samo o sebe veľký kompliment. Ale trochu som odbočil od témy. Sme tu kvôli majstráku Unsworthovej družiny, tak sem s ním.

Famózna sezóna v kocke

Ako ste sa mohli dočítať aj formou bleskoviek, úspešné ťaženie sa začalo už cez letné turnaje pred sezónou. Toffees tam prichádzali ako na nákupy a postupne obohatili zbierku akadémie o trofeje zo SuperCupNI, Liverpool Senior Cup a Lancashire Senior Cup. Ako sa ukázalo, chuť víťaziť sa preniesla aj do ligového diania. Sezóna tradične začala v auguste a bez straty bodu proti Spurs (0:2), The Rams (2:0), i v demolácií Leicesteru (1:4). Skvelý štart si však pokazili prehrou o jediný gól doma s Mackems. Zaspanie na vavrínoch? To asi ťažko, pretože na nasledujúcej návšteve Gunners nenechali kameň na kameni – 0:5 pre Everton.

Ďalší na zozname boli Red Devils a tí s nenárokovali taktiež. Z výsledku 2:0 sa najviac tešil pravdepodobne Dominic Calvert-Lewin, ktorý si pripísal svoj premiérový gól za Everton vôbec. Po zábavnom septembri prišiel na rad október a to je mesiac, v ktorom sa to láme nielen s A tímom. The Royals síce dostali šestku (3:6), avšak na rad prišlo zakomplexované derby s Liverpoolom a… poďme ďalej.

Na spamätanie sebavedomia použil Unsworth domácu remízu s celkom Chelsea (1:1), keďže na obzore sa črtali novembrové zápasy. Tie boli len dva, no o to dôležitejšie. DCL tentoraz volejom zariadil tesné víťazstvo nad Citizens a so Saints sa podarila ukopať remíza, pri ktorej už bolo jasné, že horné priečky tabuľky Everton len tak neopustí. December znamenal repete ako so súperom, tak s výsledkom. Vianočne štedré skóre 4:1 sa tým pádom postaralo o prvú priečku a do nového roka sa muselo vstúpiť svedomite. To jest pomsta Sunderlandu (0:1), tentoraz hladký úspech s Readingom (3:0) a úspešný duel na uhrisku Diablov (1:3).

Everton sa v tabuľke ani len nepohol, ba čo viac, svoj náskok touto šesť zápasovou šnúrou víťazstiev len znásobil. Do nej sa počítajú aj domáce víťazstvá nad Arsenalom a Southamptonom. Respektíve 1 a 2:0. To už sa ale končil február a vynikajúce výkony sa zaslúžili o individuálne ocenenie Liamovi Walshovi, ktorý si odniesol cenu Hráč Mesiaca.

Jar so sebou priniesla vcelku nervy-drásajúci súboj prvého z druhým. Manchester City si v druhom vzájomnom zápase dokázalo hladko poradiť s Karamelkami 3:0 a znížiť tak náskok na prvú priečku. Čo sa podarilo zvýšiť, tak to bol tlak na Everton v nasledujúcich zápasoch. Štvrť hodinu pred koncom v Derby County, prehrávali Toffees 2:1 a nebyť dvoch gólov v troch minútach, kto vie, ako by súboj o titul konečnom vyznení dopadol.

Ak by sme mali vybrať kľúčový zápas sezóny, bol by to rozhodne tento, hoci nasledujúca poprava Spurs v aprílovom Goodison Parku 4:1, bola ako posledná výhra v sezóne tiež dôležitá, no nie zlomová. Náskok pred rivalom, sa po ďalšej remíze s Chelsea (2:2) podarilo natiahnuť na šesť bodov a to po zásluhe (áno, zásluhe) Liverpoolu, ktorý nedovolil Citizens manko v posledných 2 dueloch zmazať. Záverečná prehra v Goodison Parku od najväčšieho rivala teda až tak nebolela a to hneď z dvoch dôvodov…

David Unsworth (po zápase s Liverpoolom):

„Som nesmierne hrdý, hoci stále vo mne cítiť sklamanie z dnešného zápasu. Akoby sme to dnes neboli my. Ale ak sa pozriete na sezónu celkovo, nemáte na výber, len byť hrdý na tú bandu hráčov. O to väčší zážitok, ak ich vidíte zdvihnúť trofej v Goodison Parku. Bol to skvelý večer a mrzí nás nedosiahnutie výsledku, ktorí sme chceli práve kvôli fanúšikom, čo nás dnes prišli podporiť. Pre mňa a chlapcov to znamená všetko. Neviem sa im dostatočne zavďačiť za tú neuveriteľnú podporu.

„Od začiatku sezóny som bol v úžase, akým spôsobom sa ľudia k tomu stavali. Na trávniku, či mimo neho, tento rok mi bolo absolútnou cťou. Počas tejto sezóny vzišlo veľa pozitívneho. Podarilo sa nám dostať pár chalanov do prvého tímu a zároveň neoslabiť U23. Samozrejme, vždy je to hlavne o rozvíjaní hráčov, ale vyhrávanie je rovnako dôležité. Pevne verím, že na tejto vekovej úrovni, by sa malo dbať na oboje. A oni to dokázali.“

Takže, ako to prebehlo, už viete. Teraz sa pozrime, kto bol za tým na trávniku, pretože Davida Unswortha, si myslím predstavovať netreba:

Brána – Joel Robles, Mateusz Hewelt

Španiel si svoj jediný zápas odchytal pri prehre so Sunderlandom, v ktorej mimochodom nastúpili aj Davies, Holgate a DCL, takže kľúčová postava medzi žrďami bol niekto iný. Odchovanec írskeho futbalu narodený v Poľsku si pripísal 20 štartov a jeho rozvoj vyzerá sľubne, no presadenie sa v prvom tíme je ako obvykle na jeho poste do budúcna veľmi ťažké.

Obrana – Jonjoe Kenny, Antonee Robinson, Callum Connolly, Morgan Feeney, Matthew Pennington, Mason Holgate, Matty Foulds, Brendan Galloway and Tyias Browning

Najlepšia v lige treba povedať. Žiadny iný tým doteraz neinkasoval menej ako 20 gólov za sezónu. Skvelé partnerstvo v jej srdci utvorili Feeney s Pennigtonom, ktorí sa navzájom dopĺňali. Prvý menovaný je známy pre svoj nekomplikovaný štýl, čo ocenia majitelia slabých nervov a druhý pre zmenu dobre organizuje obranu a je jej mozgom. Na ľavom kraji operoval Foulds a hlavne Robinson, ktorý si po minulej sezóne zmarenej zranením pripísal 16 zárezov.

Rýchlonohý, atletický obranca má určite budúcnosť aj v prvom tíme, podobne ako Kenny, prirodzený vodca, ktorý už teraz patrí medzi najnebezpečnejších krajných obrancov v PL 2. Pred svojím hosťovaním, sa v tíme Unswortha objavovali aj univerzál Callum Conolly a Tyias Browning, všetko hráči s už prvo-tímovými skúsenosťami.

Záloha – Mo Bešič, Tom Davies, Kieran Dowell, Harry Charsley, Liam Walsh, Gethin Jones, Beni Baningime, Jack Kiersey, Joe Williams, Conor Grant

Stred ihriska má momentálne Everton najlepší. Ako v Ačku, tak v Bčku. Nadštandardné výkony tam totiž podávali Walsh, Charsley a Dowell. Všetko chlapci z okolia. Liam Walsh je technický nadaný a napriek svojej útlej postave disponuje aj zmyslom pre precízne odobratie lopty hlboko poli, odkiaľ dokáže efektívne diktovať hru. Harry Charsley vykukol na svetlo len túto sezónu a to najmä zásluhou Unswortha, ktorý s ním popracoval a výsledky sú k videniu na jeho gólovom účte a pracovnej morálke.

Posledný z trojice je Kieran. Ale volajte ho Pán Prvý Dotyk. Toľko talentu, potenciálu a… lenivosti? V jednej chvíli vás vytrhne zo sedadla a v tej druhej vylievate pivo od rozhorčenia, ako dokáže odkráčať zápas. Tvrdá realita na hosťovaní v správnom tíme, by mu však mohla pomôcť. V každom prípade, všetci spomenutí sú materiál do prvého tímu. A pri Daviesovi len napíšem, že jeho prechod práve tam mu prospel.

Útok – Ademola Lookman, Oumar Niasse, Bassala Sambou, Courtney Duffus, David Henen, Calum Dyson, Sam Byrne, Nathan Broadhead, Anthony Evans, Anton Donkor

Kto by povedal, že Everton niekedy tak zainvestuje do útočníka pre rezervný tím? Vďaka, Roberto Martínez! Našťastie, predtým než opadne nadnesený pocit z irónie, prvé miesto najlepšieho strelca majstrovského tímu sa delí, keďže Charsley dokázal konkurovať senegalskému bombardérovi Niassemu, taktiež so siedmymi gólmi. Avšak naozajstnú pochvalu si zaslúži Sambou. Po jeho prestupe z Coventry, sa stal akýmsi ekvivalentom Ennera Valenciu, čoby super náhradník s neuveriteľným pokojom na lopte. Pred sebou má však stále veľké množstvo práce, ak sa má ďalej posunúť.

Na záver by sa patrilo zložiť poklonu, takže ja ju skladám. Hlavne pred, v našich končinách nevídanou návštevou, 17 525 dívákov, ktorí prišli vzdať hold v posledný zápas mladým puškám a potvrdili tak status najvyššej návštevnosti v Premier League 2. A zároveň sa pripájam ku Kennymu, ktorý za všetko vďačí skromnému mužovi za postrannou čiarou, Davidovi Unsworthovi:

„Pre nás bol proste úžasný. Už nás má na starosti nejaký ten čas a svoje nadšenie pre vec dostal do všetkých – na ihrisku a aj mimo neho. Môžete to vidieť aj počas zápasu. My už len nehrávame, my vyhrávame.“

Čo poviete, aká je budúcnosť?