Manchester United – Everton 2:1

Na vlastné zmary nestačia Pickfordove čary. Premárnenú šancu spomína tlač, ostali veľké oči pre plač? Rozhodcovia si môžu skrývať svoju tvár, potrebuje Premier League VAR?

Aby bolo vôbec čo, písomné prepieranie potrebuje dôkazový materiál. Takže navrhujem si v stručnosti zhrnúť, čoho sme boli v nedeľu svedkom. A to sa samozrejme ospravedlňujem, že dnes je už utorok. Informácie však budú stále aktuálne.

Nezmenená zostava od skvele načasovanej výhry s Orlami z Londýna sa zoradila aj v Divadle Snov. Po minúte ticha venovanej pamiatke obetiam prvého svetového konfliktu, a nanešťastie aj obetiam pádu helikoptéry majiteľa Leicesteru City, sa začalo hrať. Domáci sa chopili iniciatívy a my sme udržali úvodný nátlak. Nedá mi nespomenúť, že United sú očividne mužstvo dvoch tvári. Proti Juventusu ostýchaví, na defenzívu zameraní, svojho štatútu nehodní. Skoro ako Everton za škótskeho vedenia. Ešte k tomu na domácej pôde. Lusknutím prstov o pár dní neskôr, iný súper, iný mrav. Že by sme nebudili dostatočný rešpekt? Zatiaľ.

Počas stretnutia ani jedno z mužstiev neprebralo opraty a nediktovalo tempo. To je dobrá vec, pretože sme boli svedkami záživnej, prelievanej hry v tempe. Ale pri možnostiach tímu z Liverpoolu sa dá práve tento chýbajúci aspekt vyčítať. Základná zostava Toffees disponuje hneď niekoľkými hráčmi so skvostnými zručnosťami na lopte. Tak prečo to nevyužiť? Túto sezónu, najmä v Goodison Parku, sme videli, že hráči sa o to snažia, ale postupom času a zmenami v zostave sa od tohto aspektu upustilo. Opodstatnene.

A Marco je práve známy tým, že jeho značka futbalu nesie rysy práve rýchlych protiútokov. Lenže, ak je súper dobre organizovaný aj pri prechode, čo nám ostáva? Vykombinovať súpera, meniť pozície, odlákať obrancov zo svojich pozícii. A hlavne, nenechať hrať Richarlisona chrbtom v bráne. Lebo nie je to jeho chyba, že nemá vlastnosti ortodoxného útočníka. Je to jeho výsada. Preto hrá na hrote za brazílsky národný výber a preto momentálne sedí Turek na lavičke.

Vypracované šance potešili. Nebudem ich vám tu ale opisovať, na to slúžia „highlights“. No treba ich viac a treba ich premieňať. Inak príde vlastná chyba, nezodpovednosť a penalta je na svete. Je až alarmujúce, že väčšina útokov prichádzala z pravej strany. Nakoľko to pripísať forme Martiala alebo upadajúcej spolupráce Walcotta s Colemanom, to sa uvidí. Isté je, že pri obidvoch inkasovaných góloch bol prvý menovaný hráč hostí. Martial sa tak po našej strate lopty dostáva do pokutového územia a pýta si po kontakte s Gueyem a následnom teatrálnom páde penaltu, ktorú mu Jon Moss bez náznaku zaváhania udelí.

Čo na tom, že Gana loptu zasiahol a vypichol ešte pred jeho pádom. A keď proti spornému rozhodnutiu protestujú ešte traja zo štyroch zúčastnených v štúdiu, z toho jeden je istý Graeme Souness, to už je čo povedať. Lenže FA má na to iný názor a my ho budeme rešpektovať. Medzitým završuje vlastnými fanúšikmi vybučaný Pogba svoju gólovú dorážku z 26 krokového rozbehu pokutového kopu… hej, ešte stále…

Déjà vu, Walcott stráca loptu. Bezduševne sa vracia brániť, nestíha pokryť Martiala a ten výstavne triafa oblúkom za chrbát našej jednotky. Hnev a známe pocity sa okamžite vyroja a nebyť frustrujúcich prejavov Colamana s Pickfordom, človek by si myslel, že je to stále ten istý Everton z pred pár mesiacov.

Nádej do konca stretnutia poskytuje jasný šestnástkový faul Smallinga na Richarlisona a premenená penalta Sigurdssona. Pravdaže, premeniť tlak do šancí a následných koncoviek nie je pri Mourinhových tímoch ľahké. Manchester si tak postrážil vedenie do konca duelu a nechal cestujúcich fanúšikov dumať nad potenciálnou krivdou akiste veľmi dlho.

V každom prípade, nejdeme ospravedlňovať vlastnú prehru. Na jednej strane, konečne prezentácia hodná kráľovskej modrej, na druhej vlastná nezodpovednosť a chýbajúci punc kvality, možno väčšieho zohrania. Zámerne nechcem spomenúť aj tretiu stranu. Tú ukrivdenú. Lebo rozhodcovská karma sa netýka len nás. Každý hrací deň ňou trpí veľa iných klubov, a verte mi, určite sa to prestrieda. Ja osobne necítim zadosťučinenie, keď zvalím vinu na pána Mossa, za kontroverznú penaltu alebo za zaujímavý meter zákrokov, podotýkam na oboch stranách.

Satisfakcia sa dostaví až po spomenutí Bernardovej tutovky, či Walcottovej lenivosti. Najmä Brazílčanova exponenciálna šanca vytáča človeka do nepríčetnosti. Čím dlhšie sa na tú situáciu fanúšik pozerá, tým viac sa mu zdá nevyhnutné jej gólové zakončenie. Preto pokoj a trpezlivosť, priatelia, dedukovať sa dá, že čím dlhšie to bude takéto trápenie na hrane pokračovať, misky váh sa napokon naklonia.

Muž zápasu: Anthony Martial (BBC/Sky)

Góly: 27´ Pogba, 49´ Martial, 77´ Sigurdsson (penalta)

ŽK: 20´ Smalling, 22´ Gueye, 39´ Matić,

Manchester United FC: de Gea – Young, Smalling, Lindelof, Shaw – Matić, Pogba, Fred (90+5´Lingard) – Mata (85´Herrera), Rashford (65´Lukaku), Martial

Everton FC: Pickford – Coleman, Keane, Zouma, Digne – Gueye (78´Calvert-Lewin), Gomes, Sigurdsson – Walcott (78´Tosun), Richarlison, Bernard (62´Lookman)

Rozhodca: Jonathan Moss

Počet divákov: 74 525, Old Trafford (Manchester)